Zlatý stôl (vrch)
| Zlatý stôl | |
| vrch | |
 Zlatý stôl
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Gelnica |
| Obce | Švedlár, Smolník |
| Pohorie | Volovské vrchy |
| Podcelok | Zlatý stôl |
| Povodie | Hnilec |
| Nadmorská výška | 1 322,4 m n. m. |
| Súradnice | 48°45′59″S 20°39′20″V / 48,7664°S 20,6556°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  modrej značke zo Švedlára
|
  | |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Wikimedia Commons: Zlatý stôl | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Zlatý stôl[1] (1 322,4 m n. m.[2][3]) je najvyšší vrch pohoria Volovské vrchy, krajinného celku Slovenského rudohoria.[4] Leží nad obcou Stará Voda, približne 14 km severovýchodne od Rožňavy.[5]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Zlatý stôl.[4] Leží v Košickom kraji, v okrese Gelnica a zasahuje na katastrálne územie obce Švedlár a Smolník.[1] Najbližším sídlom je severne situovaná Stará Voda a Švedlár, západne leží Henclová, južne Úhorná, juhovýchodne Smolník a východne Smolnícka Huta.[5]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Zlatý stôl je súčasťou rázsochy, vedúcej severným smerom z masívu Bielych skál (1 252 m n. m.) v hlavnom hrebeni. Západne sa nachádza Starovodská dolina, východne je dolina Bystrého potoka.[5] Severne sa nachádza vrch Veľké sedlo (1 122 m n. m.), Bukovec (1 127 m n. m.) a Grenier (1 007 m n. m.), východne Drahov (1 136 m n. m.), Kobyliar (1 271 m n. m.) a Veľký Vtáčí vrch (1 121 m n. m.), južne Malá Hekerová (1 089 m n. m.), Malý Suchý vrch (1 133 m n. m.), Hekerová (1 260 m n. m.), Jamina (1 241 m n. m.) a Okrúhly chrbát (1 205 m n. m.) a západne Ramzová (1 245 m n. m.), Žobrácka poľana (1 219 m n. m.), Suchý vrch (1 218 m n. m.) a Hoľa (1 268 m n. m.).[3] Oblasť je súčasťou povodia rieky Hnilec, kde vodu zo západných a severných častí odvádza potok Stará voda a z juhovýchodných svahov Bystrý potok. Vrcholom vedie značený turistický chodník.[5]
Podľa ľudovej povesti obedoval na vrchole pri svojich potulkách krajom kráľ Matej Korvín, odtiaľ pochádza miestny názov vrchu – Kráľov stôl.
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Masív Zlatého stola je z veľkej časti odlesnený[6], zväčša v dôsledku vetrových kalamít a ťažby dreva. Vďaka značnej nadmorskej výške tak ponúka výhľad na mnohé vrchy Volovských vrchov, no vidieť tiež Slanské vrchy, Čiernu horu, Branisko, Levočské vrchy, Vysoké Tatry, východnú časť Nízkych Tatier s Kráľovou hoľou a Stolické vrchy.[7]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
- po
modro značkovanej trase:
- od juhozápadu z Rožňavy cez sedlo Krivé (1 109 m n. m.; križovatka s
Cestou hrdinov SNP) - od severu zo Švedlára cez Starú Vodu[5]
- od juhozápadu z Rožňavy cez sedlo Krivé (1 109 m n. m.; križovatka s
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-03-15]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 63.
- ↑ a b Volovské vrchy – Krompachy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-03-15]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-03-15]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-03-15]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-03-15]. Dostupné online.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zlatý stôl (vrch)
