Zoznam spolukniežat Andorry

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Toto je zoznam spolukniežat Andorry.

Episkopálne spoluknieža Francúzske spoluknieža   Kedy  
 
Biskup zo Seo de Urgel Gróf z Foix
Pere d'Urtx (1269-) 1278-1293
Roger-Bernard III. 1278-1302
Guillem 1295-1308
Gaston I. 1302-1315
Ramon Trebaylla 1309-1326
Gaston II. 1315-1343
Arnau de Llordà 1326-1341
Pere de Narbona 1341-1347
Gaston III Fébus 1343-1391
Nicolau Capoc I. 1348-1351
Hugó Desbach 1351-1361
Guillem Arnau de Patau 1362-1364
Pere de Luna 1365-1370
Berenguer d'Erill i de Pallars 1371-1388
Galcerand de Vilanova 1388-1415
Mathieu 1391-1396 d 1398
Andorra pripojená k Aragónsku 1396
Mathieu (znova) 1396-1398
Isabelle 1398-1413 spolu s
GRAILLYOVCI
Archambaud 1398-1413
Jean I. 1413-1436
Francesc de Tovia 1416-1436
Gaston IV 1436-1472
Arnau Roger de Pallars 1437-1461
Jaume de Cardona i de Gandia 1462-1466
Roderic de Borja (pápež Alexander VI. 1492-1503) 1467-1472 d 1503
François-Fébus 1472-1483
Pere de Cardona 1472-1515
Catherine (prvý raz) 1483-1512
Andorra pripojená k Aragónsku 1512-1513
Catherine (druhý raz) 1512-1517
ALBRETOVCI
Jean II. (1483-) 1512-1516 a potom
Joan Despés 1515-1530
Henrich II. 1516-1555
Pedro Jordà de Urríes 1532-1533
Francesc de Urríes 1534-1551
Miquel Despuig 1552-1556
Jeanne III. 1555-1572 spolu s
KAPETOVCI-BOURBONOVCI
Antoine 1555-1562 a potom
Joan Pérez García de Oliván 1556-1560
Pere de Castellet 1561-1571
Králi, cisári a prezidenti Francúzska od roku 1589
Henrich III. 1562-1610
Joan Dimas Loris 1572-1576
Miquel Jeroni Morell 1577-1579
Hugó Ambrós de Montcada 1580-1586
Andreu Capella 1587-1609
Bernat de Salbà i de Salbà 1610-1620
Ľudovít XIII. 1610-1643
Luís Díes Aux de Armendáriz 1621-1627
Antoni Pérez 1627-1633
Pau Duran 1634-1651
Ľudovít XIV. 1643-1715
Joan Manuel de Espinosa 1655-1663
Melcior Palau i Boscà 1664-1670
Pere de Copons i de Teixidor 1671-1681
Joan Desbach Martorell 1682-1688
Oleguer de Montserrat Rufet 1689-1694
júlà Cano Thebar 1695-1714
Simeó de Guinda y ApezteguI. 1714-1737
Ľudovít XV. 1715-1774
Jordi Curado y Torreblanca 1738-1747
Sebastià de Victoria Emparán y Loyola 1747-1756
Francesc Josep Catalán de Ocón 1757-1762
Francesc Fernández de Xátiva y Contreras 1763-1771
Joaquín de Santiyán y Valdivielso 1772-1779
Ľudovít XVI. 1774-1792
Juan de García y Montenegro 1780-1783
Josep de Boltas 1785-1795
Francesc Antoni de la Dueña y Cisneros 1797-1816
BONAPARTOVCI
Napoleon I. (prvý raz) 1806-1814
KAPETOVCI-BOURBONOVCI
Ľudovít XVIII. (prvý raz) 1814-1815
BONAPARTOVCI
Napoleon I. (2. raz) 1815
KAPET-BOURBONOVCI
Ľudovít XVIII. (2. raz) 1815-1824 16-Sep
Bernat Francés y Caballero 1817-1824 27-Sep
Karol X 1824-1830
Bonifaci López y Pulido 1824-1827
Simó de Guardiola y Hortoneda 1827-1851
KAPETOVCI-BOURBONOVCI-ORLEANSOVCI
Ľudovít Filip 1830-1848
BONAPARTEOVCI
(Ľudovít) Napoleon III. 1848-1870
Josep Caixal i Estradé 1853-1879
3. republika
Louis-Adolphe Thiers 1871-1873
Patrice MacMahon 1873-1879 30-Jan
Jules Grévy 1879-1887
Salvador Casañas i Pagés 1879-1901
Sadi Carnot 1887-1894
Jean Casimir-Périer 1894-1895
Félix Faure 1895-1899
Émile Loubet 1899-1906 18-Feb
Ramon Riu i Cabanes 1901
Joan Josep Laguarda i Fenollera 1905-1906 06-Dec
Clément Armand Fallières 1906-1913
Joan Benlloch i Vivó 1906-1919
Raymond Poincaré 1913-1920 18-Feb
Justí Guitart i Vilardebó 1920-1940*
Paul Deschanel 1920 21-Sep
Alexandre Millerand 1920-1924
Gaston Doumergue 1924-1931
Paul Doumer 1931-1932
Albert Lebrun 1932-1940*
Francúzsky štát (Vichy)
Henri Philippe Pétain 1940-1944
Ramon Iglesias i NavarrI. 1942-1969 19-Jun
Francúzska dočasná vláda
Charles de Gaulle (1.) 1944-1946
Félix Gouin 1946
Jurajs Bidault 1946-1947
4. republika
Vincent Auriol 1947-1954
René Coty 1954-1959
5. republika
Charles de Gaulle (2.) 1959-1969 28-Apr
Ramón Malla Call 19-Jun 1969-1971
Georges Pompidou 20-Jun 1969-1974
Joan Martí Alanis 1971-2003
Valéry Giscard d'Estaing 1974-1981
François Mitterrand 1981-1995
Jacques Chirac 1995-2007
Joan Enric Vives Sicília 2003-
Nicolas Sarkozy 2007-2012
François Hollande 2012-

(*)Od 8. augusta do 9. októbra 1933 Francúzsko okupovalo Andorru v dôsledku sociálnych neokojov pred voľbami. 6.7.1934 andorrská vláda vyhlásila za kráľa Rusa Borisa Skossyreva. 14. 7. ho z Andorry odviedla do Barcelony, neksôr do Madridu, skupina zo španielskej Guardia Civil (militarizovaná polícia), aby bol vyhnaný do Portugalska. Od júla 1936 do júna 1940 bola v Andorre francúzska detašovaná jednotka, aby zabránila vplyvu španielskej občianskej vojny a Francovho Španielska (v júni 1940 sa Francúzsko vzdalo Nemecku).

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]