Zdravý rozum

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Politický pamflet Thomasa Paina - Common sense (zdravý rozum)

Zdravý rozum (po fr. bon sens, po ang. common sense, výraz pochádza z latinského sensus communis, sensus = zmysel, communis = spoločný.) je sociologický a filozofický princíp, ktorý sa v slovenskom jazyku používa na popísanie schopnosti človeka využívať predstavivosť, skúsenosti a spomienky k dosiahnutiu istého úsudku alebo názoru o každodennej realite. Táto schopnosť sa narozdiel od individuálneho uvažovania opiera o predpoklad univerzálnych rozumových schopností, ktoré sú rovnaké pre každého človeka. Výraz sa taktiež zvykne v hovorovej reči využívať na označenie rozumu obyčajného (priemerného) človeka alebo súhrn významových útvarov (najmä názorov a foriem myslenia) a návykov, ktoré používa obyčajný človek vo svojej každodennej činnosti. Dôležitosť zdravého rozumu v bežnom ľudskom živote je nesmierna, pretože nám dovoľuje vyvarovať sa každodenným nebezpečenstvám a predchádzať nehodám. Práve preto sa v bežnom jazyku zvykne synonymicky vyjadrovať táto ľudská vlastnosť ako: "Sedliacky rozum" alebo "Mať Filipa".

Zdravý rozum a sociológia:[upraviť | upraviť zdroj]

Napriek nedôvere v zdravý rozum v exaktných vedeckých disciplínach ako je fyzika, biológia alebo matematika, sa v sociálnych vedách stretávame so skúmaním zdravého rozumu. V sociológii nám každodenné skúmanie bežného a univerzálneho správania, ktoré je rovnaké pre všetky bytosti, pomáha odhaliť rôzne vzorce bežného správania, ktoré nevychádzajú zo vzdelania a abstraktného uvažovania. Tieto všeobecné vedomosti o realite vychádzajúce z empirických skúseností nám slúžia ako ukazovateľ každodenných postupov, ktoré je ťažké zdôvodniť racionálnym uvažovaním. Práve preto sa sociológia snaží pristupovať k zdravému rozumu ako objektu, ktorého skúmanie nám pomáha pochopiť fungovanie ľudskej spoločnosti.[1]

Kritika zdravého rozumu:[upraviť | upraviť zdroj]

Na druhej strane je nesmierne dôležité upozorniť na nedostatky s ktorými sa zdravý rozum stretáva v situáciach, ktoré si vyžadujú dôkladnú racionálnu analýzu a odstup. Pri skúmaní vedeckých fenoménov nie je možné sa odvolávať iba na zdravý rozum, pretože napriek rozmanitým formám a univerzálnosti je založený na subjektívnom ponímaní reality.[2]

Externé odkazy a zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
    • BAUMAN, Zygmunt a Tim MAY. Myslet sociologicky: netradiční uvedení do sociologie. Přeprac. vyd. Překlad Jana Ogrocká. Praha: Sociologické nakladatelství, 2004, 239 s. Studijní texty, Sv. 30. ISBN 80-864-2928-8.
    • Bugter (1987), "Sensus Communis in the works of M. Tullius Cicero", in van Holthoon; Olson, Common Sense: The Foundations for Social Science, ISBN 9780819165046