Zadný mozog

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Zadný mozog (v širšom zmysle) alebo kosohranový mozog alebo rombencefalon (lat. rhombencephalon) je časť mozgu.

Zadný mozog je, s výnimkou mozočku, ktorý je evolučne mladší, najstaršou časťou mozgu. Predĺžená miecha a most sú súčasťou mozgového kmeňa, zodpovedajú za udržanie základných životných funkcií.

Zloženie:

  • miechový mozog alebo myelencefalon (myelencephalon)
    • predĺžená miecha (medulla oblongata): riadenie činnosti srdca, ciev, dýchacích pohybov, hltania, sania
  • vlastný zadný mozog alebo metencefalon (metencephalon)
    • mozoček (cerebellum): slúži na koordináciu pohybov a udržiavanie rovnováhy.
    • Varolov most (pons Varoli): kontroluje žľazy vylučujúce sliny a slzy, spája zadný mozog so stredným mozgom, križujú sa tu 2 nervové dráhy umožňujúce prenos reflexných oblúkov, nachádza sa pred mozočkom.

Informácie do zadného mozgu prichádzajú:

  • z polohovosluchového orgánu
  • zo svalových a šľachových receptorov
  • z kožných mechanoreceptorov