Zboj

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°01′41″S 22°28′58″V / 49.028056°S 22.482778°V / 49.028056; 22.482778
Zboj
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Snina
Región Zemplín
Nadmorská výška 356 m n. m.
Súradnice 49°01′41″S 22°28′58″V / 49.028056°S 22.482778°V / 49.028056; 22.482778
Rozloha 50,54 km² (5 054 ha) [1]
Obyvateľstvo 353 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 6,98 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1567
Starosta Ladislav Ladomirjak[3] (SMER)
PSČ 067 68
ŠÚJ 521051
EČV SV
Tel. predvoľba +421-57
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.zboj.ocu.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Zboj je obec na Slovensku v okrese Snina.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Zboj sa spomína v daňovom súpise z roku 1567. Podľa valašského práva bola založená šoltýsom a usadlíkmi okolo roku 1550. Do poslednej štvrtiny17. storočia patrila k humenskému panstvu Drugethovcov. V 18. storočí bola majetkom Csákyovcov, v 19. storočí majetkom rodiny Schmideggovcov. Na rozhraní 19. a 20. storočia tu mala majetky rodina Lobkovitzovcov. V roku 1715 mala obec 28 opustených a 9 obývaných domácností. V roku 1720 pracoval v obci mlyn. O polstoročie neskôr tu už boli dva mlyny, v ktorých hospodárili Leco Čopák a Jacko Čopák. Vlnu chodili Zbojčania, spolu s Novosedličanmi, spracovávať do valchy v neďalekej Starej Stužici (od roku 1945 za štátnou hranicou).

V roku 1787 tu bolo 71 domov, v roku 1828 už 88 domov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a chovom dobytka, príležitostne pracovali v lesoch. Začiatkom 20. storočia pracovala v obci píla. Ďalším zdrojom obživy bola úzkokoľajka na trase Zboj – Nová Sedlica, postavená v roku 1901. V roku 1930 sa začalo s budovaním prípojky do lokality Bystrá.

Počas 1. svetovej vojny, keď sa tu front zastavil zhruba na päť týždňov, bola obec takmer zničená. Počas existencie 1. ČSR, vzhľadom na ťažké životné podmienky, sa veľa obyvateľov vysťahovalo do zámoria za prácou.

V rokoch 1939-1944 bola obec pripojená k Maďarsku. Počas mobilizácie v roku 1941 bolo 80 chlapov z dediny odvedených do maďarskej armády a v roku 1944 zažila obec deportáciu miestnych Židov. Po veľmi ťažkých bojoch bol 18. októbra 1944 Zboj oslobodený. Obec však bola veľmi zničená a spolu s chotárom úplne zamínovaná. Na mínových poliach zahynulo 21 ľudí a 22 sa ťažko zranilo.

Po 2.svetovej vojne sa 69 obyvateľov obce vysťahovalo za prácou do Čiech. V roku 1945 bola v obci zriadená lesná správa. Prvá autobusová linka do obce na trase Snina – Ulič – Zboj bola otvorená 17. júla 1947. V roku 1955 bol v obci zriadený poštový úrad. V roku 1960 bola dokončená elektrifikácia obce. Nový murovaný chrám dokončili v roku 1966. Od roku 1973 hospodáril na tunajšej pôde LPM, š.p., Ulič.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Zboj leží v lone prekrásnej karpatskej prírody. Kataster obce má 5055 ha. Hraničí s Poľskom aj Ukrajinou a rozprestiera sa pod Bukovskými vrchmi.

Väčšia časť katastra obce patrí do národného parku Poloniny. K často navštevovaným miestam patrí štátna prírodná rezervácia Riaba skala, Stinská a Bahno. V oblasti Stinskej bola v roku 2003 objavená jaskyňa.

V Zboji (488 obyvateľov) sídli pravoslávny farský úrad. V obci sa nachádzareštaurácia, nákupné stredisko a niekoľko bufetov s občerstvením.

Rok po vojne, 23. novembra 1945, sa začalo vyučovanie v miestnej základnej škole. V roku 1960 bola dokončená stavba novej, modernej budovy základnej školy s telocvičňou. O rok neskôr bola v obci zriadená aj materská škola.

V obci stojí cerkva sv. Mikuláša biskupa z roku 1706. Ide o trojpriestorový drevený zrubový chrám s presbytériom, s loďou štvorcového pôdorysu a podvežím. V roku 1967 bola premiestnená do Expozície ľudovej architektúry Šarišského múzea v Bardejovských Kúpeľoch. Je to typický lemkovský variant rusínsko-ukrajinských trojdielnych a trojvežových zrubových chrámov. Podstatná časť ikonostasu je z 18. storočia, niektoré ikony (sv. Mikuláš, Ukrižovanie) sú zo 17. storočia. Je považovaná za jeden z najkrajších drevených chrámov (cerkví) v Karpatoch.

Turistické zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • NKP – drevený chrám sv. Mikuláša biskupa z roku 1706 prevezený v roku 1966 do skanzenu v Bardejove
  • vojenský cintorín z 1. sv. vojny (203 vojakov)
  • prícestný kríž z roku 1896
  • pamätná tabuľa Petrovi Lodijovi (dekan právnickej fakulty na univerzite v Petrohrade) a Michalovi Pustajovi (na budove kultúrneho domu)
  • v obci sa nachádza uhličitý prameň ale aj prvá jaskyňa v sninskom okrese.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Ladislav Ladomirjak je v zozname. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]