Zakynthos (ostrov)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Satelitná snímka ostrova
Poloha ostrova Zakynthos v Grécku
Hlavné mesto Zakynthos

Zakynthos alebo po slovensky aj Zakyntos (gr. Ζάκυνθος, tal. Zante [vysl. dzante]), je ostrov v Grécku, je súčasťou Iónskych ostrovov, tvorí najjužnejšiu časť tohto súostrovia, leží pri Peloponéze. Žije tu 42 000 obyvateľov. Vďaka svojej prírode je to obľúbená turistická lokalita. Hlavné mesto je Zakynthos, iné mestá sú napr. Akrotiri, Agios Leontas, Ambelokypi, Gaitani, Katastari, Vanato či Volimes.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Homér nazýva Zakynthos lesnatým, „hýléessa Zakynthos“ (ὑλήεσσα Ζάκυνθος)[1], a hovorí o ňom, že bol súčasťou Odysseovho kráľovstva. Meno Zakynthos dal ostrovu mýtický rovnomenný kráľ. Osídlenie tu je nepretržite už od neolitu. V antickom období ostrov kolonizovali grécki Dóri. V Peloponézskej vojne stál na strane Atén. Neskôr bol ostrov súčasťou Macedónie a Rímskeho impéria. Od roku 395 patril Východorímskej (Byzantskej) ríše. V tejto dobe boli mnohí obyvatelia kresťania. Od 12. storočia bol súčasťou Benátskej republiky, Turci ostrov nikdy neovládali. Benátska kultúra bola veľmi silná a splynula s pôvodnou gréckou, vytvorila sa tu aj katolícka komunita. Po páde Konštantinopolu bol Zakynthos centrom gréckej kultúry a vzdelanosti až do 19. storočia. Ostrov patril Benátkam až do roku 1797, potom ho ovládli Francúzi. V roku 1802 tu pod francúzskym vplyvom vznikla Sedem-ostrovná republika, prvý viac-menej samostatný grécky štát po páde Byzancie. V roku 1864 bola táto republika ovládnutá Veľkou Britániou. V roku 1864 odovzdali Briti ostrov Gréckemu kráľovstvu. Zakynthos patril medzi najkultúrnejšie centrum vtedajšieho Grécka. V roku 1953 tu bolo ničivé zemetrasenie.

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvatelia Zakynthu boli veľmi vzdelaní a pochádzali odtiaľto mnohé novogrécke osobnosti. Bolo to kvôli náboženskej slobode, nakoľko Zakynthos nikdy nepatril Turkom, ostal pod vládou Benátok. Taliansky kultúrny odkaz je v miestnom folklóre a kultúre veľmi silný. Slávna je miestna opera, divadlo a literatúra. Tradičná ľudová hudba sa nazýva kantáda, je to kombinácia benátskej ľudovej hudby s gréckou tradíciou, spievaná v gréčtine. Tradičným nástrojom je talianska mandolína. Do miestnej gréčtiny sa dostalo mnoho talianskych slov a miestny grécky dialekt má silný benátsky prízvuk. Tradičné stavby sú postavené v benátsko-gréckom štýle, vďaka čomu sú ostrovy Iónskeho mora odlišné od ostatného Grécka. Z ostrova pochádza aj slávny hudobný skladateľ, autor gréckej hymny, Dionysos Solomos.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Liddell & Scott, A Greek English Lexicon

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]