Zubor lesný
| Zubor európsky | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
 Zubor európsky |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
 |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Vedecký názov | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Zubor lesný Linnaeus, 1758 |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Synonymá: Bison bonasus, zubor hrivnatý, zubor európsky |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
 |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Zubor lesný (v širšom zmysle) alebo zubor hrivnatý alebo zubor európsky (v širšom zmysle) alebo len zubor(lat. Bison bonasus) je najväčší voľne žijúci živočích na území Slovenska.
Obsah |
[upraviť] Opis
Zubor európsky patrí medzi najväčšie európske suchozemské cicavce. Samec môže vážiť vyše 1 000 kg a dosahovať v kohútiku výšku až 2 m.
Zubor je blízky príbuzný bizóna amerického (Bison bison). Genetický výskum a porovnávanie potvrdili takmer úplnú zhodu, pokiaľ ide o jadrovú DNA, zistil sa však rozdiel v mitochondriálnej DNA (mtDNA).
Pracovná skupina z univerzity v holandskom Utrechte pod vedením Johannesa Lenstera vykonala dôkladný rozbor DNA zubra. Výsledky naznačujú, že mtDNA zubra sa výrazne líši od mtDNA bizóna, ale je takmer totožná s mtDNA súčasného tura domáceho, čiže hovädzieho dobytka. Skupina Johannesa Lenstera predložila takýto model vzniku dnešného zubra: Bizóny a zubry ako také majú pravdepodobne pôvod v južnej Ázii, spolu s ostatnými turovitými párnokopytníkmi. Predok dnešného amerického bizóna sa dostal na americký kontnent cez Beringiu. Praveké euroázijské zubry Bison priscus a Bison schoetensis vyhynuli bez potomkov – medzi fosíliami sa nepodarilo nájsť žiadny prechod medzi pravekými a súčasnými zubrami. Na konci pleistocénu sa stádo býkov amerických bizónov dostalo cez Beringiu naspäť do Euroázie, kde natrafili na pratury (Bos primigenius) a spárili sa s ich kravami. Býky, ktoré vznikli z tohto kríženia, boli neplodné (ako dokazujú aj dnešné pokusy s krížením zubrov, bizónov a hovädzieho dobytka), kravy boli plodné a znova sa skrížili s bizóními býkmi. Takouto introgresívnou hybridizáciou vznikol súčasný stav, kedy jadrová DNA zubra je prakticky totožná s jadrovou DNA bizóna, ale ich mtDNA je výrazne odlišná a dajú sa nájsť aj rozdiely v anatómii a v celkových telesných proporciách.
[upraviť] Veľkosť zubra
Samec
Samica
[upraviť] Výzor
Hlava zubra je veľká a ťažká, hlboko podsadená. Má široké vypuklé čelo, malé oči a krátke, do hora zakrivené a do stredu zahnuté rohy. Šija zubra je hrubá, krátka s výrazným podhrdlom. Má výrazný hrb. Telo je porastené gaštanovohnedou srsťou. Na hlave, krku a hrbe má dlhšiu hrivu.
[upraviť] Vek
V zajatí sa zubor dožíva približne 27 rokov, vo voľnej prírode je to menej.
[upraviť] Poddruhy zubra európskeho
- (†)zubor nížinný / zubor európsky (v užšom zmysle) /zubor lesný (/hrivnatý) európsky/ zubor európsky nížinný (Bison bonasus bonasus) – žil v Bielovežskom pralese, okolo roku 1918 bol vyhubený. Súčasná populácia bola vychovaná z jedincov žijúcich v zajatí.
- †zubor kaukazský/ zubor horský/ zubor lesný kaukazský (/horský)/ ? zubor európsky (/hrivnatý) kaukazský (/horský) (Bison bonasus caucasicus) – je menší ako zubor nížinný. Pôvodne žil v pohorí Kaukaz. Posledný kus bol zabitý v roku 1925.
- †zubor uhorský / zubor karpatský /? zubor lesný (/európsky/hrivnatý) uhorský (/karpatský) (Bison bonasus hungarorum) – pôvodne žil v južných Karpatoch a Sedmohradsku. Posledný kus bol zabitý okolo roku 1790.
- †zubor stepný / ? zubor lesný (/európsky/hrivnatý) stepný (Bison bonasus priscus) – obýval Európu asi 500000 – 100000 rokov pred Kr. Mal dlhšie rohy ako zubor nížinný.
- †zubor lesný (v užšom zmysle)/ ? zubor lesný (/európsky/hrivnatý) lesný (Bison bonasus schoetensis) – bol približne podobný ako zubor nížinný, preferoval však lesné prostredie. Objavil sa asi pred pol milión rokov, vyhynul asi pred stotisíc rokmi.
Veľa autorov rozlišuje len prvé dva poddruhy.
[upraviť] Spôsob života zubra
[upraviť] Životné prostredie a potrava zubra
Zubor európsky najradšej obýva zmiešané lesy s mierne podmáčanou pôdou. Živí sa trávou, lístím, kôrou kríkov a stromov, lišajníkmi a machmi. Dospelý zubor skonzumuje od 40 do 60 kg rastlinnej potravy denne. Kŕmenie zaberie zubrovi 50 – 80 % času od východu do západu Slnka.
[upraviť] Správanie a rozmnožovanie
Zubry vytvárajú prevažne samičie stáda s mladými. Počet kusov v stáde kolíše od 10 do 15. Počas ruje sa počet zväčšuje až na 30 – 40 ks. Samce počas roka okrem ruje žijú zväčša samotársky.
Pohlavnú dospelosť dosahuje samec okolo ôsmeho až deviateho roku, samica v piatom až šiestom roku života.
Gravidita zubra trvá 265 dní. Samica sa o mláďa stará okolo dvoch rokov. Mláďa po pôrode váži od 16 do 35 kg.
[upraviť] Rozšírenie a početnosť zubrov
[upraviť] Slovensko
O tom, že zubor bol na Slovensku rozšíreným živočíchom, svedčia viaceré názvy obcí, napríklad Zuberec, Zubrohlava, Zubrá a iné.
Traduje sa, že posledného zubra žijúceho vo voľnej prírode na Slovensku zastrelil kráľ Matej Korvín.
[upraviť] Zubry v Topoľčiankach
Niekoľko kusov zubrov sa od roku 1957 s úspechom chová v zubrej obore v Topoľčiankach. Táto obora vychovala viacero zubrov, ktoré sú umiestnené v mnohých významných zoo.
[upraviť] Zubry v Poloninách
V posledných rokoch bol zubor európsky úspešne vysadený v Bukovských vrchoch – Národný park Poloniny na severovýchode Slovenska na hraniciach s Poľskom neďaleko obce Runina. K piatim vysadeným jedincom sa po čase pridal aj voľne žijúci jedinec z poľských Nízkych Beskýd.
Na jeseň roku 2006 sa 800 kg vážiaci zubrí samec Archie odčlenil od stáda a prešiel východným Slovenskom okolo Giraltoviec, cez Branisko až na Spiš. Bol videný v okolí Spišských Vlách a Bystrian. Pri obci Buglovce sa ho podarilo uspať a previesť späť do Polonín.
Na jeseň roku 2009 stádo zubrov pozostávalo z 11 jedincov.
[upraviť] Európa
V Európe žije asi 3 400 kusov zubra (väčšina v zajatí), z toho asi 800 v Poľsku. Najväčšia časť z nich v Bialowiežskom pralese (národný park na hraniciach Poľska a Bieloruska) vo voľnej prírode.
Zubor európsky má podľa kritérií IUCN status ohrozeného druhu. Udržanie populácie zubra a jeho reintrodukcia do voľnej prírody je podľa niektorých vedcov najvýznamnejším európskym úspechom ochrany kriticky ohrozených živočíchov.
[upraviť] Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zubor lesný
Wikidruhy ponúka informácie na tému Zubor lesný
[upraviť] Externé odkazy
- VERKAAR, Edward L. C.; NIJMAN, Isaäc J.; BEEKE, Maurice, et al. Maternal and paternal lineages in cross-breeding bovine species. Has wisent a hybrid origin?. Molecular Biology and Evolution, júl 2004, roč. 21, čís. 7, s. 1165–70. DOI: 10.1093/molbev/msh064. PMID 14739241. (po anglicky)
- Bison bonasus. 2006 IUCN Red List of Threatened Species. prístup 2. 11. 2011.
