Eruptívna premenná hviezda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Z Camelopardalis)
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Eruptívne premenné hviezdy je trieda premenných hviezd, ktoré sa vyznačujú nepravidelnými, často náhlymi a veľkými zmenami jasnosti, vyvolanými búrlivými procesmi eruptívneho (výbuchového) charakteru.

Delia sa na dve podtriedy: nepravidelné premenné hviezdy a novy a novám podobné hviezdy

Nepravidelné premenné hviezdy (rýchle nepravidelné hviezdy)[upraviť | upraviť zdroj]

Premenné hviezdy typu UV Ceti[upraviť | upraviť zdroj]

Premenné hviezdy typu UV Ceti (UV) sú chladné trpasličie hviezdy prechodného veku, spektrálnych typov K3-M6, ležiace na hlavnej postupnosti Hertzsprungovho-Russellovho diagramu. V priebehu niekoľkých sekúnd sa zjasnia o 4 - 6m, potom ich jasnosť zasa poklesne na pôvodnú hodnotu. Erupcie sa môžu opakovať aj viackrát za deň. V ich spektrách sú emisné čiary vodíka, ktoré sa pri erupcii značne zosilnia. Predpokladá sa, že ide o analógiu slnečných erupcií, ktoré majú na povrchu trpasličích chladných hviezd podstatne väčší rozsah. K týmto premenným hviezdam patrí Proxima Centauri. Patria k nim aj hviezdy podtypu UVn, ktoré majú veľmi úzku spojitosť s difúznymi hmlovinami;

Premenné hviezdy typu BY Draconis[upraviť | upraviť zdroj]

Premenné hviezdy typu BY Draconis (BY) sú emisné hviezdy neskorých spektrálnych typov dKe až dMe, ktoré prejavujú kváziperiodické zmeny jasnosti s premennou amplitúdou do 0,5m a s meniacim sa tvarom svetelnej krivky. Ich periódy dosahujú zlomok dňa až 120 d. Premennosť týchto hviezd zapríčiňujú pravdepodobne škvrny na ich povrchu a rotácia hviezd, resp. ich chromosférická aktivita;

Nepravidelné premenné hviezdy typu I[upraviť | upraviť zdroj]

Rôzne typy rýchlych nepravidelných premenných hviezd, ktoré sa označujú symbolmi utvorenými písmenom I v kombinácii s písmenami a, b, n, T, s; každé z týchto písmen vyjadruje určitú charakteristiku nepravidelných premenných:

  • a - hviezdy spektrálnych typov O až A;
  • b - hviezdy spektrálnych typov F až M;
  • n - hviezdy, ktoré majú spojitosť s difúznymi hmlovinami;
  • s - hviezdy s rýchlou premennosťou;
  • T - hviezdy s charakteristickým emisným spektrom typu hviezdy T Tauri.

Oriónové premenné hviezdy[upraviť | upraviť zdroj]

Nepravidelné eruptívne premenné hviezdy súvisiace s difúznymi hmlovinami (In) sa nazývajú oriónové premenné hviezdy. Sú to veľmi mladé hviezdy, ktorých jasnosť sa mení nepravidelne v rozmedzí niekoľkých magnitúd. Patria k nim: eruptívne premenné hviezdy typu T Orionis (Ina); typu YY Orionis so spektrálnymi čiarami posunutými smerom k červenému koncu, čo naznačuje, že na ich povrch dopadá plynová látka pravdepodobne v celkom raných fázach ich vzniku z medzihviezdnej hmoty (pozri vývoj hviezd); premenné hviezdy typu T Tauri (InT) a i.

Novy a novám podobné hviezdy[upraviť | upraviť zdroj]

Novy, rekurentné novy, trpasličie novy, novám podobné hviezdy a symbiotické hviezdy sa často označujú spoločným názvom eruptívne dvojhviezdy (kataklizmatické dvojhviezdy).

Novy[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Nova (astronómia)

Nova (N) je obrovská jadrová explózia zapríčinená prírastkom vodíka na povrchu hviezdy kategórie biely trpaslík.

Novám podobné hviezdy[upraviť | upraviť zdroj]

Novám podobné hviezdy (Ne) sú to eruptívne premenné hviezdy, ktoré majú spektrá a zmeny jasnosti podobné ako novy, pomerne malé amplitúdy zmien jasnosti (pod 4m) a vzplanutia sa opakujú častejšie ako pri rekurentných novách (v priebehu niekoľkých mesiacov až rokov). Predpokladá sa, že ide o tesné dvojhviezdy, zložené z červeného obra spektrálneho typu M a B hviezdy, obklopených spoločným plynovým obalom. Novám podobné hviezdy podtypu AM Herculis vykazujú navyše silnú polarizáciu žiarenia, svedčiacu o prítomnosti magnetických polí; nazývajú sa preto aj polary. K e. p. h. typu Ne možno zaradiť aj premenné hviezdy typu FU Orionis.

Z Andromedae[upraviť | upraviť zdroj]

Symbiotické premenné hviezdy typu Z Andromedae (symbiotické dvojhviezdy) sú pekuliárne hviezdy, ktoré majú v spektrách súčasne molekulové absorpčné pásy aj emisné čiary vysokého stupňa excitácie, poukazujúce na prítomnosť dvoch hviezd: horúcej hviezdy raného spektrálneho typu a chladného obra neskorého spektrálneho typu. Jasnosť tohto typu eruptívnych premenných hviezd sa občas zvýši o 5-6m; vzplanie horúca zložka dvojhviezdy v dôsledku akréčnej nestability. K tomuto typu eruptívnych premenných hviezd patrí napr. V 1016 Cygni.

R Coronae Borealis[upraviť | upraviť zdroj]

Premenné hviezdy typu R Coronae Borealis (RCB) sú staré, nadobrie hviezdy vysokej svietivosti, spektrálneho typu F až K alebo R, s malým obsahom vodíka, ale veľmi bohaté na uhlík (uhlíkové hviezdy). Ich jasnosť z času na čas neperiodicky klesne o 1-9m a rýchlo alebo pomalšie sa opäť vráti na pôvodnú hodnotu. Minimum môže trvať týždne až roky. Predpokladá sa, že príčinou nepravidelného poklesu jasnosti týchto hviezd, obsahujúcich v atmosférach enormné množstvá uhlíka, je absorpcia svetla grafitovými časticami, ktoré sa utvorili v oblaku vyvrhnutom hviezdou. Niektoré hviezdy tohto typu v maxime pulzujú s periódami 30-100 d, hviezda R CrB napr. s periódou 44 d.

U Geminorum[upraviť | upraviť zdroj]

Premenné hviezdy typu U Geminorum (UG) alebo hviezdy typu SS Cygni sú trpasličie hviezdy, ktorých jasnosť sa občas zvýši v priebehu 1-2 d o 2-6m a po niekoľkých dňoch až týždňoch opäť klesne na pôvodnú hodnotu. Zvýšenia jasnosti sa opakujú polopravidelne v intervaloch 10-1 000 d; stredný čas medzi maximami je obyčajne tým dlhší, čím je amplitúda zmeny jasnosti väčšia. V tom sa podobajú rekurentným novám, preto sa nazývajú aj trpasličie novy. Príčina premennosti týchto hviezd je podmienená podobne ako pri novách ich dvojhviezdnym charakterom a nestabilitou akréčnych diskov (tesná dvojhviezda).

Z Camelopardalis[upraviť | upraviť zdroj]

Premenné hviezdy typu Z Camelopardalis (Z) sa podobajú na predchádzajúci typ U Gem s tým rozdielom, že občas sa po vzplanutí ich jasnosť nevráti na pôvodnú min. hodnotu, ale na istú medzihodnotu približne v polovici medzi maximom a minimom (stav pokoja), na ktorej môžu zotrvať veľmi dlhý čas. Cyklus vzplanutí trvá 10-40 d, zmeny jasnosti majú amplitúdu 2-5m.

Supernova[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Supernova

Termín supernova (SN) sa vzťahuje na niekoľko typov hviezdnych explózií, ktorými vznikajú extrémne jasné objekty zložené z plazmy, ktorých jasnosť potom v priebehu týždňov či mesiacov opäť o mnoho radov klesá.

S Doradus[upraviť | upraviť zdroj]

Premenné hviezdy typu S Doradus (SD) patria k hviezdam s najväčšou svietivosťou. Majú spektrálne typy Bpeq až Fpeq. Nepravidelné zmeny ich jasnosti dosahujú amplitúdy 1-7m. Typickými predstaviteľmi tohto typu e. p. h. sú P Cyg a η Car;

γ Cassiopeiae[upraviť | upraviť zdroj]

Premenné hviezdy typu γ Cassiopeiae (γC) sú rýchlo rotujúce hviezdy spektrálneho typu Be. Zmeny ich jasnosti, dosahujúce amplitúdu 1,5m, sú zapríčinené procesmi vyvrhovania plynovej látky z rovníkových oblastí týchto hviezd.

Encyklopédia astronómie Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZA.