Zasvätený život

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Zasvätený život v katolíckej cirkvi je spôsob života jednotlivcov, ktorí prijali evanjeliové rady v podobe sľubu. Tento spôsob života je integrálnou súčasťou života cirkvi, zároveň nie je súčasťou jej hierarchickej štruktúry. Pri zasvätenom živote sa človek zasväcuje Bohu. Zasvätený život poznajú okrem Katolíckej cirkvi aj iné cirkvi (hlavne Pravoslávna a Anglikánska cirkev), aj keď spôsob zasväteného života môže byť odlišný.

Človek, ktorý sa rozhodne pre zasvätený život prijíma nasledovné evanjeliové rady:

  • chudoba - vyznáva, že iba Boh je jediné bohatstvo človeka,
  • čistota - odovzdanie sa Bohu s nerozdeleným srdcom,
  • poslušnosť - podľa vzoru Krista, pre ktorého bolo najdôležitejšie plniť Božiu vôľu.

Tí, čo slobodne prijmú povolanie, majú povinnosť zachovávať čistotu v celibáte a venovať sa činnosti podľa vlastnej charizmy.

Odev[upraviť | upraviť zdroj]

Oblečenie je vonkajším znakom zasväteného života a zároveň príslušnosti do určitej rehoľnej komunity. Niektoré spoločenstvá nemajú vlastný rehoľný odev (hlavne sekulárne inštitúty). V ženských spoločenstvách na Slovensku je silne zakorenená tradícia nosiť rehoľný odev, hoci sú už aj výnimky. Ak zasvätené osoby majú bežné oblečenie, má byť dôstojné a ma byť na ňom vhodný znak, ktorý poukazuje na ich zasvätenie.

Rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]

V cirkvi počas jej histórie vyrástli rozličné formy samotárskeho alebo spoločného života. V Rímskokatolíckej cirkvi sa podľa spôsobu schválenia rozdeľujú rehole na tie, ktoré sú schválené Apoštolskou stolicou - pápežského práva, a rehole biskupského práva, ktoré majú zatiaľ schválenie niektorého diecézneho biskupa. Diecézny biskup vo svojej diecéze môže zriadiť inštitúty zasväteného života, len keď sa poradil s Apoštolskou stolicou. Katolícka cirkev rozlišuje tieto hlavné formy zasväteného života:

  • Pustovnícky život
  • Rehoľný život (mníšske inštitúty, rády a kongregácie)
  • Sekulárne inštitúty

K týmto formám zasväteného života sa približujú:

  • Zasvätené panny a vdovy
  • Spoločnosti apoštolského života

V posledných desaťročiach v Katolíckej cirkvi nastal rozkvet nových hnutí, komunít a spoločenstiev. Väčšina nových hnutí určitým spôsobom preberá niektoré prvky zasväteného života,ale nemožno ich označiť za rehoľné komunity, keďže v nich prirodzene vedľa seba koexistujú členovia žijúci v celibáte, ako aj rodiny a slobodní laici hľadajúci svoju životnú cestu.

Pustovnícky život[upraviť | upraviť zdroj]

Je treba rozlišovať pustovníkov (eremiti) a mníchov, pretože mníšsky spôsob života je typický spoločným životom v kláštornom spoločenstve. Pustovníci by mali zložiť do rúk diecézneho biskupa profesiu troch evanjeliových rád, zasväcujú život Bohu na spásu sveta prísnym odlúčením sa od sveta, tichom samoty, modlitbou a pokáním.

Rehoľný život[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Rehoľný rád

Mníšsky život na kresťanskom Východe sa objavil už na počiatku kresťanstva v 3. storočí a existuje najmä uprostred pravoslávnych cirkví. Pre mníchov je charakteristické: ustavičná modlitba, uvažovanie nad Božím slovom (lectio divina), pôst, mlčanie, život v kláštornom spoločenstve alebo v pustovni. Rovnako aj na Západe sa praktizoval mníšsky život a vznikali rôzne formy ktoré patrili do tzv. cenobitskej alebo eremitskej tradície. Západné mníšstvo bolo inšpirované sv. Benediktom. Od iných foriem sa rehoľný život odlišuje predovšetkým verejnou profesiou evanjeliových rád (teda verejným zložením sľubu chudoby, čistoty a poslušnosti), spoločným životom a svedectvom kresťanského života. Je to trvalý životný stav veriaceho človeka. Mnísi (mníšky) si volia uzavretý priestor (tzv. klauzúra) ako prostredie ktoré je prejavom radikálnej chudoby (zrieknutie sa nielen vecí, ale aj priestoru, kontaktov atď).

Rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]

  • kontemplatívny (mníšsky) rehoľný život - venujú sa prevažne modlitbe
  • apoštolský rehoľný život - venujú sa prevažne apoštolskej činnosti

Najznámejšie rehoľné rády a kogregácie[upraviť | upraviť zdroj]

- mníšske (kontemplatívne):

- kontemplatívno-apoštolské a apoštolské:

Sekulárne inštitúty[upraviť | upraviť zdroj]

Sú formou zasväteného života, v ktorej ľudia záväzkom prijímajú evanjeliové rady a udržujú vzájomné spoločenstvo so sekulárnym spôsobom života.

Rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]

Inštitúty sa delia na

  • laické
  • klerické
  • miešané.

Podľa záväznej terminológie inštitúty, ktoré z vôle zakladateľa alebo na základe uznanej tradície nemajú charakter ani cieľ spojený s vykonávaním kňazských sľubov, sa nazývajú sa laickými inštitútmi [1]

Najznámejšie inštitúty[upraviť | upraviť zdroj]

  • spoločenstvo Fatima
  • malé sestry a malí bratia Ježišovi

Spoločnosti apoštolského života[upraviť | upraviť zdroj]

K predchádzajúcim formám zasväteného života sú príbuzné spoločnosti, ktorých muži a ženy bez evanjeliových rád (rehoľných sľubov) sledujú svoj apoštolský cieľ žijúc spoločným životom, zachovávaním vlastných stanov. V týchto spoločenstvách nie je výnimkou sa zaviazať sľubmi, ktoré majú osobitný charakter a odlišujú sa od rehoľných aj sekulárnych inštitútov.

Tieto spoločnosti vznikli a vznikajú po Druhom vatikánskom koncile. V mnohých prípadoch sú podobné iným už jestvujúcim spoločnostiam. Vznik a pôsobenie musí potvrdiť cirkevná autorita, ktorá preskúma autentickosť, činnosť, šírenie spoločnosti.

Najznámejšie spoločnosti apoštolského života:


Zasvätené panny a vdovy[upraviť | upraviť zdroj]

Sú to ženy, ktoré sa so schválením Cirkvi (prostredníctvom biskupa) rozhodli žiť v stave trvalého panenstva alebo trvalej čistoty v miestnej cirkvi. Neskladajú teda sľub poslušnosti a chudoby.

Diecézny biskup ich podľa liturgického obradu (consecratio virginum) zasvätí Bohu a odovzdá ich službe Cirkvi. Stav zasvätených pannien zaväzuje ženu žijúcu vo svete (alebo rehoľníčku) k modlitbe, pokániu, službe blížnym a apoštolskej práci podľa stavu a charizmy akú dostala. Aby mohli vernejšie zachovávať svoje predsavzatie môžu žiť spoločne. Najbližšie spoločenstvo existuje v Prahe. Je možné sa stretnúť aj so spoločenstvom vdovcov, ktorý sa zasvätili Bohu.

Laickí dobrovoľníci[upraviť | upraviť zdroj]

Ľudovo nazvaný terciári. Osobitná forma účasti veriacich laikov na zasvätenom živote, ktorí sú tzv. pridružení členovia nejakej komunity. Podieľajú sa na živote a venujú sa apoštolátu rehoľného spoločenstva. Majú určitý okruh kompetencií, čím sa podieľajú na činnosti daného spoločenstva.

Najznámejší laickí dobrovoľníci:

  • Františkánsky svetský rád
  • tretí rád sv. Dominika
  • JEV - jezuitskí dobrovoľníci
  • Saleziánski dobrovoľníci

Zasvätený život na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem mužských a ženských rehoľných rádov a združení pôsobia na Slovensku aj nasledujúce inštitúty a združenia zasväteného života:

Inštitúty[upraviť | upraviť zdroj]

Meno Ľudovo Skratka Poznámka
Sekulárny inštitút Betánia beňovci  
Sekulárny inštitút don Boscových dobrovoľníčok VDB
Sekulárny inštitút Fatima SF
Sekulárny inštitút Karmelitánsko-tereziánska únia
Sekulárny inštitút Krista Veľkňaza
Sekulárny inštitút Nepoškvrnenej Matky Cirkvi INMC
Sekulárny inštitút Panny Márie Prícestnej
Sekulárny inštitút sv. Angely Merici
(Spoločnosť sv. Uršule)
sekulárne uršulínky
Františkánsky svetský rád OFS
Svetský rád bosých karmelitánov OCDS
Komunita Ján Krstiteľ
Komunita Kráľovnej pokoja
Misijné združenie Ducha Svätého
Národné združenie spolkov kresťanskej lásky

Laické združenia[upraviť | upraviť zdroj]

Laické združenie Pro Deo et Fratribus - Rodina Panny Márie (skatka PDF) a Laicke združenie sestier Nepoškvrneného Srdca Panny Márie Fatimskej

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Kódex kánonického práva, kán. 588.

Spracované podľa[upraviť | upraviť zdroj]

  • Katechizmus Katolíckej cirkvi, SSV, Trnava 1998.
  • Vita Consecrata, Ján Pavol II, SSV, Trnava 2001.
  • Ján Babjak (zost.): Rehole a kongregácie na Slovensku. 1. vydanie. Trnava : Dobrá kniha, 1998. 368 s. ISBN 80-7141-183-3
  • ŘEHOLNÍ ŽIVOT V ČESKÝCH ZEMÍCH : Řeholní řády a kongregace, sekulární instituty a společnosti apoštolského života v České republice. Kostelní Vydří : Karmelitánské nakladatelství, 1997. 320 s. EDICE ENCYKLOPEDIE. ISBN 80-7192-222-6