Zemplín (okres Trebišov)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Zemplín
obec
Reformovaný kostol
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Trebišov
Región Zemplín
Vodný tok Bodrog
Nadmorská výška 106 m n. m.
Súradnice 48°26′24″S 21°48′45″V / 48,440000°S 21,812500°V / 48.440000; 21.812500
Rozloha 14,67 km² (1 467 ha) [1]
Obyvateľstvo 360 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 24,54 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1261
Starosta Mikuláš Takács[3] (SZÖVETSÉG – ALIANCIA)
PSČ 076 34 (pošta Ladmovce)
ŠÚJ 543993
EČV (do r. 2022) TV
Tel. predvoľba +421-56
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Zemplín 49
076 34 Ladmovce
E-mailová adresa obeczemplin@kid.sk
Telefón 628 61 16
Fax 628 61 15
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Zemplín (municipality)
Webová stránka: zemplin.ocu.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Zemplín (maď. Zemplén, nem. Semplin) je obec na Slovensku v okrese Trebišov. Táto obec a jej hrad dali meno regiónu Zemplín a Zemplínskej župe (nie naopak) a v dávnych dobách bola obec (vtedy hradisko) jej správnym centrom.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Archeologické nálezy valcovitých nádob a zlomkov keramiky dokazujú pobyt človeka v lokalite dnešnej obce už v mladšej dobe kamennej (cca 5000 pred Kr.). Tu usadlí roľníci patrili k tzv. potiskej kultúre. Z mladšej bronzovej doby (okolo roku 1000 pred Kr.) pochádza nález súboru 48 bronzových predmetov (kosákov, sekier, dláta, oštepov, noža, meča, sekeromlatov, ihlice, náramkov a nákrčníka), ktorý bol objavený roku 1980. Zaujímavosťou je nález 5 bronzových ingotov a poškodenie všetkých nájdených predmetov, ktoré tak s veľkou pravdepodobnosťou boli zozbierané obchodníkom alebo priamo kovolejárom na pretavenie. Keďže nálezy zo železnej doby sa nachádzali aj pod valom, je isté, že ten bol budovaný až od mladšej doby železnej. Nájdené hrnčiarske pece s kanálom na prívod horúceho vzduchu vychádzajú z keltských pecí a obsahovali tiež typicky keltskú, na kruhu vytáčanú keramiku. Tá je charakteristická výzdobou pásmi, no tiež ornamentami maľovanými bielou, hnedou, čiernou a žltou farbou. Na obetisku boli nájdené veľké železné okovy, ktoré sa v tej dobe používali na krk zajatca.

Rímska doba po sebe zanechala 177 žiarových hrobov z rokov 50 pred Kr. až 200, kedy v oblasti Zemplína žili Kelti a Dáci. Našli sa tiež opaskové spony, náramky, prstene, korálky zo skla, sklovitej pasty, jantáru, kovu, hliny a kameňov, ale aj krčahy, fľaše a poháre.

Zo stredoveku pochádzajú nálezy slovanských črepov, potvrdzujúce osídlenie hradiska v Zemplíne a jeho okolí už v 8. a 9. storočí. Názov Zemplín pochádza zo slova zem, zemlja, čo dokladá slovanské osídlenie. Valom ohradené hradisko je rovnako typickým znakom niekdajšej ochrany obydlí, majetku i zvierat. Tunajší val nesie známky upravenej keltsko-dáckej konštrukcie, upravovanej a udržiavanej až do stredoveku, kedy tu vznikol župný hrad. Pred rokom 1214 tu vznikla kamenná administratívna budova a pravdepodobne aj menší kostol a svoje sídlo tu mal „comes curialis de Zemlu“ - zástupca župana. Župan v tom čase sídlil na hrade v neďalekom Sárospataku a až do začiatku 13. storočia mal hrad v Zemplíne len provinciálny význam. Počas umocňovania kráľovskej moci v župách sa v 13. storočí presunulo sídlo administratívnej správy do Zemplína, ktorý sa tak stal rezidenciou kráľovskej župy a onedlho aj sídlom cirkevnej organizácie – archidiakonátu. Popri hrade vzrastal aj význam trhovej osady, ktorá mala už v 13. storočí právo vyberať mýto a v zemepánskom mestečku (od roku 1426 bol Zemplín mestom) sa tu v rokoch 12991754 konali župné snemy. Skazu hradu a začiatok úpadku mestečka spôsobilo vypálenie hradu v 17. storočí, ktorý viac neobnovili. Pohromou pre mestečko bol požiar v roku 1803, ktorý zasiahol celé podhradie.

Po vybudovaní novej cesty a železnice mimo Zemplína sa úpadok ešte zvýraznil, čo potvrdzoval i pokles obyvateľstva. Pokým v roku 1869 tu žilo 847 ľudí, v roku 1948 ich bolo 695, v roku 1970 520 a v súčasnosti (2016) už menej ako 390. Nová komunikácia k obci Cejkov bola postavená v 80. rokoch, čím sa skrátilo a zjednodušilo cestovanie a doprava severným smerom k Trebišovu.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Zemplínsky hrad, zaniknutý župný hrad, ktorý dal názov celému regiónu. V súčasnosti ho tvoria už len zvyšky základov pokryté vegetáciou. Nachádzal sa na vyvýšenine nad obcou, pri rieke Bodrog. Pôvodne sa tu nachádzalo opevnené slovanské hradisko. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1214. Torzo hradnej veže stojace uprostred areálu bolo v roku 1872 zbúrané v súvislosti so stavbou veže reformovaného kostola.
  • Reformovaný kostol, jednoloďová pôvodne románska stavba s polygonálnym záverom a mierne predstavanou vežou z konca 12. storočia. Pôvodný kostol bol súčasťou hradiska, neskôr hradu Zemplín. Patrocínium kostola bolo sv. Juraja. Podľa nedávnych archeologických výskumov, ktoré posunuli súčasnú stavbu do románskeho obdobia, bol ukončený podkovovitou apsidou. Z románskej etapy sa dochovali časti severnej a južnej steny lode, s odkrytým štrbinovým oknom. V období gotiky bol kostol rozšírený východným smerom postavením súčasného polygonálneho presbytéria a západným smerom predĺžením lode.[4] Kostol prešiel klasicistickou úpravou v rokoch 1872-1873 kedy bola postavená veža s použitím materiálu zo zaniknutého hradu. Fasády kostola sú hladké, v závere členené opornými piliermi. Veža je členená lizénami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a zvonovitou helmicou s laternou.
  • Gréckokatolícky chrám Nanebovstúpenia Pána, jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a mierne predstavanou vežou z roku 1804. Obnovou prešiel v rokoch 1936-1937. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Nachádza sa tu ikonostas zo začiatku 19. storočia so štyrmi obrazmi od Š. Hegedüsa. Bočný oltár Nanebovstúpenia Pána je barokový zo začiatku 18. storočia. Kazateľnica je klasicistická z doby vzniku kostola.[5] Fasády chrámu sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami so šambránami a klenákmi. Veža je členená lizénami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a zvonovitou helmicou s výraznou otvorenou laternou.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Zemplín [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  5. Zemplín - Chrám Nanebovstúpenia Pána [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]