Zrakové pole

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Zrakové pole alebo zorné pole je časť priestoru, ktorú možno vidieť okom pozerajúcim sa nehybne vpred.

Normálne zrakové pole je možnosť vnímať predmety v okolí asi 180 stupňov vertikálne i horizontálne na periférii oboch očí. Umožňuje to identifikovať vizuálne podnety, ktoré nie sú priamo pred nami a chráni nás pred pádmi pri prekážkach.

Porucha periférneho videnia znamená problémy v orientácii v prostredí a v samostatnom pohybe. Vysoký stupeň straty zrakového poľa nazývame tunelové videnie. Je sprievodným znakom niektorých ochorení zraku (retinitis pigmentosa), iné poruchy zrakového poľa sú viac rozšírené pri poškodení zraku (glaukom, atrofia očného nervu, odlúpenie sietnice, retinopatia nedonosených, ...).

Pri poškodení centrálneho zrakového poľa nie sú niektoré časti obrazu alebo napísaného slova viditeľné, čo podnecuje tvorbu kompenzačných zručností, napr. excentrické zrakové vnímanie (sledovanie bokom).

Kvalita centrálneho zrakového poľa je veľmi dôležitá pri plnení vizuálnych úloh ako je čítanie. Centrálne zrakové pole môže byť poškodené zrastmi alebo čiernymi škvrnami. Najčastejším dôvodom straty centrálneho zrakového poľa sú rôzne druhy degenerácie žltej škvrny.