Zrkadlovka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bočný rez optickou sústavou jednookej zrkadlovky: Svetlo prechádza objektívom (1) a odráža sa od zrkadla (2) na matnici (5). Spojná šošovka (6) ho koncentruje do päťbokého hranolu (7) (niekedy sa používá aj sústava zrkadiel), odkiaľ prechádza ďalej do hľadáčika (8). Pri expozícii sa zrkadlo zdvihne a otvorí sa uzávierka (3), ktorá svetlo premietne na film alebo senzor (4) presne rovnaký obraz ako predtým do hľadáčika.
Jednooké zrkadlovky Praktica a Canon EOS 10D
Pentacon Six z NDR bola v Česko-Slovensku jediná dostupná zrkadlovka na stredný formát (zvitkový film bez perforácie o šírke 6 cm.)

Zrkadlovka je fotoaparát používajúci na zobrazenie scény v hľadáčiku zrkadlo (na rozdiel od aparátov, ktoré majú pre hľadáčik zvláštny priezor, prípadne scénu zobrazujú elektronicky). Dnes sa takmer všetky filmové zrkadlovky nahradili digitálnymi zrkadlovkami.

Jednooká zrkadlovka[upraviť | upraviť zdroj]

V dnešnej dobe sa pod zrkadlovkou spravidla rozumie jednooká zrkadlovka (v angličtine SLR – Single-lens reflex), ktorá má sklopné zrkadlo, a jeden objektív sa tak používa rovnako pre expozíciu ako aj pre hľadáčik, v ktorom je vždy vidieť skutočný obraz. To umožňuje použitie výmenných objektívov, filtrov a predsádok, bez narušenia schopnosti presného náhľadu výslednej fotografie.

Jednooká zrkadlovka taktiež rieši problém paralaxy, spôsobený pri iných konštrukcií rozdielnym postavením hľadáčika a objektívu. Pri bežnom fotografovaní je síce rozdiel zanedbateľný, ale v makrofotografii, kde niekoľkocentimetrový posun znamená úplne inú snímku, je to veľkou výhodou.

Digitálne zrkadlovky majú oproti „bežným“ digitálnym fotoaparátom dve nevýhody, vyplývajúce z ich konštrukcie:

  • Štandardne sa nedá fotiť „na displej“ – keď sa neexponuje, je zrkadlo sklopené, na senzor teda nedopadá žiadne svetlo, a teda nie je ani čo zobrazovať na displeji. Tento problém rieši väčšina novších modelov poskytnutím funkcie živého náhľadu. V tomto režime zostane zrkadlo zdvihnuté, aby mohlo svetlo z objektívu dopadať rovno na senzor. Náhľad je potom možné sledovať na zadnom displeji, nie však však v hľadáčiku. V tomto režime zvyčajne fotoaparát výrazne pomalšie ostrí, pri málo osvetlených scénach a na prudkom slnku je obraz na displeji nečitateľný. Kvôli týmto nevýhodám sa na fotografovanie používa vo väčšine prípadov klasický hľadáčik. Použitie živého náhľadu na displeji má svoje opodstatnenie pri scénach snímaných zo statívu a pri snímaní z extrémneho podhľadu či nadhľadu.
  • Donedávna nebolo možné zaznamenávať videosekvencie – problém opäť vyplýva z podstaty zrkadlovky. Väčšina moderných zrkadloviek, ale má funkciu vytvorenia viacerých snímok za sebou. Špičkové modely zvládajú frekvenciu presahujúcu osem snímok za sekundu. Nové modely ponúkajú záznam videa aj v HD rozlíšení. Pri zázname videa majú zrkadlovky zdvihnuté zrkadlo a náhľad je možné sledovať len na zadnom displeji. Zrkadlovky majú oproti klasickým digitálnym kamerám výhodu väčšieho snímača, vďaka ktorému majú väčší dynamický rozsah, menšiu minimálnu hĺbku ostrosti a nižšiu úroveň šumu. Okrem tejto výhody ponúkajú možnosť výmeny objektívov (s lepšou kresbou, vyššou svetelnosťou). Majú ale tvar ergonomicky viac vhodný na fotografovanie ako na natáčanie videa. Ovládanie všetkých potrebných parametrov nebýva pravidlom ovládacie prvky tiež nebývajú ideálne rozmiestnené a v dostatočnom množstve.

Dvojoká zrkadlovka[upraviť | upraviť zdroj]

Dvojoká zrkadlovka

Dvojoké zrkadlovky (TLR – Twin Lens Reflex) narozdiel od jednookých majú objektívy dva, pričom horný slúži k zobrazeniu v hľadáčiku a dolný k expozícii. Usporiadanie sa používalo v minulosti a bolo vytlačené klasickými hľadáčikovými fotoaparátmi, s ktorými zdieľajú mnohé problémy.

Česko-slovenská značka Flexaret patrila medzi dvojokými zrkadlovkami vo svojej dobe k extratriede.

Nepravá zrkadlovka[upraviť | upraviť zdroj]

Ako nepravé zrkadlovky (SLR-like, niekedy aj označované ako EVF zrkadlovky alebo elektronické zrkadlovky) sa označujú digitálne fotoaparáty, ktoré na hľadáčik zobrazujú reálny obraz z objektívu, avšak nie optickou, ale elektronickou cestou. Nemajú zrkadlo, a teda nie sú zrkadlovkami v pravom slova zmysle. Označenie je pôvodne marketingové – malo naznačiť, že zmienené digitálne fotoaparáty poskytujú rovnakú kvalitu obrazu a komfort používánia ako zrkadlovky.

Za objektívom nepravej zrkadlovky je priamo snímací čip, ktorého obraz je prenášaný do miniaturného displeja v hľadáčiku. To rieši problém paralaxy a použitia predsádkových šošoviek. Nevýhodou je obmedzené rozlíšenie displeja (nedá sa ostriť „od oka“) a pomalé obnovovanie obrazu, keď elektronika aparátu „nestíha“ (napríklad ak spracováva práve exponovanú snímku). Aj keď to je v princípe možné, nemajú nepravé zrkadlovky výmenné objektívy.