Zrážkomer

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Zrážkomer je merací prístroj na meranie množstva zrážok v meteorológii alebo hydrológii.

Je to čiastočne uspôsobená nádoba so stanovenou záchytnou plochou, ktorá sa vystavuje do prostredia, kde sa má množstvo zrážok zmerať. Vrchnú časť zrážkomera tvorí lievik, ktorým sa zrážky v tekutom stave dostávajú do záchytnej nádobky. Zo záchytnej nádobky sa prelejú do odmerného skleneného valca s vyznačenými dielikmi, ktoré vzhľadom na veľkosť záchytnej plochy a veľkosť prierezu odmerného valca zodpovedajú výške spadnutých zrážok v milimetroch.

Podobne ako teplota vzduchu, merajú sa i zrážky najčastejšie v tzv. klimatických termínoch, teda o 7., 14. a 21. hodine.

Okrem prístrojov, umožňujúcich merať zrážky za určité obdobie, sa používajú i zariadenia, ktorými sa môžu merať zrážky trvalo. Princíp prístroja spočíva v zachytávaní zrážok lievikom, ktorým sa dostávajú so plavákovej komory. Zmena výšky plaváka sa zaznamenáva na registračný papier. Registračnú pásku otáča prostredníctvom bubna hodinový strojček, a tak vzniká spojitý záznam o pribúdaní zrážok v plavákovej komore.

Snehové zrážky sa zachytávajú zrážkomerom bez lievika. Sneh sa rozpustí (napríklad vliatím vlažnej vody do zrážkomera) a zistí sa vodná hodnota snehu. Sneh mimo zrážkomera sa na meteorologických staniciach meria snehovými tyčami s vyznačenou dĺžkovou stupnicou v centimetroch.