Zem úsmevov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Zem úsmevov alebo Krajina úsmevov[chýba zdroj] (nem. Das Land des Lächelns) je opereta v troch dejstvách, ktorú skomponoval Franz Lehár. Vznikla prepracovaním staršej Lehárovej operety nazvanej Žltý kabát (kazajka) (nem. Die gelbe Jacke).

Premiéra pôvodnej operety sa konala 9. februára 1923 v Theater an der Wien vo Viedni. Libreto, ktoré bolo menej kvalitné, napísal Victor Léon. Svoj výrazný úspech dosiahla táto opereta až po prepracovaní a uvedení pod novým názvom, Zem úsmevov. Prepracovanie operety navrhol Lehárovi jeho priateľ, tenorista Richard Tauber. Libreto bolo vylepšené a šťastný koniec operety bol zmenený na smutný. Opereta Zem úsmevov je považovaná za špičkové dielo Franza Lehára.

Premiéra prepracovanej operety sa uskutočnila 10. októbra 1929 v Metropol Theater v Berlíne. Libreto Victora Léona v nemeckom jazyku prepracovali Ludwig Herzer a Fritz Löhner.

Hlavné postavy[upraviť | upraviť zdroj]

Postava Hlasový rozsah Obsadenie na premiére,
10. Október 1929
(Dirigent: Franz Lehár)
Princ Sou-Chong (Su Čong) tenor Richard Tauber
Líza soprán Vera Schwarz
Gróf Gustáv von Pottenstein tenor Willi Stettner
Mi - sestra Sou-Chonga soprán Hella Kürty
Tschang (Čang) barytón Adolf Edgar Licho

Obsah[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé dejstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Generálova dcéra Liza, sa zaľúbi do čínskeho veľvyslanca Su-Čonga, ktorému dá prednosť pred svojím kamarátom z detstva dôstojníkom Gustávom Pottensteinom. Su-Čong tiež miluje Lizu, ale obaja sa snažia utajiť svoje city, až kým Su-Čonga zavolajú späť do vlasti, kde ho chcú vymenovať za ministra. V tej chvíli si namiesto rozlúčky vyznajú lásku a Liza sa rozhodne ísť so Su-Čongom do Číny.

Druhé dejstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Su-Čong v Číne získava vyznamenanie. Avšak konzervatívne zmýšľajúcim čiňanom vedeným Su-Čongovým strýkom, Čangom, sa vôbec nepáči európska žena so svojimi cudzími zvykmi, ktorými silne vplýva aj na Su-Čongovu sestru Mi. Čang preto nalieha na Su-Čonga, že človek v jeho postavení sa musí oženiť so štyrmi čínskymi urodzenými slečnami. Su-Čong nakoniec súhlasí, ale len formálne, pretože Lizy sa nemieni vzdať. Pottenstein, ktorý Lizu odprevadil do Číny a stihol sa aj zaľúbiť do Mi, však Lize prezradí čo sa chystá. Keď tú „formálnu“ svadbu potvrdí aj Su-Čong a navyše sa spáva prihrublo, Liza sa rozhodne ujsť. Su-Čong aby tomu zabránil, postaví pred dvere paláca stráže.

Tretie dejstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Pottenstein chce Lize pomôcť a jediný na koho sa môže obrátiť o pomoc je Mi. Rozhodnú sa utiecť cez kaplnku, ale tam nečakane stretnú Su-Čonga. Ten však už vie, že je všetkému koniec a Lizu až príliš miluje, takže nakoniec jej sám pomôže opustiť palác. S Lizou odchádza aj Pottenstein. Su-Čong ostáva sám so svojou sestrou a obaja smútia za svojimi láskami. Su-Čong sestru upozorní, že nesmie plakať, pretože tvár Číňana sa musí stále usmievať bez ohľadu na to, ako mu krváca srdce ...

Skladby[upraviť | upraviť zdroj]

Tučným písmom sú vyznačené najznámenšie skladby

1. dejstvo

  • Hoch soll sie leben! - Gern, gern wär ich verliebt - vstup (Líza, Gustáv, chór)
  • Freunderl, mach dir nix d'raus - (Líza, Gustáv)
  • Immer nur lächeln - ária Sou Chonga
  • Bei dem Tee á deux - duet (Líza, Sou-Chong)
  • Von Apfelblüten einen Kranz - ária Sou-Chonga

2. dejstvo

  • Wer hat die Liebe uns ins Herz gesenkt - duet (Líza, Sou-Chong)
  • Im Salon zur blau'n Pagode - ária Mi
  • Meine Liebe, deine Liebe (Moja láska, Tvoja láska) - duet (Mi, Gustáv)
  • Dein ist mein ganzes Herz (Ja svoje srdce dám) - ária Sou-Chonga
  • Ich möcht' wieder einmal die Heimat seh'n - ária Lízy
  • Dein war mein ganzes herz - reminiscencia (Sou-Chong)

3. dejstvo

  • Märchen vom Glück - (Líza, chór)
  • Wenn die Chrysanthemen blühn - duet (Gustáv, Mi)
  • Wie rasch verwelkte doch - Meine Liebe, deine Liebe - ária s reminiscenciou (Mi)
  • Dieselbe Sonne - Liebes Schwesterlien - finále (Líza, Mi, Sou-Chong, Gustáv)