Zagori

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jazero Dragonlimni (2497m.)

Zagori (gr. Ζαγόρι) je historické územie na severe Grécka v kraji Epirus blízko hranice s Albánskom. Oblasť bola dôležité obchodné centrum Grékov počas tureckej doby. Zagori tvorí 45 dedín, známe ako Zagorochoria (teda dediny Zagori). Najznámejšie sú Tsepelovo, Ano Pedina, Vitsa, Iliochori, Kapesovo, Skamneli, Monodendri či Leptokaria. Je to prevažne hornaté územie s nádhernou zelenou prírodou a skalami, nachádza sa tu aj národný park Vikos-Aoos. Žije tu 6000 obyvateľov.

Meno[upraviť | upraviť zdroj]

Meno Zagori je pôvodom slovanské, označuje územie za horami. V staroveku sa územie nazývalo gréckym menom Παροραία (Paroraia), čo v preklade do slovančiny znamená Zagori, po slovensky Záhorie.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Dedina Skamneli

V území Paroraia žil v staroveku starogrécky kmeň Epirótov - Tymfaenov a Molosov. Územie patrilo do kráľovstva Molosov. Molosi bol bojovný severogrécky kmeň, pochádzala odtiaľto Olympias, matka Alexandra Veľkého a tiež kráľ Pyrrhos, známy z bojov s Rimanmi. Od 2 storočia územie patrí Rímskej ríši, od 4. storočia Byzantskej ríši. V 6. stor. sa tu usadili Slovania, ktorí preložili pôvodné grécke meno Paroraia na slovanské Zagori. Slovania však netvorili väčšinu miestneho obyvateľstva a po ich podrobení Byzanciou v 9. stor. sa s Grékmi pomiešali. Od roku 1430 patrí Zagori Turkom. V tej dobe tu bolo iba 14 dedín, počas nasledujúcej prosperity tu vznikli ďalšie. Zagorčania vychádzali dobre s Turkami, preto im bola udelená autonómia. Zagorčania vytvorili svoj vlastný, autonómny štát známy ako Kinon Zagorision (Κοινόν Ζαγορισίων), teda Spolok Zagorčanov. Na čele spolku bola rada starších, nazývaná ako Dimogerontia, ktorej predsedal Vekylis. Hlavné mesto bolo Tsepelovo. Zagori malo aj svoje vojsko, nazývané Spachides. Vďaka tejto autonómií územie bohatlo a patrilo k najbohatším územiam Grécka. Obyvatelia sa venovali podnikateľským aktivitám. Zagorskí Gréci boli výborní obchodníci, ktorí obchodovali po celej Európe. V 18. storočí tu vznikli grécke školy. Zo Zagori pochádzali aj mnohí významní konštantinopolskí grécki šlachtici - Fanarioti. V tejto dobe sa tu asi usadili grécki Sarakacani, nomádski pastieri z Agrafy. V 19. stor., počas Gréckej vojny za nezávislosť, sa Zagori postavilo proti Turkom. Armáda Aliho Pašu napadla Zagori. Proti tureckému vojsku sa postavili spachides, na čele ktorých stál Alexis Noutsos. Grékov však bolo menej, a tak ich Turci porazili. Územie Epiru sa nestalo súčasťou Grécka po jeho oslobodení a Zagori definitívne stratilo svoje výnimočné postavenie, ktoré mu Turci odobrali za povstanie. V roku 1919 bolo Zagori oslobodené a pričlenené ku Grécku. V priebehu 20. storočia sa väčšina obyvateľov vysťahovala do väčších miest. Zo Zagori pochádza aj známy americký režisér a herec gréckeho pôvodu John Cassavates a grécka herečka Marika Kotopouli. Zagorský pôvod má aj jeden z najznámejších gréckych hudobných skladateľov 20 stor. Vassilis Tsitsanis.