Zirkón

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Zirkón
Zirkón
ZrSiO4
Všeobecné informácie
Trieda Silikáty
Zaradenie VIII/A.09-10
Rok objavenia pravek
Pôvod názvu z per. zar - zlato + gun - podobný
IMA status prijatý (1959)
Kryštalografia
Kryšt. sústava tetragonálna
Bodová grupa 4/m
Priestorová grupa I41/amd
Mriežkové param. a=6,604 Å
c=5,979 Å
V=260,76
Z=4
Morfológia
Habitus prizmatické kryštály ukončené {111}, zrnitý, masívny
Zrasty podľa {101}
Optické vlastnosti
Farba(y) bezfarebný, hnedý, červenohnedý, zelený, šedý
Farba vrypu biely
Lesk diamantový
Pleochroizmus dichroizmus
X=bezfarebný
Z=bezfarebný
Priesvitnosť priehľadný až priesvitný
Indexy lomu nε=1,920-1,960
nω=1,967-2,015
Fyzikálne vlastnosti
Tvrdosť (Mohs) 7,5
Hustota 4,6-4,7 kg.dm−3
Štiepateľnosť nedokonalá podľa {110} a {111}
Lom lastúrový
Ostatné
Rádioaktivita v metamorfitoch môže byť slabo rádioaktívny
Odrody a variety
aršinovit, calyptolit, cyrtolit, hafniový zirkón (s prímesou Hf), hyacint (polodrahokam), orvillit, ribeirit, starlit
Pozri aj portál Vedy o Zemi
zoznam minerálov

Zirkón je minerál kryštalizujúci v tetragonálnej sústave, chemicky kremičitan zirkoničitý (ZrSiO4) s významnou prímesou hafnia (bežne 1-4 %)[1]. Je dôležitý akcesorický minerál.

Názov minerálu pochádza buď z arabského slova zarquan, čo znamená jemne ružový, alebo z perzského zargūn - zlatý[2].

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Zrnko zirkónu v optickom mikroskope.

Je tetraedrálny, jeho kryštály väčšinou tvoria jednoduché spojky dipiramídy {011} a priziem {010} s štvorcovým prierezom. Na základe morfológie habitu (tvaru) bola dokonca vypracovaná metodológia, pomocou ktorej možno určiť pôvod zirkónu. Platí v zásade, že výrazne prizmatické až elongované kryštály vznikli pri pomalom chladnutí, zatiaľ čo zirkóny romboedrálneho tvaru vznikali pri rýchlom chladnutí. Romboédrický tvar tiež môže naznačovať pôvod v bázickejšej magme, zatiaľ čo kyslú magmu indikujú tabuľkovité zirkóny.

Má diamantový lesk a bezfarebný vryp. Väčšinou farby v odtieňoch hnedej. Obsahuje Zr je často zastupovaný Hf bežne 1-4% no boli zaznamenané aj obsahy takmer 24%[3]. Obsah Hf je odrazom geotektonického pôvodu. Zirkón s vyšším obsahom hafnia pochádza zo zemskej kôry, zatiaľ čo zirkóny s menším obsahom hafnia sú plášťového pôvodu. Si zastupuje As, Nb, Te alebo P. Štruktúra sa skladá z tetraédrov SiO4 a dodekaédrov ZrO8. Koncentrujú sa v ňom ťažké prvky vzácnych zemín. Pri geochemickej analýze normalizovanej na chondrit má zirkón negatívnu Ce a Eu anomáliu. Izotopové zloženie zirkónov je dobre známe a vhodné pre výskum, pretože sa zachovávava až do granulitovej fácie metamorfózy.

Je výrazne odolný voči kyselinám. Zaujúmavý jav je rádioaktivita zirkónu, nakoľko žiaden prvok tvoriaci minerál (Zr, Si, O) nie je prirodzene rádioaktívny. Zirkón je však izoštruktúrne podobný s thoritom - (Th,U)SiO4, ktorý rádioaktívny je. V metamorfnom procese sú molekuly thoritu zabudovávané do štruktúry zirkónu, čim tento nadobudne rádioaktívne vlastnosti. Je metamiktný, to znamená, že jeho kryštálová mriežka obsahujúca rádioaktívne prvky sa rozpadá.

Zirkón je vhodný na geochronologické datovanie pomocou rádiometrických metód (U/Th alebo U/Pb). Práve najstaršia známa minerálna látka pochádzajúca zo Zeme je kryštál zirkónu.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Zirkón sa vyskytuje ako akcesorický minerál vo vyvretých (hlavne v hlbinných). Bežný ja hlavne v kyslých horninách ako sú granity, granodioritymonzonity. Hojný je aj v nefelinických syenitoch.[1] Väčšie kryštály sa dajú nájsť v pegmatitoch). Je to protomagmatický minerál, kryštalizuje z taveniny ako jeden z prvých minerálov. Známy je tiež z premenených hornín (ako rekryštalizované zrná) napr. v mramoroch, svoroch a rulách. Nakoľko je pomerne dobre odolný voči zvetrávaniu, zachováva sa ako ťažký minerál v usadených horninách a náplavoch.

Lokality[upraviť | upraviť zdroj]

Ako drahý kameň bol ťažený z náplavov v Mature na Srí Lanke, ale i na Urale v Rusku a v Austrálii.[1]

Zirkón je najstarší (vo vzťahu k veku Zeme, nie k ľudskému poznaniu) známy minerál na Zemi, nález z Jack Hills v Austrálii bol stanovený na 4,4 mld. rokov.[4]

Slovensko[upraviť | upraviť zdroj]

Najstarším datovaným minerálom na území Slovenska je zirkón zo severného veporika, ktorého jadro vykazuje vek 3,4 miliardy rokov.[5]

Ekonomický význam[upraviť | upraviť zdroj]

Je dôležitým zdrojom chcemického prvku zirkónia. Zirkónium má viaceré technicky vhodné vlastnosti. Má nízky koeficient tepelnej rozťažnosti. Má tiež vysokú teplotu topenia a používa sa preto na výrobu téglikov, v ktorých sa taví platina. V jadrových reaktoroch sa používa ako obal palivových tyčí.[2] Pekne sfarbené odrody sa vďaka jeho vysokému lomu svetla používajú v šperkárstve.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Klein, C., 2006: Mineralógia. Oikos-Lumon, Bratislava, 658 s.
  2. a b King, R.J., 2008: Minerals explained 48. Zircon. Geology Today, 24, 5, s. 195-198
  3. McCall, G.J.H., 2005: Zircons. in Selley, R.C., Cocks, L.R.M., Plimer, I.R. (Editors) Encyclopedia of Geology. Volume 3. Elsevier, Amsterdam, s. 601-608
  4. Wilde, S. A., Valley, J. A., Peck, W. H., Graham, C. M., 2001, Evidence from detrital zircons for the existence of continental crust and oceans on the Earth 4.4 Gyr ago. Nature, 409, s. 175-178
  5. Putiš, M., Sergeev, S., Ondrejka, M., Larionov, A., Siman, P., Spišiak, J., Uher, P., Paderin, I., 2008: Cambrian-Ordovician metaigneous rocks associated with Cadomian fragments in the West-Carpathian basement dated by SHRIMP on zircons: a record from the Gondwana active margin setting. Geologica Carpathica, 59, 1, s. 3-18

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]