Zväzový štát Ruska a Bieloruska

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Zväzový štát Ruska a Bieloruska (biel. Саю́зная дзяржа́ва Расе́і і Белару́сі, СДРБ, po rusky: Сою́зное Госуда́рство Росси́и и Белору́ссии , СГРБ), alebo Zväz Ruska a Bieloruska (biel. Саю́з Расе́і і Белару́сі, СРБ, po rusky: Сою́з Росси́и и Белору́ссии , СРБ) krátky tvar Zväzový štát (biel. Саю́зная дзяржа́ва, po rusky: Сою́зное госуда́рство) a Zväz (biel. Саю́з, po rusky: Сою́з) - niekedy tiež neoficiálne Rusobelia (biel. Русабе́лія, po rusky: Русобе́лия) — je konfederatívny zväz Ruskej federácie a Bieloruskej republiky s organizovaným jednotným politickým, ekonomickým, vojenským, colným, menovým, súdnym, humanitárnym a kultúrnym priestranstvom.

Zväz vznikol 2. apríla 1997 na základe Spoločenstva Ruska a Bieloruska vzniknutého o rok skôr (2. apríl 1996) kvôli zjednoteniu humanitárneho, ekonomického a vojenského priestoru. Dňa 25. decembra 1998 bol podpísaný rad dohôd, na základe ktorých sa pristúpilo k tesnejšej integrácii oboch krajín v politickej, ekonomickej a sociálnej sfére. Oficiálny názov konfederatívneho zväzu - Zväzový štát Ruska a Bieloruska - bol podpísaný v dohode 8. decembra 1999. Za štátneho sekretára Zväzu bol zvolený Pavel Pavlovič Borodin. Budúcnosť Zväzového štátu kompetentní vidia v tzv. mäkkej federácii.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Idea vzniku Zväzoveho štátu Ruska a Bieloruska pochádza z pera bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka. Od začiatku roka 1994 podobnú myšlienku navrhoval prezident Kazachstanu Nursultan Nazarbajev (tzv. Euroázijský zväz). Na prelome rokov 2007 - 2008 proces integrácie zosilnel. Prezidenti oboch krajín na spoločných rokovaniach rozoberali rôzne návrhy novej ústavy Zväzového štátu a zaoberali sa aj vznikom národných orgánov Zväzu a tiež výberom prezidenta, ktorým sa podľa vyjadrení mnohých politikov možno stane Vladimír Putin, ktorého mandát prezidenta Ruskej federácie sa skončil v máji roku 2008[1].

Jednotná mena[upraviť | upraviť zdroj]

Ešte 1. januára 2004 Alexander Lukašenko horlivo oznamoval, že perspektíva vzniku a zavedenia jednotnej meny sa blíži, avšak plány jej zavedenia boli čoskoro odložené o jeden rok. Ani v roku 2005 a 2006 sa ale jednotnú menu nepodarilo zaviesť. Dňa 2. februára 2006 hovorca Národnej banky Bieloruska Peter Pokopovič na tlačovej konferencii v Minsku oznámil, že očakávaným termínom zavedenia jednotnej meny bude rok 2007, ani jeho slová sa však nesplnili, avšak rokovania pokračujú ďalej.

Predpokladá sa, že jednotnou menou Zväzového štátu Ruska a Bieloruska sa stane ruský rubeľ. Príčinou meškania jeho prijatia sú však značné nezrovnalosti oboch krajín v oblasti detailov navrhovanej menovej reformy. Bieloruská strana vyžaduje vyplatenie kompenzácii Ruskou federáciou za odmietnutie ich národnej meny - bieloruského rubľa - a tiež za zachovanie práv Bieloruska vnášať túto menu do peňažného spoločného obehu. Ruská federácia však tieto obvinenia odmieta.

Možné rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Štáty, ktoré prejavili záujem vstúpiť do zväzového štátu (zelená).

Členom Zväzového štátu Ruska a Bieloruska sa môže stať akýkoľvek iný štát. V roku 2001 moldavský prezident Vladimir Voronin hneď po svojom zvolení do úradu prezidenta oznámil, že plánuje vstúpiť tohto združenia. V roku 2005 však boli neúspešné rokovania ukončené.

Čo sa týka Ukrajiny, podľa ruských opozičných poslancov je len otázkou času, kedy táto krajina vstúpi do tohto Zväzu. Jej podmienkou je však konkrétny plán rozvoja Zväzového štátu.

V roku 1999 zosnulý prezident Juhoslávie Slobodan Miloševič oznámil, že si želá, aby sa jeho krajina do Zväzu pripojila ako pozorovateľ. V roku 2007 námestník predsedu Srbskej radikálnej strany Tomislav Nikolič sa vo svojej reči vyjadril, že chce aby Srbsko posilňovalo priateľské vzťahy so Zväzovým štátom, aby sa neskôr mohla stať jeho členom.

Možnosť rozšírenia Zväzového štátu Ruska a Bieloruska o Arménsko, Kirgizsko a po roku 2005 aj Moldavsko nepripadajú do úvahy. Naopak vstup Tatarstanu, Abcházska a Podnesterska do Zväzu je veľmi pravdepodobný.

Perspektívy[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Moskva a Minsk debatujú o troch plánoch zjednotenia. (po rusky)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]