Zemianske Podhradie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°50′32″S 17°50′00″V / 48.8423°S 17.8332°V / 48.8423; 17.8332
Zemianske Podhradie
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Nové Mesto nad Váhom
Nadmorská výška 244 m n. m.
Súradnice 48°50′32″S 17°50′00″V / 48.8423°S 17.8332°V / 48.8423; 17.8332
Rozloha 8,23 km² (823 ha) [1]
Obyvateľstvo 770 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 93,56 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1397
Starosta Miroslav Zámečník[3] (NEKAl)
PSČ 913 07 (pošta Bošáca)
ŠÚJ 556441
EČV NM
Tel. predvoľba +421-32
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja.
Wikimedia Commons: Zemianske Podhradie
Štatistika: MOŠ/MIS
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Zemianske Podhradie je obec na Slovensku v okrese Nové Mesto nad Váhom, 248 m n. m.

Stavebné pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Klasicistický evanjelický kostol bol postavený v rokoch 17841801. Má kruhovú dispozíciu so stĺporadím okolo celého obvodu. Je postavený v empírovom slohu. Má štvoro dverí pričom ani jedny niesú hlavné. Dvere sú orientované podľa svetových strán. Kostol stojí na mieste bývalého močariska. Pri výstavbe boli najskôr do zeme zatlčené dubové koly,až na nich bol postavený kostol. V podstreší má zvon z roku 1821. Pri kostole bol otvorený v roku 1993 pamätný dom Rizner - Holuby, kde je expozícia venovaná obci a osobnostiam, ktoré tu pôsobili.

Významné osobnosti pôsobiace v obci[upraviť | upraviť zdroj]

S touto dedinou spojili život a tvorbu vynikajúce osobnosti národných dejín Slovákov. Ako ev. kazateľ po štúdiách vo Wittenbergu v kaštieli u svojho spolužiaka, šľachtica Alexia Príleského pôsobil PAVEL DOLEŽAL od roku 1743. Práve v Zemianskom Podhradí napísal svoje jediečné dielo GRAMMATICA SLAVICO-BOHEMICA (1746), dielo, ktoré základom modernej slovenčiny a češtiny. Pôsobil tu ŽIGMUND PAULÍNY (15. 2. 1750 v Bíni - zomrel na Veľkú noc 1831 v Z. Podhradí), ktorý vychovával aj neskoršieho podpredsedu Matice slovenskej Viliama Paulínyho-Tótha (narodil sa v Senici). Rodákom je LADISLAV PAULÍNY (1. 7. 1815 - 1906 v Senici, kde je aj pochovaný), blízky osobný spolupracovník Ľudovíta Štúra, ktorý potom ako evnajelický farár účinkoval v Prietrži. Ako ev. farár tu pôsobil ONDREJ HLAVÁČ, ktorý prispieval do Štúrovych Slovenských národných novín, a od roku 1846 tu bol evanjelickým farárom brat Ľudovíta SAMUEL ŠTÚR (zomrel 1861) a je na citoríne blízko evanjelického kostola v Zemianskom Podhradí aj pochovaný. V dedine pôsobil v rokoch 1861 - 1909 aj známy botanik ev. farár a amatérsky archeológ JOZEF Ľudovít HOLUBY, ktorý kopal v lokalite Na Hradiščách nad Zemianskym Podhradím, kde potom archeológ Ladislav Veliačik z Archeologického ústavu SAV v Nitre vykopal hradisko lužickej kultúry na rozhlohe 14 hektárov. Roku 1991 sa pri tejto lokalite Na Hradiščách konal jeden z výjazdov Svetového kongresu archeológov, ktorý sa uskutočnil v Bratislave. Významné miesto má miestny rodák jedinečný slovenský bibliograf ĽUDOVÍT Vladimír RIZNER (10.3. 1849 - 7.10. 1913), ktorý má blízko potoka Bošáčka na rodnom dome pamätnú tabuľu a jeho meno nesie Základná škola Ľudovíta V. Riznera v Bošáci.

V Zemianskom Podhradí sa narodil aj prekladateľ a spisovateľ IVAN Štefan MACHALA (5. 1. 1940), ktorý je autorom osobitne zaujímavého životopisu holandského maliara Vincenta van Gogha pod názvom Víťaz van Gogh (obzor 1990). Práve v biografickej novele Sedem dní (1995) invenčne predstavil úseky zo života svojho rodáka slávneho slovenského bibliografa Ľudovíta Vladimíra Riznera. Ivan Machala napísal Krátky slovník nárečia slovenského zemiansko-pohradského (1996) a štvordielnú epopeju Rok s Paustovským (1997) o ruskom spisovateľovi Konstantovi Puastovskom, po stopách ktorého prešiel mnohé mestá a oblasti Ruskej federácie. je autorom rozhlasových hier Čakanie na havrana (1984), featuru o maliarovi Ladislavovi Medňanskom Krajinár hmlistých horizontov (1985) a rozhlasovú hru o polyhistorovi Matejovi Belovi Magnus decus Hungariae (1987). Spoločne s bratom Drahoslavom je autorom knihy REPORTÉR HEMINGWAY (Slovenský spisovateľ 1980, 1990), ktorá vyšla v troch vydania v poľskom preklade a v dvoch vydaniach v českom preklade.

Narodil sa tu aj reportér a spisovateľ DRAHOSLAV Pavel MACHALA (16. novembra 1947) autor šestnástich kníh, z ktorých uvádzame známejšie: Zhavranení bratia (1975), Reportér Hemingway (1980, 1990), Súkromný most (1984), Veterné topánky I. (Kniha o Provence, 1988), Zlomený sen (1994), Rytieri oblohy (1996, 1997), Majstri slova (2002), Šľachtické rody (2007), Čarodejník Lúčnice Štefan Nosáľ(2008), Slovenská vlastiveda I. (Slovensko, Bratislavská župa, Trnavská župa, 2008), Slovenská vlastiveda III. Žilinská župa 2010). Nedávno vyšla jeho ďalšia kniha z belovskej série Slovenská vlastiveda VII. (Košická župa 2012)a Slovenská vlastiveda IV. (Nitrianska župa, MS 2012). Je aj zostavovateľom publikácie ZLATÁ KNIHA SLOVENSKA, ktorú vydala Matica slovenská k 150. výročiu svojho vzniku.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Miroslav Zámečník je v zozname. Dostupné online.

Súvisejúce články[upraviť | upraviť zdroj]