Zoznam panovníkov Ruska

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Toto je zoznam kniežat, cárov a imperátorov Ruska.

Kniežatá Novgorodu – Rurikovci[upraviť | upraviť zdroj]

Vládcovia Kyjeva[upraviť | upraviť zdroj]

Kniežatá Kyjevskej Rusi – Rurikovci[upraviť | upraviť zdroj]

Po roku 1132 došlo k rozpadu Kyjevskej Rusi na menšie samostatné kniežatstvá, medzi ktorými popredné postavenie zaujímalo kniežatstvo Vladimírsko-suzdaľské kniežatstvo (=Suzdaľské kniežatstvo, Vladimírska Rus; hlavné mesto bolo od roku 1093 v Rostove, potom cca od roku 1125 v Suzdale a potom od roku 1157 vo Vladimíri), kam okolo 1125 preniesol svoje sídlo kyjevskoruské knieža Juraj Dlhoruký (to je spojnica medzi Vladimír-Suzdaľom a Kyjevskou Rusou).

Kyjevská Rus úplne zanikla až pri mongolskom vpáde roku 1240, ale Rurikovci ešte vládli v severoruských kniežatstvách do začiatku 17. storočia.

Kniežatá Vladimírsko-suzdaľského kniežatstva (Vladimírskej Rusi) – Rurikovci[upraviť | upraviť zdroj]

Kniežatá Moskovského kniežatstva – Rurikovci[upraviť | upraviť zdroj]

Od 14. storočia mali titul "knieža moskovské a celej Rusi"

Cári a imperátori Ruska[upraviť | upraviť zdroj]

Titul cár sa používal od roku 1547, titul imperátor ("Z milosti božej, MENO, všeruský Imperátor/Imperátorka a Samovládca/Samovládkyňa") od roku 1721. Neformálne a úplne nesprávne sa aj namiesto "imperátor" používa výraz "cár", ktorý v tom čase ale mal iný význam.

Rurikovci (pokrač.)[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ivan IV. Vasilievič Hrozný (1533 – 1584) – pokračovanie zhora; do roku 1547 "knieža moskovské a celej Rusi", od roku 1547 titul "cár"
  • Fiodor I. Ivanovič (1584 – 1598) – posledný Rurikovec na tróne

Godunovci[upraviť | upraviť zdroj]

Rôzne dynastie[upraviť | upraviť zdroj]

Romanovci[upraviť | upraviť zdroj]

Alžbetou I. Petrovnou vymrela dynastia Romanovcov po praslici (Petrom II. už v roku 1730 po meči).

Dynastia Romanov-Holstein-Gottorp (ľudovo Romanovci)[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]