Hlavné mestá štátov USA
(Presmerované z Zoznam hlavných miest štátov USA)
Hlavné mestá štátov USA ktoré sú súčasťou Spojených štátov.
Hlavné mestá[upraviť | upraviť zdroj]
Spojené štáty americké 
[upraviť | upraviť zdroj]
Washington, D.C. sa stal v roku 1800 hlavným mestom USA.
Od roku 1774 do 1800, sídlil kongres vo viacerých mestách[1]:
Prvý Kontinentálny kongres (First Continental Congress)[upraviť | upraviť zdroj]
- Philadelphia (Pensylvánia): 5. september 1774 až 24. október 1774.
Druhý Kontinentálny kongres (Second Continental Congress)[upraviť | upraviť zdroj]
- Philadelphia (Pensylvánia): 10. máj 1775 až 12. december 1776
- Baltimore Maryland: 20. december 1776 až 27. február 1777
- Philadelphia (Pensylvánia): 4. marec 1777 až 8. september 1777
- Lancaster (Pensylvánia): 27. september 1777 (jeden deň)
- York (Pensylvánia): 30. september 1777 až 27. jún 1778
- Philadelphia (Pensylvánia): 2. júl 1778 až 1. marec 1781
Články konfederácie[upraviť | upraviť zdroj]
- Philadelphia (Pensylvánia): 1. marec 1781 až 21. jún 1783
- Princeton (New Jersey): 30. júna 1783 až 4. november 1783
- Annapolis (Maryland): 26. november 1783 až 19. august 1784
- Trenton (New Jersey): 1. november 1784 až 24. december 1784
- New York (New York): 11. január 1785 až jeseň 1788
Ústava[upraviť | upraviť zdroj]
- New York (New York): 4. marec 1789 až 12. august 1790
- Philadelphia (Pensylvánia): 6. december 1790 až 14. máj 1800
- Washington, D.C.: 17. november 1800 dodnes
- Leesburg (Virgínia): september 1814 – Keď bol Washington vydrancovaný britskými vojskami počas vojny v roku 1812 a vláda aj so záznamami a dokumentmi, včítane ústavy a vyhlásením nezávislosti, utiekla do neďalekého Leesburgu.
Konfederované štáty americké (Confederate States of America) 
[upraviť | upraviť zdroj]
.svg){kind=small}
Konfederované štáty americké mali tri hlavné mestá počas svojej existencie.
- Montgomery (Alabama) 4. február 1861 – 29. máj 1861
- Richmond (Virgínia) 6. máj 1861 (otvorený) – 3. apríl 1865
- Danville (Virgínia) 3. apríl 1865 – 10. apríl 1865
Republika Texas 
[upraviť | upraviť zdroj]
Pred pripojením k USA sa Texas nazýval Texaská republika (Republic of Texas). Počas svojej samostatnej histórie mal Texas sedem hlavných miest:
- Washington on the Brazos 1836
- Harrisburg 1836
- Galveston 1836
- Velasco 1836
- Columbia 1836
- Houston 1837 – 1839
- Austin 1839 – 1845
Kráľovstvo a Republika Havaj 
[upraviť | upraviť zdroj]
Pred tým, ako sa Havaj stalo teritóriom USA v 1898, Havaj bol nezávislým štátom, kráľovstvom (Kingdom of Hawai) a republikou (Republic of Hawai). Mal dve hlavné mestá:
- Lahaina 1820 – 1845 (Havajské kráľovstvo)
- Honolulu 1845 – 1894 (kráľovstvo); 1894 – 1898 (Havajská republika)
Zoznam súčasných a historických hlavných miest štátov USA[upraviť | upraviť zdroj]
- Súčasné hlavné mestá sú vyznačené hrubo.
- Hlavné mesto teritória, pred vyhlásením za štát je označené kurzívou.
- Zaznamenané sú všetky mestá, ktoré boli v danom štáte hlavnými mestami, a to po poradí, s dátumom, kedy boli vyhlásené za hlavné mesto. Rok ukončenia statusu hlavného mesta je totožný s rokom, kedy bol vyhlásený za hlavné mesto jeho nasledovník.
- Viaceré zo zakladajúcich členov USA (trinásť kolónií) mali svoje hlavné mestá okupované britskými vojskami počas vojny o nezávislosť. Podobne niektoré štáty počas občianskej vojny boli dočasne dobyté protivníkom, a stratili tak načas svoj status.
| Štát | Hlavné mesto | Dátum | Poznámky
|
|---|---|---|---|
| Alabama[2] Štátom od 1819 |
Saint Stephens | 1817 | Teritórium Alabama |
| Huntsville | 1819 | Hlavné mesto štátu | |
| Cahawba | 1820 | ||
| Tuscaloosa | 1826 | ||
| Montgomery | 1846 | Konfederačné štáty americké
| |
| Aljaška[3] Štátom od 1959 |
Sitka | 1808 | Ruská Aljaška hlavné mesto (Nový Archangelsk) |
| 1867 | Department Aljaška | ||
| 1900 | Dištrikt Aljaška | ||
| Juneau | 1906 | ||
| 1959 |
| ||
| Arizona[4] Štátom od 1912 |
Prescott | 1864 | Teritórium Arizona |
| Tucson | 1867 | ||
| Prescott | 1877 | ||
| Phoenix | 1889 | ||
| 1912 | Hlavné mesto štátu
| ||
| Arkansas[5] Štátom od 1836 |
Arkansas Post | 1819 | Teritórium Arkansas |
| Little Rock | 1821 | ||
| 1836 | Hlavné mesto štátu, počas 1861 – 1863, Konfederatívne štáty americké Washington
| ||
| Colorado[6] Štátom od 1876 |
Auraria | 1859 | Teritórium Colorado |
| Colorado City | 1861 | Teritórium Colorado federálne neurčené | |
| Golden | 1862 | Teritórium Colorado | |
| Denver | 1867 | ||
| 1876 | Hlavné mesto štátu
| ||
| Connecticut Štátom od 1776 |
Hartford | 1639 | Kolónia Connecticut. |
| New Haven | 1640 | hl. mesto Kolónia New Haven predtým, ako sa zlúčila s Kolóniou Connecticut v roku 1662. | |
| Spoločné hl. mestá | 1701 | od 1701 do 1874, New Haven a Hartford boli spoločné hl. m. (co-capitals). | |
| Hartford | 1875 | Hartford zostal jediným hl. m.
| |
| Delaware Štátom od 1776 |
New Castle | 1704 | Kolónia Delaware |
| Dover | 1777 | Hlavné mesto štátu | |
| Florida[7] Štátom od 1845 |
Saint Augustine | 1565 | Španielska Florida kolónia |
| 1821 | Teritórium Florida, Britská Východná Florida | ||
| Pensacola | Teritórium Florida, Britská Západná Florida | ||
| Tallahassee | 1824 | Teritórium Florida | |
| 1845 | Hlavné mesto štátu
| ||
| Georgia[8] Štátom od 1776 |
Savannah | 1733 | Kolónia Georgia |
| 1777 | Hlavné mesto štátu | ||
| Augusta | 1779 | ||
| Heard's Fort | 1780 | ||
| Augusta | 1781 | ||
| Savannah | 1782 | ||
| Ebenezer | 1782 | ||
| Savannah | 1784 | ||
| Augusta | 1786 | ||
| Louisville | 1796 | ||
| Milledgeville | 1807 | ||
| Macon | 1864 | ||
| Milledgeville | 1865 | ||
| Atlanta | 1868
| ||
| Havaj Štátom od 1959 |
Lahaina | 1820 | Havajské kráľovstvo |
| Honolulu | 1845 | ||
| 1894 | Havajská republika | ||
| 1898 | Teritórium Havaj | ||
| 1959 | Hlavné mesto štátu
| ||
| Idaho[9] Štátom od 1890 |
Lewiston | 1863 | Teritórium Idaho |
| Boise | 1864 | ||
| 1890 | Hlavné mesto štátu
| ||
| Illinois[10] Štátom od 1818 |
Kaskaskia | 1809 | Teritórium Illinois |
| Vandalia | 1819 | Hlavné mesto štátu | |
| Springfield | 1839
| ||
| Indiana Štátom od 1816 |
Vincennes | 1800 | Teritórium Indiana |
| Corydon | 1813 | ||
| 1816 | Hlavné mesto štátu | ||
| Indianapolis | 1825
| ||
| Iowa[11] Štátom od 1846 |
Burlington | 1837 | Teritórium Wisconsin |
| 1838 | Teritórium Iowa | ||
| Iowa City | 1841 | ||
| 1846 | Hlavné mesto štátu | ||
| Des Moines | 1857
| ||
| Južná Dakota Štátom od 1889 |
Yankton | 1861 | Teritórium Dakota |
| Bismarck | 1883 | teraz hl. m. Severnej Dakoty | |
| Pierre | 1889 | Hlavné mesto štátu
| |
| Južná Karolína Štátom od 1776 |
Charlestown | 1670 | Kolónia Karolína pred 1712. Po rozdelení Karolíny na Severnú a Južnú Karolínu v 1712, zostal Charleston pre Južnú Karolínu. |
| 1776 | Hlavné mesto štátu | ||
| Columbia | 1786
| ||
| Kalifornia[12] Štátom od 1850 |
Monterey | 1777 | Alta and Baja (Kalifornia) hl. mesto pred Španielskou a Mexickou vládou |
| San José | 1850 | Hlavné mesto štátu | |
| Vallejo | 1851 | ||
| Benicia | 1853 | ||
| Sacramento | 1854
| ||
| Kansas[13] Štátom od 1861 |
Pawnee | 1855 | Teritórium Kansas (2. – 6. júla) |
| Shawnee Mission | 1855 | Teritórium Kansas | |
| Lecompton | 1856 | De jure Teritórium Kansas | |
| Topeka | De facto | ||
| Topeka | 1861 | Hlavné mesto štátu
| |
| Kentucky[14] Štátom od 1792 |
Danville | 1780 | Virgínijský Dištrikt Kentucky |
| Bowling Green | 1861 | sídlo konfederačnej vlády od novembra 1861 do februára 1862 | |
| Frankfort | 1792 | Hlavné mesto štátu
| |
| Louisiana Štátom od 1812[15] |
Mobile Bay | 1702 | Francúzska kolónia |
| Biloxi | 1720 | ||
| New Orleans | 1722 | Francúzska a Španielska kolónia | |
| 1803 | Teritórium Orleans | ||
| 1812 | Hlavné mesto štátu | ||
| Donaldsonville | 1830 | ||
| New Orleans | 1831 | ||
| Baton Rouge | 1849 | ||
| Opelousas | 1862 | ||
| Shreveport | 1863 | ||
| New Orleans | 1865 | ||
| Baton Rouge | 1880
| ||
| Maine[16] Štátom od 1820 |
Portland | 1820 | Hlavné mesto štátu de jure |
| Augusta | 1827 | ||
| Portland | 1832 | Hlavné mesto štátu de facto | |
| Augusta | 1832 | Hlavné mesto štátu
| |
| Maryland[17] Štátom od 1776 |
Saint Mary's City | 1634 | Provinciae Maryland |
| Annapolis | 1694 | Provincia Maryland predchádzajúce meno Anne Arundel Town | |
| 1777 | Hlavné mesto štátu Hlavné mesto USA (1783 – 1784)
| ||
| Massachusetts Štátom od 1776 |
Plymouth | 1620 | Kolónia Plymouth od 1620 do 1691. Potom 1691 sa kolónia Plymouth zlúčila s Kolóniou Massachusetts Bay. |
| Boston | 1630 | Kolónia Massachusetts Bay | |
| 1776 | Hlavné mesto štátu
| ||
| Michigan[18] Štátom od 1837 |
Detroit | 1805 | Teritórium Michigan okupovaný Britskými silami 1812 – 1813 |
| 1837 | Hlavné mesto štátu | ||
| Lansing | 1847
| ||
| Minnesota[19] Štátom od 1858 |
Saint Paul | 1849 | Teritórium Minnesota |
| 1858 | Hlavné mesto štátu
| ||
| Mississippi[20] Štátom od 1817 |
Natchez | 1798 | Teritórium Mississippi |
| Washington | 1802 | ||
| Natchez | 1817 | Hlavné mesto štátu | |
| Jackson | 1821 | ||
| Missouri Štátom od 1821 |
Saint Louis | 1765 | Francúzska kolónia |
| 1804 | Teritórium Missouri | ||
| Saint Charles | 1821 | Hlavné mesto štátu až do 1825 | |
| Marshall (Texas) | exilová vláda počas konfederácie | ||
| Jefferson City | 1826 | Hlavné mesto štátu
| |
| Montana[21] Štátom od 1889 |
Bannack | 1864 | Teritórium Montana |
| Virginia City | 1865 | ||
| Helena | 1875 | ||
| 1889 | Hlavné mesto štátu
| ||
| Nebraska Štátom od 1867 |
Omaha | 1854 | Teritórium Nebraska |
| Lincoln | 1867 | Hlavné mesto štátu
| |
| Nevada[22] Štátom od 1864 |
Carson City | 1861 | Teritórium Nevada |
| 1864 | Hlavné mesto štátu
| ||
| New Hampshire [23] Štátom od 1776 |
Portsmouth | 1679 | Provincia New Hampshire |
| Exeter | 1775 | vojna za nezávislosť | |
| 1776 | Hlavné mesto štátu | ||
| Concord | 1808
| ||
| New Jersey Štátom od 1776 |
Elizabethtown | 1665 | Provincia New Jersey teraz zvaná Elizabeth |
| Perth Amboy | 1673 | Kolónia Východné Jersey predtým, ako sa kolónie zlúčili do jednej | |
| Burlington | 1673 | Kolónia Západné Jersey predtým, ako sa kolónie zlúčili do jednej | |
| Spoločné hl. mestá | 1702 | Východné Jersey a Západné Jersey boli spojené do jednej kolónie v 1702. Obe hlavné mestá si menili svoje statusy v pravidelných intervaloch. | |
| Trenton | 1784 | Hlavné mesto štátu; hl. m. USA
| |
| New York Štátom od 1776 |
New York | 1664 | Provincia New York predtým Britská |
| Kingston | 1777 | Hlavné mesto štátu | |
| Hurley | 1777 | ||
| Poughkeepsie | 1777 | ||
| New York | 1788 | Hlavné mesto štátu Hl. m. USA 1785 – 1788 1789 – 1790 | |
| Albany | 1797 | Hlavné mesto štátu
| |
| Nové Mexiko Štátom od 1912 |
San Juan | 1598 | Kolónia Nové Šanielsko |
| Santa Fe | 1609 | ||
| 1821 | Mexiko | ||
| 1850 | Teritórium Nové Mexico | ||
| 1912 | Hlavné mesto štátu
| ||
| Ohio Štátom od 1803 |
Marietta | 1788 | Severozápadné Teritórium |
| Chillicothe | 1800 | ||
| 1803 | Hlavné mesto štátu | ||
| Zanesville | 1810 | ||
| Chillicothe | 1812 | ||
| Columbus | 1816
| ||
| Oklahoma Štátom od 1907 |
Tahlequah | 1838 | Cherokee |
| Tuskahoma | 1838 | Choctaw | |
| Tishomingo | 1855 | Chickasaw | |
| Wewoka | 1866 | Seminole | |
| Okmulgee | 1867 | Creek | |
| Guthrie | 1889 | Teritórium Oklahoma | |
| Guthrie | 1907 | Hlavné mesto štátu | |
| Oklahoma City | 1910
| ||
| Oregon[24] Štátom od 1859 |
Fort Vancouver | 1825 | Krajina Oregon de facto |
| Oregon City | 1848 | Teritórium Oregon | |
| Salem | 1851 | ||
| Corvallis | 1855 | ||
| Salem | 1855 | ||
| 1859 | Hlavné mesto štátu
| ||
| Pensylvánia[25] Štátom od 1776 |
Philadelphia | 1682 | Provincia Pensylvánia |
| 1776 | Hlavné mesto štátu, hl. m. USA 1776, 1777, 1778 – 1783, 1790 – 1800 | ||
| Lancaster | 1799 | Hlavné mesto štátu, hl. m. USA 1777 | |
| Harrisburg | 1812 | Hlavné mesto štátu
| |
| Rhode Island Štátom od 1776 |
Päť hlavných miest | 1776 | od 1776 do 1854 Providence, Newport, East Greenwich, South Kingstown a Bristol. Štátna legislatíva rotovala po “krajských mestách“ |
| Spoločné hl. mestá | 1854 | Štátna správa striedala mestá Providence a Newport. | |
| Providence | 1900 | Hlavné mesto štátu
| |
| Severná Dakota Štátom od 1889 |
Yankton | 1861 | Teritórium Dakota Teraz súčasť Južnej Dakoty |
| Bismarck | 1883 | Teritórium Dakota | |
| 1889 | Hlavné mesto štátu
| ||
| Severná Karolína Štátom od 1776 |
New Bern | 1712 | Kolónia (Kolónia Karolína rozdelená na Severnú a Južnú Karolínu v roku 1712. Pozri Južná Karolína časť pred rozdelením) |
| 1776 | Hlavné mesto štátu | ||
| Raleigh | 1794
| ||
| Tennessee[26] Štátom od 1796 |
Rocky Mount | 1790 | Juhozápadné teritórium |
| Knoxville | 1791 | Juhozápadné teritórium skôr White's Fort | |
| 1796 | Hlavné mesto štátu | ||
| Kingston | Hlavné mesto štátu jeden deň v roku 1807 aby sa splnila dohoda s Cherokee | ||
| Nashville | 1812 | Hlavné mesto štátu | |
| Murfreesboro | 1818 | ||
| Nashville | 1826
| ||
| Texas Štátom od 1845 |
Los Adaes | 1721 | Kolónia Louisiana |
| San Antonio de Bexar | 1772 | Kolónia, teraz San Antonio | |
| Saltillo | 1824 | Coahuila y Tejas | |
| Monclova | 1833 | ||
| Washington | 1836 | Texasská republika teraz Washington-on-the-Brazos | |
| Galveston | 1836 | Prechodná Texasská republika | |
| Harrisburg | 1836 | ||
| Velasco | 1836 | ||
| Columbia | 1836 | ||
| Houston | 1837 | Texasská republika | |
| Austin | 1839 | Texasská republika pred 1839 pôvodne Waterloo | |
| 1845 | Hlavné mesto štátu
| ||
| Utah Štátom od 1896 |
Fillmore | 1850 | teritórium Utah |
| Salt Lake City | 1858 | ||
| 1896 | Hlavné mesto štátu
| ||
| Vermont[27] Štátom od 1791 |
Windsor | 1777 | Vermontská republika |
| 1791 | Hlavné mesto štátu | ||
| Montpelier | 1805
| ||
| Virgínia[28] Štátom od 1776 |
Jamestown | 1619 | Kolónia Virgínia |
| Williamsburg | 1699 | Kolónia Virgínia pôvodne Middle Plantation | |
| 1776 | Hlavné mesto štátu | ||
| Richmond | 1780 | Hlavné mesto štátu, Konfederačné hl. m. 1861 – 5
| |
| Washington[29] Štátom od 1889 |
Fort Vancouver | 1825 | Krajina Oregon de facto |
| Oregon City | 1848 | Teritórium Oregon | |
| Salem | 1851 | ||
| Olympia | 1853 | Teritórium Washington | |
| 1889 | Hlavné mesto štátu
| ||
| Wisconsin[30] Štátom od 1848 |
Belmont | 1836 | Teritórium Wisconsin |
| Burlington | 1837 | Teritórium Wisconsin, teraz časť Iowy | |
| Madison | 1838 | Teritórium Wisconsin | |
| 1848 | Hlavné mesto štátu
| ||
| Wyoming[31] Štátom od 1890 |
Cheyenne | 1869 | Teritórium Wyoming |
| 1890 | Hlavné mesto štátu
| ||
| Západná Virgínia Štátom od 1863 |
Wheeling | 1863 | Hlavné mesto štátu |
| Charleston | 1870 | ||
| Wheeling | 1875 | ||
| Charleston | 1885 |
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Deväť hlavných miest USA. Oficiálna história senátu USA. Prístupná od 9. júna 2005. Fortenbaugh, Robert, The Nine Capitals of the United States, York, PA: Maple Press, 1948.
- ↑ hlavné mestá Alabamy Archivované 2012-10-08 na Wayback Machine. Alabamský archívny a historický úrad. Upravené 29. október 2001. Platné 9. júna 2005.
- ↑ Často sa pýtané otázky o Aljaške. Štátna elektronická knižnica. Upravené 21. september 2004. Platné 9. jún 2005; Vybrané z Alaska Blue Book 1993-94, 11th ed., Juneau, Department of Education, Division of State Libraries, Archives & Museums. ExploreNorth: The History of Sitka Archivované 2005-02-18 na Wayback Machine. Department of Community and Economic Development, Alaska Community Database Online. Platné 9. jún, 2005.
- ↑ Capitals before the Capitol. Arizona State Library, Archives and Public Records. Platné 9. júna, 2005.
- ↑ Študijné materiály:Fakty Archivované 2005-06-26 na Wayback Machine. Arkansas Secretary of State. Platné 9. jún, 2005. Washington State Park 19th century village in SW Arkansas Archivované 2008-05-17 na Wayback Machine. Arkansas Department of Parks and Tourism, Confederate Capital Old Division of State Parks. 2003. Platné 9. jún, 2005.
- ↑ Early Capitol and Legislative Assembly Locations Colorado State Archives, Colorado State Capitol Virtual Tour. aktualizované 20. jún, 2003. Platné 9. jún, 2005.
- ↑ Florida State History Archivované 2007-09-27 na Wayback Machine. Florida Division of Historical Resources.
- ↑ Jackson, Edwin L. Story of Georgia's Capitols and Capital Cities Archivované 2007-10-09 na Wayback Machine. Carl Vinson Institute of Government. University of Georgia. 1988
- ↑ Chronological History of Idaho Archivované 2005-08-07 na Wayback Machine. Idaho Office of the Governor. Vytvorené 2000. Platné 9. jún 2005.
- ↑ Past Capitols Archivované 2005-03-06 na Wayback Machine; based on Illinois Bluebook, 1975-1976. Vytvorené 5. marec 2005. Platné 10. jún 2005.
- ↑ Sabin, Henry. Making of Iowa, chapter 24: Locating a Capital. Originally published 1900 by A. Flanagan Co. of Chicago and New York; published online by Iowa History Project, posted 25. august 2004. Platné 10. jún 2005.
- ↑ EBBERT (CHIEF EDITOR), Brian S., E. Dotson Wilson, Chief Clerk of the Assembly California's Legislature. Sacramento (Kalifornia) : Sate of California, 2006. Dostupné online. S. pp. 157 – 165.
- ↑ Harding, Eldon. Príbehy z Kansasu hlavné mesto štátu: Choosing a Capital City--Why Topeka? Archivované 2005-03-12 na Wayback Machine. Kansas State Historical Society. apríl 2001. Platné 10. jún, 2005.
- ↑ Kentucky's State Capitols Archivované 2006-08-13 na Wayback Machine. Kentucky Department for Libraries and Archives. Platné 24. júla 2006.
- ↑ Poznámka: Informácie o hl. m. Louisiany nie sú korektné, alebo nekompletné. Pozri http://www.state.la.us/about_history2.htm Archivované 2006-06-15 na Wayback Machine and elsewhere.
- ↑ Najčastejšie študentské otázky. Maine State Senate. Platné 10. jún 2005.
- ↑ Historická chronológia. Marylandský štátny archív. Platné 24. júl 2006.
- ↑ Výťah o Michigane State of Michigan. Upravené 7. marec 2005. Platné 10. jún 2005.
- ↑ 150 rokov Saint Paul Archivované 2005-04-11 na Wayback Machine. City of Saint Paul, Minnesota. Platné 9. jún, 2005.
- ↑ Bunn, Mike and Clay Williams, Capitals and Capitols: The Places and Spaces of Mississippi's Seat of Government. Mississippi History Now. Mississippi Historical Society Online. Publikované september 2003. Platné 10. jún 2005.
- ↑ Lambert, Kirby. Montana's crown jewel of architecture: The Montana state capitol Archivované 2011-09-27 na Wayback Machine Montana: The Magazine of Western History, Montana Historical Society. Summer 2002. Platné 10. jún, 2005.
- ↑ Rocha, Guy Nevadský štátny archív. Updated 14. júl 2003. Platné 9. jún, 2005; originally published as Sierra Sage, Carson City/Carson Valley, Nevada. May 1998 edition.
- ↑ New Hampshire Senate Page For Kids. New Hampshire General Court. Platné 9. jún, 2005. New Hampshire History in Brief. New Hampshire Division of Historical Resources. Vytvorené 1989. Platné 9. jún, 2005.
- ↑ Oregon Legislative Assembly History. Oregon State Archives. Platné 24. júl 2006.
- ↑ The History of Pennsylvania's Capital. Pennsylvania Department of Education. Platné 24. júl 2006.
- ↑ Capital Cities. Tennessee Encyclopedia of History and Culture. 2002. Platné 12. marec 2006.
- ↑ Early History of Montpelier, Vermont[nefunkčný odkaz]. Vermont Historical Society. Platné 9. jún, 2005; adapted from Esther Munroe Swift, Vermont Place-Names: Footprints of History, 1977, 1996, and Montpelier Heritage Group, Three Walking Tours of Montpelier, Vt., 1991.
- ↑ About Our Capital Archivované 2006-06-25 na Wayback Machine. Virginia General Assembly. Platné 20. júl 2006.
- ↑ The History of Olympia. City of Olympia. Platné 9. jún, 2005.
- ↑ Cravens, Stanley H."Capitals and Capitols in Early Wisconsin" Archivované 2006-06-23 na Wayback Machine. Wisconsin Blue Book Archivované 2006-02-09 na Wayback Machine, 1983-1984 edition.
- ↑ Saban, Mary Thompson, Wyoming Sage: Brief History of Wyoming. Upravené 17. január 2004. Platné 10. jún 2005.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Hlavné mestá Alabamy Archivované 2012-10-08 na Wayback Machine (po anglicky)
- Fakty o Floride - Hlavné mestá Archivované 2001-11-17 na Library of Congress Web Archives (po anglicky)
- Kompletne o Georgii (po anglicky)
- Štáte domy v Louisiane Archivované 2003-08-26 na Wayback Machine (po anglicky)
- Las Vegas: Ďalšie hlavné mesto Nevady? (po anglicky)
- New Hampshirský senát pre deti - Hlavné mestá (po anglicky)
- Handbook of Texas Online (príručka o Texase) Hlavné Mestá (po anglicky)
- Koloniálne hlavné mestá vo Virgínii Archivované 2004-02-15 na Wayback Machine (po anglicky)
- história Utahu - Utažské hlavné mestá Archivované 2005-04-04 na Wayback Machine (po anglicky)