Zlatá horúčka v kaňone Fraser

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Obraz z roku 1858 znázorňujúci Britskú Kolumbiu ako nové eldorádo

Zlatá horúčka v kaňone Fraser (v angl. Fraser Canyon Gold Rush) sa začala v Britskej Kolumbii v roku 1858 po tom, čo bolo na rieke Thompson a jej sútoku s riekou Nicoamen nájdené zlato. Stalo sa tak niekoľko kilometrov proti prúdu rieky Thompson a jej sútoku s riekou Fraser na mieste dnešného mesta Lytton. Po tomto náleze zachvátila celý región zlatá horúčka, ktorá sa sústredila najmä v oblasti kaňonu Fraser od miest Hope a Yale do Pavilion a Fountain, na sever od dnešného mesta Lillooet.

Aj keď sa táto zlatá horúčka prakticky skončila už v roku 1860, zlatokopi sa rozšírili po väčšej oblasti, pričom ďalšie nálezy zlata viedli ku vzniku ďalších zlatých horúčok, pričom najznámejšia z nich bola Sobia zlatá horúčka (v angl. Cariboo Gold Rush). Táto viedla ku vzniku trvalých osád a miest, položila základy cestnej infraštruktúry a v konečnom dôsledku bola katalyzátorom udalostí, ktoré viedli až ku vzniku kolónie Colony of British Columbia.

Zlatá horúčka[upraviť | upraviť zdroj]

Kaňon Fraser pri meste Fountain

Hoci v oblasti prebiehala ťažba už niekoľko rokov, správa o náleze zlata sa rozšírila až do San Francisca, keď Sir James Douglas, guvernér Colony of Vancouver Island, poslal zásielku zlata do mestskej mincovne. Ľudia v San Franciscu a na kalifornských náleziskách zlata uvítali tieto správy s nadšením. Do mesiaca sa v meste Victoria v Britskej Kolumbii vylodilo 30 000 zlatokopov. Do tej doby tam žilo len asi 500 obyvateľov. Bol to rekord náhleho pohybu populácie zlatokopov v oblasti Severnej Ameriky, aj keď celkovo nedosahovala rozmach a množstvo ľudí aké sa zúčastnilo kalifornských zlatých horúčok a zlatej horúčky na Klondiku.

Chata zlatokopov na rieke Fraser, rok 1862

Ku koncu roka však desiatky tisíc mužov, ktorým sa nepodarilo nájsť si svoje miesto na ryžovanie zlata, alebo sa im nepodarilo začať s hľadaním z dôvodu vysokého stavu vodnej hladiny na rieke, označili túto zlatú horúčku za humbug. Mnohí z nich sa vrátili do San Francisca. No pokračujúci prílev nováčikov nahradil tých rozčarovaných, ešte viac ich prišlo po trase Douglasovej cesty do hornej časti kaňonu Fraser okolo osady Lillooet, iní sa dostali do hornej časti kaňonu cez Okanaganov a Similkameenov chodník a do spodnej časti kaňonu cez Whatcomov a Skagitov chodník. Všetky tieto cesty boli síce technicky vzaté nezákonné, lebo guvernér James Douglas žiadal, aby vstup do kolónie bol zlatokopom umožnený len cez mesto Victoria, no tisíce ich aj tak prešli suchozemskou cestou. Presné počty zlatokopov, najmä v oblasti hornej časti kaňonu Fraser je preto nemožné presne zrátať.

Počas tejto zlatej horúčky novovzniknutú kolóniu Colony of British Columbia doslova zaplavili desaťtisíce zlatokopov, ktorí narušili rovnováhu medzi obchodníkmi s kožušinami zo Spoločnosti Hudsonovho zálivu a domorodým obyvateľstvom - indiánmi. Medzi najväčšie etnické skupiny medzi zlatokopmi patrili bieli a čierni Američania, Angličania, Nemci, po anglicky rozprávajúci Kanaďania, obyvatelia východokanadských Maritimes Provinces, frankofónni Kanaďania, Škandinávci, Taliani, Belgičania, Francúzi, príslušníci ďalších európskych národov, domorodí Havajčania, Číňania, Mexičania, obyvatelia Karibiku a ďalší.

Vznik provincie Britská Kolumbia[upraviť | upraviť zdroj]

Sir James Douglas, guvernér kolónie Colony of British Columbia

Zlatá horúčka v kaňone Fraser bol kľúčový bod v dejinách Britskej Kolumbie. Británia po jej vzniku vyhlásila novú kolóniu Colony of British Columbia, aby presadila britskú moc a správu nad územím, ktoré bolo nezačlenené v nadväznosti na Oregonskú zmluvu z roku 1846. Guvernér Douglas ohlásil obmedzenie emigrácie do tejto novej britskej kolónie, vrátane požiadavky, že vstup na jej územie je možný len cez mesto Victoria a nie po súši, no tisíce ľudí do nej aj tak dorazili pešo cez Okanaganov a Whatcomov chodník. Douglas sa tiež snažil obmedziť dovoz zbraní, čo bol jeden z dôvodov jeho požiadavky vstupu do kolónie cez Victoriu, no jeho nedostatok zdrojov znamenal, že pozemné cesty k zlatým náleziskám nemohli byť kontrolované.

Konflikty[upraviť | upraviť zdroj]

Ku koncu roka 1858 začalo narastať napätie medzi zlatokopmi a príslušníkmi indiánskeho kmeňa Nlaka'pamux, žijúcimi priamo v strede kaňona. Narastajúce napätie viedlo až k udalostiam, označovaným za vojnu v kaňone Fraser.

Zlatokopi, ktorí sa nechceli púšťať do Lillooetu proti prúdu rieky ponad osadu Yale, začali namiesto toho používať tzv. Jazernú cestu, čo podnietilo guvernéra uzavrieť zmluvu na vybudovanie Douglasovej cesty, prvému verejnému projektu v kolónii. Guvernér prišiel do Yale prijať ospravedlnenie od Američanov, ktorí viedli vojnu proti domorodcom. Keďže chcel, aby bola britská vojenská a vládna prítomnosť viac viditeľná, Douglas vymenoval zmierovacieho sudcu a tiež zaviedol nové pravidlá ohľadne ťažby zlata, aby napravil lajdáckosť, ktorá sa v nej objavila pozdĺž rieky. Počet vojakov na udržanie poriadku bol ale stále nedostatočný.

Matthew Baillie Begbie, najvyšší sudca kolónie

Súťaživosť a rasové a etnické napätie medzi bielymi Američanmi a zlatokopmi iných rás a etnického pôvodu vyvrcholilo na Štedrý deň v roku 1858 zbitím Isaaca Dixona, oslobodeného amerického černocha. Dixon bol mestským holičom a v neskorších rokoch bol populárnym novinárom. Dixona zbili dvaja muži z osady Hill's Bar, jednej z hlavných osád nachádzajúcich sa na južnej časti zlatých nálezísk. Komplikovaný reťazec udalostí ktoré nasledovali, je označovaný za McGowanovu vojnu. Jej potenciál vyprovokovať anexačné ambície Spojených štátov prinútil guvernéra vyslať novovymenovaného najvyššieho sudcu Matthewa Begbieho, náčelníka koloniálnej polície Chartresa Brewa a kontingent kraľovských inžinierov a kráľovskej námornej pechoty, aby zasiahli. Použitie sily sa ukázalo ako zbytočné a vyslaný kontingent bol schopný vyriešiť záležitosť pokojne. Tiež sa zaoberal korupciou britských splnomocnencov v oblasti, ktorá prispela ku kríze.

Následky[upraviť | upraviť zdroj]

Vojna v kaňone Fraser nemala vplyv v hornej časti zlatých nálezísk v oblasti mesta Lillooet, pričom krátkodobo trvajúca popularita Douglasovej cesty spôsobila, že mesto bolo označované ako „najväčšie mesto na sever od San Francisca a na západ od Chicaga“ s odhadovaným počtom 16 000 obyvateľov. Krátkodobo boli takto označované aj mestá Port Douglas, Yale a neskôr Barkerville.

V roku 1860 sa náleziská zlata na zlatonosných pieskoch rieky Fraser vyčerpali. Veľa zlatokopov sa muselo buď vrátiť späť do Spojených štátov, alebo sa rozptýlili hlbšie do divočiny Britskej Kolumbie pri hľadaní nových nálezísk. Ďalšie zlaté horúčky vypukli v Rock Creeku, Similkameene, v potoku Wild Horse a v Big Bende v povodí rieky Columbia. Zlatá horúčka vo Fort Colville vo Washingtonskom teritóriu môže byť tiež považovaná za následovníka zlatej horúčky v kaňone Fraser.

Prieskum severného povodia rieky Fraser viedol k objavu zlata v roku 1860 na potoku Williams Creek v okrese Cariboo na východ od mesta Quesnel, ktorý podnietil vznik Sobiej zlatej horúčky. Zlato bolo nájdené aj v historickej geografickej oblasti Omineca na severozápade centrálnej oblasti Britskej Kolumbie. Pokračujúci prieskum v oblasti Lillooet viedol k pokračovaniu ťažby zlata a ku vzniku menších zlatých horúčok v okolí a k objavom nálezísk zlata v rieke Bridge a vznikom zlatej horúčky v potoku Cayoosh.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  • McGowan's War, Donald J. Hauka, New Star Books, Vancouver (2000) ISBN 1-55420-001-6
  • British Columbia Chronicle,: Gold & Colonists, Helen and G.P.V. Akrigg, Discovery Press, Vancouver (1977) ISBN ISBN 0-919624-03-0
  • Claiming the Land, Dan Marshall, University of British Columbia, Ph.D Thesis, 2002 (unpublished)

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Fraser Canyon Gold Rush na anglickej Wikipédii.