Zabitý v boji

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Cintorín padlých amerických vojakov blízko Fère-en-Tardenois vo Francúzsku.

Zabitý v boji (angl. killed in action [skratka KIA], franc. tué au combat) je výraz, ktorým sa v rámci terminológie Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) označuje vojak, ktorý bol priamo zabitý v boji alebo zomrel na následky zranení alebo ďalšieho poškodenia skôr, ako bol dopravený do zdravotníckeho zariadenia.[1] Tento termín bol v NATO štandardizovaný 1. decembra 1979.[2]

Definícia Ministerstva obrany Spojených štátov je zhodná, avšak rozlišuje zabitých v boji a zabitých následkom teroristického útoku (angl. hostile casualty).[3] Ostatné ozbrojené sily používajú obdobné definície.

Mimo vojenskej terminológie sa používa aj výraz padlý v boji.

genealógii sa zabitý v boji označuje symbolom prekrížených mečov (⚔).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ÚOŠKŠOK 2013, s. 386. „Bojové straty tvorené tými, ktorí boli priamo zabití v boji alebo ktorí zomreli na následky zranení alebo ďalšieho poškodenia skôr, ako boli dopravení do zdravotníckeho zariadenia.“
  2. NATO 2013, 2-K-1 [s. 123]. „A battle casualty who is killed outright or who dies as a result of wounds or other injuries before reaching a medical treatment facility.“
  3. US DoD 2012a. Porovnaj US DoD 2012b (heslo „hostile casualty“).

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]