Zičiovci

	Zičiovci (Zichy)
	; erb rodu Zičiovcov
Krajina	Uhorské kráľovstvo, Rakúske cisárstvo, Rakúsko-Uhorsko, Rakúsko
Tituly	gardista, taverník, budinský prepošt, komorník, župan, strážca uhorskej kráľovskej koruny, plukovník, cisársko-kráľovský komorník, hlavný dverník, poručík, poslanec Uhorského snemu, kráľovský radca, tajný radca gróf; barón; rožňavský biskup; minister vojny; minister vnútra; minister poľnohospodárstva; minister priemyslu a obchodu; predseda Uhorskej kráľovskej komory; diplomat; vyslanec]] Rakúsko-Uhorska v Carihrade; rytier Leopoldovho rádu;
Zakladateľ	Gál (Zajk)
Mýtický zakladateľ	Gál (Zajk)
Rok založenia; dynastie	13. storočie
Posledná hlava dynastie	Tamás Zichy (*1974)
Štátna príslušnosť	uhorská
Ďalšie vetvy dynastie	voderadská, rusovská, číčovská, cíferská

Zičiovci (staršie Zichyovci) bol uhorský šľachtický rod.

Najstarší známy predok rodu Gál (alebo Zajk) bol roku 1260 majiteľom dediny Zajka v Zalianskom komitáte. Od 14. storočia začali príslušníci rodu používať predikát de Zich, Zichy, odvodený od dediny Zich v tej istej stolici.

Dejiny rodu[upraviť | upraviť zdroj]

Bohatstvo a význam rodu vzrástli až v 17. storočí, keď Pavol (1598 – 1638), veszprémsky hlavný kapitán, dostal od kráľa Ferdinanda II. niekoľko dedín patriacich panstvu Komárno a jeho syn Štefan (1616 – 1693; pozri nižšie) získal kráľovskými donáciami v roku 1646 obec Vásonkö (podľa nej rod používal druhý predikát) a v roku 1650 Palotu. Štefanov syn rovnakého mena sa stal v roku 1657 majiteľom celého komárňanského panstva a roku 1686 získal panstvo Divín, skonfiškované Uhorskou kráľovskou komorou rodu Balašovcov. Neskôr na území Slovenska získali Zičiovci aj panstvá Voderady, Želovce, Rusovce, Cífer a majetkové podiely v panstvách Ostrý Kameň, Oravský hrad a Lietava. V čase najväčšieho rozmachu mala výmera rodových majetkov Zičiovcov rozlohu takmer 100 tisíc katastrálnych jutár (57 500 hektárov). Prislušníci šlachtického rodu zastávali rôzne dôležité cirkevné hodnosti.

Rod sa už v 17. storočí rozčlenil na viacero vetiev (najvýznamnejšie boli rusovská línia a cíferská línia), ktorých predikáty sa odvodzovali od názvov rodových sídiel. Čiastkové pozemkové vlastníctvo si Zičiovci na Slovensku udržali až do konca druhej svetovej vojny.

Členovia rodu zohrali významnú úlohu v štátnej stoličnej a vojenskej správe Uhorska, viacerí boli významnými maďarskými politikmi, vojakmi ale aj spisovateľmi.^[1]

Známi príslušníci rodu[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi najvýznamnejších členov rodu patrili:^[1]

Štefan Ziči (* 1616 - † 1693), barón, gróf, krajinský a vojenský hodnostár, veliteľ rábov husárov, predseda Uhorskej kráľovskej komory, strážca uhorskej kráľovskej koruny. taverník, župan
Štefan Ziči (†1700), strážca kráľovskej koruny, župan
Imrich Ziči (*1699 - †1746), župan, získal hrad Divín a Oravský hrad
Pavol Ziči (*1670 - †1737), spisovateľ, študoval teológiu vo Viedni a v Ríme, budínsky prepošt, doktor teológie
Ladislav Ziči (†1703), župan, plukovník grófa Forgáča sa zúčastnil vojny vo Francúzsku
Karol Ziči († 1741), župan, komorník, strážca uhorskej kráľovskej koruny. Do histórie vošiel aj ako vojak, keď v roku 1717 bojoval s Eugenom Savojským proti Turkom pri oslobodzovaní Temešváru.
Ladislav Ziči (*1693 - †1742), jezuita, autor elegickej básne Guttae in Liberta delibatatae
František Ziči (*1701 - †1783), študoval teológiu a filozofiu v Olomouci, ostrihomský kanonik, novomestský prepošt
František Ziči (*1751 - †1812), župan, opravil Oravský hrad

Karol Jozef Ziči (* 1753 - † 1826), politik, taverník, predseda Uhorskej kráľovskej komory, minister vojny, minister vnútra. Po smrti bol pochovaný v Cíferi.
Štefan Ziči (*1757 - 1841), cisársko-kráľovský komorník
František Jozef Ziči (*1774 - 1861), župan, vrchný koniarnik, hlavný dverník, cisársko-kráľovský komorník

František Ziči-Ferraris (*1777, †1839), prvorodený syn Karola Jozefa, dôstojník, k svojmu menu si pripájal aj rodové meno po manželke – Ferraris (po vymretí rodu Ferrarisovcov), ktoré po ňom používali i jeho potomkovia.

Dominik Ziči (*1808 - †1879), rožňavský biskup, spoluzakladateľ Kisfaludyho literárnej spoločnosti

Emanuel Ziči (*1808 – †1877), syn Františeka Ziči-Ferraris, cisársko-kráľovský komorníka. Bol iniciátorom prestavby rusovského kaštieľa v tzv. tudorovskom slohu na počesť svojej anglickej manželky.
Edmund Ziči (*1811 – †1894), cestovateľ, po revolucii 1848 žil v Bruseli
František Ziči (* 1811, † 1900), diplomat, župan, v rokoch 1874 – 1879 vyslancom Rakúsko-Uhorska v Carihrade, jeho synovia
- Jozef Ziči (*1841 - †1924), doktor práv na univerzite vo Viedni, minister poľnohospodárstva, minister priemyslu a obchodu, poslanec Uhorského snemu, Bratislavský župan a guvernér Rijeky,
- Teodor Ziči (*1847 - †1927), diplomat, splnomocnený minister v Bavorsku, tajný radca
- August Ziči (*1852–† 1925) cestovateľ, cisársky najvyšší dvorný maršálek a poslanec uhorského snemu,
Ferdinand Ziči (*1829 - †1911), politik, študoval v Pešti, taverník, od roku 1863 žil vo vyhnanstve

Rudolf Ziči (*1833 - †1893), husársky poručík, župan,
Gejza Ziči (*1849 - †1924), klavírny virtuóz, hudobný skladateľ, spisovateľ, študoval hru na klavír u Franza Liszta, koncertoval v Bratislave a Pešti, jeho opera Majster Roland, cisársko-kráľovský komorník, tajný kráľovský radca, rytier Leopoldového rádu

Aladár Ziči (* 1864 - †1937),politik, člen agrárnej skupiny uhorských poslancov, člen hornej snemovne uhorského snemu, minister uhorskej vlády bez kresla, poslanec maďarského parlamentu
Ivan Rubido Ziči de Zich et Zagorje (*1874 – †1964)
Tamás Zichy (*1974), žijúca hlava rodiny

Erb rodu[upraviť | upraviť zdroj]

Erb rodu je známy a nachádza sa aj na mnohých stavebných pamiatkach. Album erbov z roku 1679 uvádza erb Štefana, v modrom štíte na zelenom trojvrší zlatý latinský kríž medzi zlatými jeleními parohmi. Klenotom je v korune na trojvrší obsah štítu. Prikrývadlá sú červeno-modré po oboch stranách. Polepšený erb z roku 1732 je červeno-modro štiepený, v zlatej korune sú zlaté jelenie parohy a medzi nimi zlatý kríž. Na štíte je barónska perlová (počet 5) koruna a v nej prilba. Klenotom je obsah štítu, prikrývadlá sú zlato-červené a zlato modré. Erb grófskej línie Zichy–Ferraris je modro-strieborne štiepený. V pravom poli sú v zlatej korunke strieborné jelenie parohy a medzi nimi strieborný tlapovitý krížik. Ľavé pole je delené, z línie vyskakuje zlatý dvojchvostý lev. V dolnom zlatom poli sú tri červené pruhy. Na štíte je perlová (počet 9) korunka. Štítonosičmi sú zlaté levy. Erb z roku 1839 je modro-zlato štiepený. Vpravo sú v zlatej korunke strieborné jelenie parohy a medzi nimi strieborný tlapovitý krížik. Ľavé pole obsahuje nad stredom tri červené pruhy, z vrchného vyskakuje zlatý lev. Na štíte je listová korunka. Štítonosičmi sú zlaté levy. Pod štítom je strieborná devíza: Bien Sofrir a tems. Erb Radoslava Rubido – Zichy de Zagorje et Zich z roku 1878 je strieborný s červenou špicou, v jej päte z modrej hladiny vyrastá zelený kopec s vežou s tromi oknami. V srdcovom modrom štítku je na zelenom trojvrší zlatá korunka so zlatými parohmi a strieborným krížikom. V pravom poli na zelenej pažiti z vyrastajúceho zlatého polkolesa vyskakuje zlatý jeleň. Ľavé pole má v dolnej polovici strieborno-červenú šachovnicu, na nej stojí modrý grif so zlatou dvanásťcípou hviezdou v pazúroch. Klenotom je z koruny vyrastajúci uhorský vojak v zbroji s modrými rukávmi a v prilbe so sojčími perami. V pravej ruke drží šabľu, ľavú má vbok. Prikrývadlá sú strieborno-červené a strieborno-modré. Grófsky erb Zichy–Meskó de Zich et Vásonkeö et Széplak z roku 1903 je rozšírený o odúmrť erbu rodu Meskó a polepšené parohy sú zlaté. Ľavé meskovské pole je modro-strieborno štiepené. V pravej časti po šikmom brvne kráča zlatý dvojchvostý lev, hore je sklonený polmesiac s tvárou, dole strieborná hviezda, vľavo sú pokosom dva červené pruhy. Na štíte je perlová (počet 9) korunka a v nej tri prilby s klenotmi. Prvý klenot obsahuje obsah ľavého štítu, v druhom z koruny vyskakuje dvojchvostý lev s mečom s napichnutou korunkou, v treťom je v korune zelená palma. Prikrývadlá sú zlato-modré a strieborno-červené.^[2]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Zičiho palác na Ventúrskej ulici číslo 9 v Bratislave
Kaštieľ Žičiovcov v Košiciach (časť Barca)
Kaštieľ v Rusovciach
Zámok v Zsámbék (Maďarsko)
Žičiho palác v Komárne
Erb zichyovského rodu umiestnený nad portálom farského kostola sv. Márie Magdalény v Rusovciach. Zichyovci boli významnými donátormi rusovskej farnosti
Pečať Štefana Zičiho z roku 1667
Pečať grófa Karola Zičiho, sudcu kráľovského súdu a župana Rábskej stolice, z roku 1791

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

↑ ^a ^b MACHALA, Drahoslav. Šľachtické rody. 1. vyd. Bratislava : Perfekt, 2007. ISBN 978-80-8046-375-5. S. 80 - 81.
↑ PONGRÁCZ, Denis. Atlas osobných pečatí I.. 1. vyd. Bratislava : M. Trstenský vl.n., 2019. ISBN 9788057011941. S. 508.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

HRADSKÝ, Juraj; MALLINERITS, Jozef. Rusovce : Oroszvár - Karlburg. 1. vyd. Bratislava : Albert Marenčín Vydavateľstvo PT, 2007. 255 s. ISBN 978-80-89218-52-3.
Encyklopédia Slovenska. Veda, Bratislava, 1980
MACHALA, Drahoslav. Šľachtické rody. 1.. vyd. Bratislava : Perfekt, 2007. ISBN 978-80-8046-375-5. S. 80 - 81.