Zoznam elementárnych častíc

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Toto je zoznam rôznych typov častíc, či už objavených alebo predpokladaných v celom vesmíre.

Pre jednotlivé zoznamy častíc pozrite jednotlivé stránky nižšie.

Obsah

Fundamentálne častice [upraviť]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Fundamentálna častica

Fundamentálne častice sú častice, ktoré nemajú žiadnu merateľnú vnútornú štruktúru, čo znamená, že sa neskladajú z ďalších častíc. Sú základným objektom kvantovej teórie polí. Existuje mnoho skupín a podskupín fundamentálnych častíc. Fundamentálne častice sa delia podľa svojho spinu. Fermióny majú poločíselný spin ako napr. ½, 3/2. Bozóny majú celočíselný spin. Všetky častice Štandardného modelu, až na Higgsov bozón, už boli pozorované.

Fermióny [upraviť]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Fermión

Fermióny majú poločíselný spin, pre všetky základné fermióny spin = ½. Všetky známe fermióny patria medzi Diracove fermióny, tzn. že každý známy fermión má vlastnú antičasticu. Nie je známe či neutríno patrí medzi Diracove fermióny alebo Majorana fermión.[1] Fermióny sú základným stavebným kameňom všetkej hmoty. Rozdeľujú sa podľa toho čí reagujú pomocou farebnej sily alebo nie. V štandardnom modeli je 12 základných fermiónov: 6 kvarkov a 6 leptónov.

Kvarky [upraviť]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kvark

Sú základnou zložkou hadrónov a reagujú pomocou silnej jadrovej interakcie. Kvarky su jediným známym nositeľom zlomkového náboja, ale pretože sa kombinujú do skupín po troch (baryóny) alebo vo dvojici spolu s antikvarkom (mezóny), pozorujeme v prírode len celočíselný náboj. Ich antičasticamiantikvarky, ktoré sú identické až na fakt, že nesú opačný náboj (napr.horný kvark nesie náboj +2/3, a horný antikvark nesie náboj -2/3), farebný náboj a beryónové číslo.

Existuje 6 kvarkov, tri pozitívne nabité známe ako horné kvarky a tri negatívne nabité známe ako dolné kvarky.

Kvarky
Meno Značka Antičastica Náboj
e
Hmotnosť (MeV/c2)
Horný kvark u Horný antikvark +23 1,5 – 3,3
Dolný kvark d Dolný antikvark 13 3,5 – 6,0
Pôvabný kvark c Pôvabný antikvark +23 1 160 – 1 340
Podivný kvark s Podivný antikvark 13 70 – 130
Vrchný kvark t Vrchný antikvark +23 169 100 – 173 300
Spodný kvark b Spodný antikvark 13 4 130 – 4 370

Leptóny [upraviť]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Leptón

Leptóny nereagujú pomocou silnej interakcie. Ich antičasticamiantileptóny, ktoré su identické až na opačný náboj a leptónové číslo. Antičasticou elektrónu je antielektrón, ale z historických dôvodov je vačšinou nazývana pozitrón. Celkovo existuje 6 leptónov: 3 nabité leptóny tzv. elektrónové leptóny a 3 neutrálne leptóny sa nazývajú neutrína.

Leptóny
Meno Symbol Antičastica Náboj
e
Hmotnosť (MeV/c2)
Elektrón e- pozitrón −1 0.511
Elektrónové neutríno ve Elektrónové antineutríno  0
Mión μ- Antimión −1 105.7
Miónové neutríno vμ Miónové antineutríno 0 < 0,170
Tauón τ- Antitauón −1 1 777
Neutríno tau vτ Antineutríno tau 0 < 15,5

Bozóny [upraviť]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Bozón

Bozóny majú celočíselný spin. Základné prírodné sily sú sprostredkované kalibračnými bozónmi a predpokladá sa, že hmota je tvorená Higgsovými bozónom.

Meno Symbol Antičastica Náboj (e) Spin Hmotnosť (GeV/c2) Prenášaná sila Existencia
Fotón γ Self 0 1 0 Elektromagnetizmus Potvrdená
W bozón W- W+ −1 1 80.4 Slabá interakcia Potvrdená
Z bozón Z Self 0 1 91.2 Slabá interakcia Potvrdená
Gluón g Self 0 1 0 Silná interakcia Potvrdená
Higgsov bozón H0 Self 0 0 > 112 žiadna Nepotvrdená
Gravitón G Self 0 2 0 Gravitácia Nepotvrdená

Gravitón je na zozname napriek tomu, že nie je predpokladaný Štandardným modelom, ale inými teóriami v rámci teórie kvantového poľa.

O Higgsovom bozóne elektroslabá teória predpokladá vysvetliť pôvod hmotnosti častíc. V procese známom ako Higgsov mechanizmus Higgsov bozón a ostatné fermióny v Štandardnom modele získavajú hmotnosť prostredníctvom spontánneho narušenia symetrie zo SU2 kalibračnej symetrie. Je to jediná častica štandardného modelu, ktorá doteraz nebola pozorovaná (gravitón nie je častica štandardného modelu). Minimálny supersymetrický štandardný model predpokladá niekoľko Higgsových bozónov. Potvrdenie jeho existencie sa očakáva v LHC.

Hypotetické častice [upraviť]

Supersymetrické teórie predpokladajú existenciu viacerých častíc, z ktorých žiadna nebola doteraz experimentálne potvrdená:

Superpartners
Superpartner Superpartner k Spin Poznámky
neutralino neutrálne bozóny 12 Neutralina sú superpozície superpartnerov neutrálnych bozónov štandardného modelu: neutrálny higgsov bozón, Z bozón and fotón.
Najľahšie neutralino je hlavným kandidátom na tmavú hmotu.
MSSM predpokladá 4 neutralina
chargino nabité bozóny 12 Chargina sú superpozície superpartnerov nabitých bozónov štandardného modelu: nabitýhiggsov bozón and W bozón.
MSSM predpokladá 2 páry chargín.
fotino fotón 12 Kombinujú sa s zino, neutrálnym wino, a neutrálnym Higgsinos na neutralína.
wino, zino W± a Z0 bozóny 12 Nabité wino a nabité Higgsino vytvoria chargino.
Higgsino Higgsov bozón 12 V supersymetrii je potreba niekoľkých Higgsových bozónov, neutrálnych a nabitých, zadpovedajúc ich superpartnerom.
gluino gluón 12 8 gluónov a 8 gluin.
gravitino gravitón 32 Predpokladané Supergravitáciou (SUGRA). Graviton je hypotetický – Pozri ďalšiu tabuľku.
sleptóns leptóny 0 Superpartneri leptónov (elektrón, muón, tau) a neutrín.
sneutrino neutrino 0 Introduced by many extensions of the Standard Model, and may be needed to explain the LSND results.
A special role has the sterile sneutrino, the supersymmetric counterpart of the hypothetical right-handed neutrino, called sterile neutrino
skvarks kvarky 0 Stop skvark (superpartner vrchného kvarku) by mal mať minimálnu hmotnosť a je často predmetom experimentálnych výskumov.

Poznámka: Tak ako fotón, Z-bozón a W-bozóny sú superpozície B, W W a W polí tak fotíno, zino a wino sú superpozície bino, wino, wino a wino.

Zložené častice [upraviť]

Hadróny [upraviť]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Hadrón

Hadróny sú definované ako silno interagujúce zložené častice. Hadróny sú:

Kvarkové modely, prezentované prvýkrát v 1964 nezávisle Murrayom Gell-Mannom a Georgom Zweigom, popisujú známe hadróny ako zložené z valenčných kvarkov a/alebo antikvarkov, tesne zviazaných farebnou silou, prenášanou gluónmi.

Baryóny (fermióny) [upraviť]

Kombinácia troch u, d alebo s-kvarkov s celkovým spinom 32 tvorí tzv. baryon decuplet
Kvarková štruktúra protónu: 2 horné kvarky a 1 dolný kvark

Bežné baryóny (zložené fermióny) obsahujú 3 valenčné kvarky alebo 3 valenčné antikvarky

  • Nukleóny sú fermiónové zložky normálnych atómových jadier:
    • Protóny, zložené z 2 horných a 1 dolného kvarku
    • Neutróny, zložené z 2 dolných a 1 horného kvarku
  • Hyperóny, ako Λ, Σ, Ξ, a Ω častice, ktoré obsahujú jeden a viac podivných kvarkov, majp krátku životnosť a sú ťažšie ako nukleóny. Aj kedˇ sa normálne nenachádzajú v jadrách atómov, môžu byť súčasťou krátkodobých hyperjadier.
  • Množstvo baryónov zložených z pôvabných a spodných kvarkov bolo tiež pozorovaných.

V poslednom čase merania poukazovali na existenciu exotických baryónov, ale zatiaľ s negatívnymi výsledkami. Ich existencia nie je istá.

  • Pentakvarky sa skladajú zo štyroch valenčných kvarkov a jedného valenčného antikvarku.

Mezóny (bozóny) [upraviť]

Mezóny so spinom 0 tvoria nonet

Bežné mezóny sa skladajú z valenčného kvarku a valenčného antikvarku. Majú spin 0 alebo 1 a sú to zložené bozóny, preto nepatria medzi elementárne častice. Príkladmi mezónov sú napr. Pión, kaón alebo J/ψ častica.V modeloch kvantovej chromodynamiky su mezóny sprostrodkovateľmi zvyškovej silnej sily medzi nukleónmi.

Z času načas sa objavia pozitívne známky o všetkých z nasledujúcich exotických mezónov, ale ich existencia sa musí ešte potvrdiť.

  • Tetrakvark – zložený z 2 valenčných kvarkov a 2 valenčných antikvarkov
  • Glueball – je hraničný stav gluónov bez valenčných kvarkov
  • Hybridné mezóny pozostávajú z jedného alebo viacerých valenčných párov kvark-antikvark a jedného alebo viac gluónov

Atómové jadrá [upraviť]

Polopresné zobrazenie atómu hélia.V jadre dva protóny-červené a dva neutróny-fialové.

Atómové jadrá sa skladajú z protónov a neutrónov. Každý typ jadra obsahuje špecifický počet protónov a špecifický počet neutrónov a nazýva sa nuklid alebo izotop. Jadrovými reakciami sa môže zmeniť jeden nuklid na iný.

Atómy [upraviť]

Atómy sú najmenšie neutrálne častice, na ktoré môžeme rozdeliť hmotu pomocou chemických reakcií. Skladajú sa z malého a ťažkého jadra a relatívne veľkého a ľahkého oblaku elektrónov. Každý typ atómu zodpovedá špecifickému chemickému prvku. Do dnešného dňa bolo objavených 118 prvkov a len 112 má oficiálne názvy. Atómové jadro je zložené z protónov a neutrónov a tie z kvarkov. Pre prehľad prvkov pozri periodickú tabuľku.

Molekuly [upraviť]

Molekuly sú najmenšie častice na ktoré možno rozdeliť zloženú látku tak, aby si zachovala svoje fyzikálne vlastnosti. Každá molekula zodpovedá špecifickému chemickému zloženiu. Molekuly sú tvorené dvomi alebo viacerými atómami.

Kondenzovaná hmota [upraviť]

Rovnice polí vo fyzike kondenzovaného stavu sú neuveriteľne podobné tým z fyziky vysokoenergetických častíc. Vďaka tomu môžeme veľa z teórie časticovej fyziky použiť aj v fyzike kondenzovaného stavu, ale existujú určité vybudenia polí, nazývané kvázičastice, ktoré je možné vyrobiť a objaviť. a to sú tieto:

  • Fonón je vibračný mód v kryštalickej štruktúre.
  • Excitón je hraničný stav elektrónu a elektrónovej diery.
  • Plazmón je koherentné vybudenie plazmy.
  • Polaritón je mix fotónu s inou kvázi časticou.
  • Polarón je pohybujúca sa, nabitá častica obklopená iónmi v materiáli.
  • Magnón je koherentné vybudenie elektrónového spinu v materiáli

Iné [upraviť]

  • Anyón je zovšeobecnenie fermiónov a bozónov v 2D systéme ako napr. vrstva grafénu ktoré sa správajú podľa braidovej štatistiky
  • Plektón je teoretický typ častice, predstavujúci zovšeobecnenie braidovej štatistiky anyónov pre dimenzie > 2
  • WIMP (weakly interacting massive particle-slabo reagujúca ťažká častica) je hocijaká z množstva častíc, ktoré môžu vysvetľovať tmavú hmotu.
  • Pomerón
  • Skyrmión
  • Genón
  • Goldstone bozón
  • Goldstino
  • Instanton
  • Dyón
  • Geón
  • Inflatón
  • Spurión

Klasifikácia podľa rýchlosti [upraviť]

  • Tardyón alebo bradyón – pomalší ako svetlo a má nenulovú zostatkovú hmotnosť
  • Luxón – pohybuje sa rýchlosťou svetla a nemá hmotnosť
  • Tachyón – rýchlejší ako svetlo a má hmotnosť vyjadrenú imaginárnym číslom.

Referencie [upraviť]

  1. B. Kayser, Two Questions About Neutrinos, arXiv:1012.4469v1 [hep-ph] (2010).