Zemplínska Teplica
| Zemplínska Teplica | |
| obec | |
| Štát | |
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Trebišov |
| Región | Zemplín |
| Nadmorská výška | 202 m n. m. |
| Súradnice | |
| Rozloha | 26,81 km² (2 681 ha) |
| Obyvateľstvo | 1 559 (31. 12. 2011) [1] |
| Hustota | 58,15 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1263 |
| Starosta | Jozefína Uhaľová[2] (NEKA) |
| PSČ | 076 64 |
| ŠÚJ | 544019 |
| EČV | TV |
| Tel. predvoľba | +421-56 |
| Adresa obecného úradu |
Okružná 340/2 |
| E-mailová adresa | poslať email |
| Telefón | 056/679 62 22 |
| Fax | 056/679 62 22 |
|
Poloha obce na Slovensku
|
|
|
Poloha obce v rámci Košického kraja.
|
|
| Štatistika: MOŠ/MIS | |
| Webová stránka: zemplinskateplica.sk | |
| Freemap.sk: mapa | |
Zemplínska Teplica (maď. Szécskeresztúr, do roku 1948 Kerestúr) je obec na Slovensku v okrese Trebišov.
Obsah |
Polohopis [upraviť]
Obec leží 25 km západne od okresného mesta Trebišov, po trase cez Sečovce a 16 km po trase cez Čelovce a Egreš. Časť jej katastrálneho územia tvorí súčasne aj okresnú hranicu medzi okresmi Trebišov a Košice-okolie. Prechádza ňou štátna cesta II/552 Veľké Kapušany - Košice. Zo severovýchodu sa na ňu v Zemplínskej Teplici napája štátna cesta III/050211 zo Sečoviec. Sídlo nie je priamo napojené na železničnú sieť. Najbližšie vlakové stanice ležia v Sečovciach, Čelovciach, Slanci a Kalši, ktoré sú od obce vzdialené do 10 km.
Dejiny [upraviť]
Osídlenie lokality sídla je známe už z 13. storočia ako usadlosti na križovatke poľných ciest. Obec sa v listinách po prvýkrát spomína v roku 1263 pod názvom Cristúr, neskôr Santa Crux, Kereztur, Kiskeresztur, Kerežtur, Križovany, Kerestúr, Zemplínsky Svätý Kríž a od roku 1955 sa volá Zemplínska Teplica. Názov obce bol určený podľa termálneho prameňa Teplica, ktorý sa nachádza v obci. Najstaršie zmienky o Zemplínskej Teplici sú v súvise s hradom Puruštyan ako jeho poddanské príslušenstvo. Obsidiánová lokalita, teplica, jaskynné zvyšky a paleolitické archeologické nálezy nasvedčujú, že tu žil človek, ktorý po stáročia zúrodňoval pôdu, menil ortáše na oráčiny a dorábal poľnohospodárske produkty. V chotári sa nachádzajú stopy po osídlení v 9. - 10. storočí. V písomnostiach zo 14. - 17. storočia sa vyskytuje pod maďarským názvom Keresztúr, teda Kríž. Východiskom či motívom názvu bol duchovný patrón miestneho chrámu, zasväteného Svätému Krížu. Vznik dediny môže súvisieť s prítomnosťou mníchov krížovníkov v 13. storočí a s ich vlastníctvom dediny. Od konca 16. storočia a ešte okolo roku 1684 v tamojšom chráme slúžili bohoslužby evanjelickí reformovaní kazatelia. Neskôr tam opäť pôsobili katolícki farári. V 15. - 16. storočí patrila dedina ku hradnému panstvu Cejkov, kedy ju vlastnili najmä šľachtici Šóšovci. V 16. storočí časť dediny vlastnili postupne šľachtici z Perína a Bátoriovci, v 17. storočí Šóšovci a Drugetovci. V chotári sa nachádzali aj vinice, o ktorých sú doklady od 15. storočia. K dedine patril vodný mlyn. Na prelome 16. - 17. storočia bol Kerestúr veľkou dedinou, najväčšou v okolí. Mal farské, ale najmä poddanské obyvateľstvo. V 17. storočí sa rozsah sídliska zmenšil na úroveň stredne veľkej dediny. V súčasnom období výškové dominanty obce tvoria dva chrámy. V juhozápadnej časti obce gréckokatolícky zo začiatku 19. storočia a v severovýchovnej časti rímskokatolícky z roku 1947. Kaštieľ z 1. polovice 18. storočia už v súčasnosti nestojí. Na vrchu Varheď sa nachádzajú zvyšky hrádku z obdobia stredoveku. Obec bola v roku 1831 kolískou Východoslovenského sedliackeho povstania a na túto pamiatku je vo vstupnom areále základnej školy umiestnená pamätná tabuľa.
Pamiatky [upraviť]
- pomník Východoslovenskému roľníckemu povstaniu v areále základnej školy
- gréckokatolícky Chrám Narodenia presvätej Bohorodičky z roku 1790
- rímskokatolícky Kostol Narodenia Svätého Jána Krstiteľa z roku 1947
- kaplnka na križovatke ciest
Referencie [upraviť]
- ↑ Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Jozefína Uhaľová je v zozname. Dostupné online.