Zdenka Schelingová

	Zdenka Schelingová
	; Socha sestry Zdenky v Krivej
Biografické údaje
Občianske meno	Cecília Schelingová
Narodenie	24. december 1916 ; Krivá, Rakúsko-Uhorsko (dnešné Slovensko)
Úmrtie	31. júl 1955 (38 rokov) ; Trnava, ČSR
Rehoľníčka
Rehoľa	Inštitút milosrdných sestier Svätého kríža
Vstup	6. júl 1931 (14 rokov)
Noviciát	28. január 1936 (19 rokov)
Prvé sľuby	30. január 1937 (20 rokov)
Svätica
V cirkvi	rímskokatolícka
Blahorečenie	14. september 2003 ; sv. Ján Pavol II. ; Bratislava-Petržalka, Slovensko
Atribúty	rehoľný habit
Sviatok	31. júl, na Slovensku 30. júl
Odkazy
	Zdenka Schelingová; (multimediálne súbory na commons)
	Biografický portál

Blahoslavená Zdenka Schelingová (* 24. december 1916, Krivá – † 31. júl 1955, Trnava) bola slovenská rehoľníčka rádu Milosrdných sestier Svätého kríža a obeť prenasledovania katolíckej cirkvi v Česko-Slovensku.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádzala z jedenástich detí, narodila sa desiata v poradí. 24. decembra 1916 dostala pri krste meno Cecília. V rokoch 1933 – 1935 absolvovala zdravotnú školu. 6. júla 1931 nastúpila do kláštora Milosrdných sestier Svätého kríža do Podunajských Biskupíc ako kandidátka. Do noviciátu vstúpila 28. januára 1936 a prijala rehoľné meno sestra Zdenka, 30. januára 1937 zložila prvé rehoľné sľuby. V rokoch 1937 – 1940 pracovala v Štátnej nemocnici v Bratislave na internom oddelení. Potom pracovala do roku 1942 ako ošetrovateľka v Humennom, a nakoniec do roku 1952, znova v Bratislave ako laborantka na röntgenologickom oddelení štátnej nemocnice (dnes fakultná nemocnica).

Začiatkom roka 1952 pomohla k úteku kňazovi Štefanovi Koštialovi a trom bohoslovcom, ktorí boli väznení. Podarilo sa jej to tak, že „strážnikovi namiešala do pohára s čajom uspávací prostriedok. Motívom jej činu boli slová dozorcu, že kňaza spolu s ostatnými odvezú do Ruska a tam ich popravia.“^[1] 29. februára 1952 ju zatkla štátna bezpečnosť a po niekoľkomesačnom vyšetrovaní, ktoré bolo sprevádzané mučením, bola postavená pred súd, ktorý ju 17. júna 1952 odsúdil za velezradu na 12 rokov väzenia a 10 rokov straty občianskych práv...

Prešla niekoľkými väzeniami, bola vo vyšetrovacej väzbe v justičnom paláci v Bratislave, vo väzeniach v Rimavskej Sobote, Pardubiciach, v Brne a vo väzenskej nemocnici na Pankráci v Prahe. Väzenie a mučenie podlomilo jej zdravie natoľko, že 16. apríla 1955 musela byť podmienečne prepustená na slobodu z pražskej väznice. 19. apríla 1955 bola prijatá ako pacientka do trnavskej nemocnice, kde aj zomrela na následky mučenia 31. júla 1955. Krajský súd ju 6. apríla 1970 oslobodil od žaloby pre trestný čin velezrady, a 18. novembra jej Najvyšší súd SR zrušil rozsudok v celom rozsahu, čím jej umožnil úplnú občianskoprávnu rehabilitáciu.

Jej pozostatky boli uložené na cintoríne v Trnave, v roku 1979 boli premiestnené na kláštorný cintorín do Podunajských Biskupíc. Momentálne sa niektoré jej pozostatky nachádzajú aj v jej rodnej dedine (v Krivej) v rímskokatolíckom kostole.

Ján Sokol dňa 18. septembra 2000 otvoril diecézny proces blahorečenia a 14. septembra 2003 ju pápež Ján Pavol II. vyhlásil za blahoslavenú.

Kult a uctievanie[upraviť | upraviť zdroj]

V Dolnom Ohaji stojí kaplnka zasvätená bl. Zdenke Schelingovej. Jej ostatky sú na Slovensku uložené na 34 miestach. V Krivej v kostole sv. Jozefa je socha sestry Zdenky v nadživotnej veľkosti spolu s jej relikviami.

Divadlo a hudba[upraviť | upraviť zdroj]

Pri príležitosti 100. výročia od narodenia sestry Zdenky vznikla divadelná inscenácia tanečného divadla ATak "Chcel(a) by som letieť ..." Príbeh je prerozprávaný cez pohľad muža, ktorý napomáhal pri Zdenkinom mučení. Tanec sprevádza hovorené slovo a hudba - autentické modlitby a úvahy Zdenky Schelingovej zhudobnené Tvorivou skupinou Poetica Musica, ktoré tvoria pridanú hodnotu inscenácie. Hudba z tohoto predstavenia vyšla ako samostatný CD album s rovnakým názvom.