Zoznam mýtických panovníkov Atén

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bohyňa Aténa, takzvaná "Mattei Athena", rímska kópia z 1. storočia pred Kr., podľa gréckeho originálu zo 4. storočia pred Kr.
Théseus, najslávnejší aténsky kráľ, čiernofigúrový kratér, cca 480 pred Kr.
Kodros, posledný aténsky kráľ, autor: Domenico di Pace Beccafumi (1484–1551)

Aténystarovekí Gréci nazvali "Helladou v Hellade" a pre Atény, mesto s takým kultúrnym významom v dejinách ľudstva, to platí dodnes.[1] Kedy a ako mesto vzniklo, nie je bezpečne zistené. Starovekí Aténčania sa zhodovali v tom, že ich predkovia boli zrodení z tamojšej pôdy a podľa viacerých mýtov, takou bytosťou bol aj ich prvý kráľ Kekrops, napoly muž a napoly had, ktorý neprišiel odnikiaľ, ale zrodil sa z aténskej zeme.[2] Keď založil mesto, medzi bohyňou Aténou a bohom Poseidónom prepukol spor o vládu nad krajom.[2]

Najvyšší boh Zeus sa rozhodol, že vládu nad Aténami prenechá tomu, kto dá mestu cennejší dar. O tom, ktorý dar bude cennejší, mal rozhodnúť Kekrops. Prvý sa predstavil Poseidón, svojim trojzubcom udrel do skaly až z nej vytryskol prameň slanej vody. Aténa následne vrazila do zeme kopiju, z ktorej vyrástla oliva.[2] Kekrops sa rozhodol jednoznačne pre vzácny strom, ktorý prináša ľuďom užitočné plody a tým aj bohatstvo. Bohovia jeho rozhodnutie uznali a vláda a ochrana nad mestom pripadla Aténe.[2] Aténa bola od počiatku až do konca antických dejín ochrannou bohyňou všetkých Grékov, ale boli to Aténčania,[3] ktorí jej boli najmilší a jej ochranná ruka bdela aj nad ich panovníkmi.

Nasledujúca tabuľka uvádza zoznam kráľov Atén,(Kekropovcov) zaznamenaných gréckym historikom Eusebiom z Kaisareie.[4]

Zoznam kráľov Atén
Meno Obdobie vlády (letopočty sú fiktívne) Rodinný pôvod
Kekrops I. 15561506 pred Kr. narodil sa zo zeme
Kranaos 15061497 pred Kr. syn Kekropa I.
Amfiktyón 14971487 pred Kr. syn Deukalióna
Erichthonios 14871437 pred Kr. syn boha Héfaista
Pandión I. 14371397 pred Kr. syn Erichthonia
Erechtheus 13971347 pred Kr. syn Pandióna I.
Kekrops II. 13471307 pred Kr. syn Erechthea
Pandión II. 13071282 pred Kr. syn Kekropa II.
Aigeus 12821234 pred Kr. syn Pandióna II.
Théseus 12341204 pred Kr. syn boha Poseidóna
Menestheus 12041181 pred Kr. syn Peteóa
Démofón 11811147 pred Kr. syn Thésea
Oxyntes 11471135 pred Kr. syn Démofóna
Afeidas 11351134 pred Kr. syn Oxynta
Thymoites 11341126 pred Kr. syn Oxynta
Melanthovci
Melanthos 11261089 pred Kr. syn Andropompa
Kodros 10891068 pred Kr. syn Melantha

Podľa mýtov za vlády Medóna, syna Kodra monarchiu v Aténach zrušili[5] a vystriedalo ju aristokratické zriadenie (starogr. ΕὐπατρίδαιEupatridai) a na čele štátu potom stáli archonti (od archó, vládnuť), ktorých volil alebo potvrdzoval aj napriek chýbajúcim dokladom, zrejme ľudový snem. Pôvodne sa volil jeden archón doživotne. (v mýtických časoch)[6] Prvým archónom sa stal Medón.(jeho potomkovia patrili tiež do rodu Melanthovcov)

Nasledujúca tabuľka uvádza zoznam mýtických archontov Atén, zaznamenaných gréckym historikom Eusebiom z Kaisareie.[7]

Zoznam mýtických archóntov Atén
Meno Funkčné obdobie (letopočty sú fiktívne) Rodinný pôvod
Medón 10681048 pred Kr. syn Kodra
Akastos 10481012 pred Kr. syn Medóna
Archippos 1012993 pred Kr. syn Akasta
Thersippos 993952 pred Kr. syn Archippa
Forbas 952922 pred Kr. syn Thersippa
Megakles 922892 pred Kr. syn Forba
Diognétos 892864 pred Kr. syn Megakla
Ferekles 864845 pred Kr. syn Diognéta
Arifrón 845825 pred Kr. syn Ferekla
Thespieus 824797 pred Kr. syn Arifróna
Agaméstor 796778 pred Kr. syn Thespiea
Aischylos 778755 pred Kr. syn Agaméstora
Alkmaión 755753 pred Kr. syn Aischyla

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 15.
  2. a b c d Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 244-245.
  3. Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 83.
  4. Eusebios, Kronika 2,185.[1][2]
  5. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 7,2,1
  6. Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 192.
  7. Eusebios, Kronika 2,187.[3]