Zvony pre bosých
| Zvony pre bosých | |
|---|---|
| Originálny názov | Zvony pre bosých |
| Dĺžka | 95 minút |
| Štát | Slovensko |
| Pôvodný jazyk | slovenský |
| Rok | 1969 |
| Filmový štáb | |
| Réžia | Stanislav Barabáš |
| Scenár | Ivan Bukovčan |
| Námet | Ivan Bukovčan |
| Hudba | Zdeněk Liška |
| Kamera | Vincent Rosinec |
| Strih | Maximilián Remeň |
| Zvuk | Václav Škvor |
| Ďalšie odkazy | |
| IMDb | |
| ČSFD | |
Zvony pre bosých je tretí celovečerný film režiséra Stanislava Barabáša z roku 1965, v čase uvoľnených politických nálad. Snímka vznikla na základe literárnej predlohy Ivana Bukovčana pod názvom Čakanie na smrť. Charakteristické pre tento film sú výrazne individuálne dramatické postavy a rozvíjanie ich vzťahov v existenciálnej situácii.
Dej[upraviť | upraviť zdroj]
Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela!Film je situovaný na koniec 2. svetovej vojny v oblasti Malej Fatry. Stašek a Andrej sú slovenskí partizáni, ktorí sa vracajú a hľadajú svoju skupinu. Narazia na pozostatky nemeckej jednotky, dôjde k prestrelke a v tomto momente si k sebe berú vojnového zajatca menom Hans, ktorého chcú odovzdať na štáb, aby sa ďalej rozhodlo čo s ním. Traja mužskí predstavitelia sa spolu musia naučiť žiť, aj napriek tomu, že patria k znepriateleným stranám. Sú nútení nájsť medziľudský rozmer v záujme svojho prežitia.
Cestou dochádza k roztržke a takmer Hansa zabijú. Zabráni im v tom ich ľudskosť a solidarita voči inej ľudskej bytosti. Uvedomujú si, že poľahky sa aj oni mohli ocitnúť v Hansovej koži. Ako putujú, zastihne ich ďalšia existenciálna prestrelka, kde Andreja postrelia. S raneným a blúzniacim Andrejom situácia graduje. Napokon dorazia do akejsi vyhorenej chatrče, kde stretávajú dedinskú ženu. Žena bedáka nad svojimi stratenými vecami. Z jej výpovede usúdime, že už nie je na vydaj najmladšia a práve jej výbava ju mala ochrániť pred osamelým životom. Do očí bije paradox, že žena smúti za čipkovanými dečkami, zatiaľ čo Andrej (doslova) bojuje o život. S dedinčankou Veronou sa zblíži Stašek, neskôr i Hans. Záver filmu končí tragicky pre slovenských partizánov i Hansa. Prekvapí ich nemecká jednotka, ktorá nariadi Hansovi zabiť svojich slovenských „nepriateľov“. Ten to však odmietne, a tak nemecký veliteľ zastrelí najprv jeho a potom aj oboch partizánov, ženu nechajú žiť a s cynickým pozdravom odchádzajú.
Autor vlastnými slovami o diele[upraviť | upraviť zdroj]
„Vojna je tu iba pozadím, vytvára tlak na štyroch ľudí, ktorí si medzi sebou riešia určité problémy. Nachádzajú sa v krajnej situácii, ktorá nie je veľmi odlišná od podobných v nevojnových podmienkach. V situácii totiž dochádza k určitej deformácii vzťahov, zapríčinenej úbytkom humanizmu. Vojna je krajnou formou takéhoto spoločenského napätia, každý skutok v nej je riskantnejší, lebo človek tu dáva do hry to najcennejšie – svoj život. …Dnes, keď sa rozpráva vo svete o stámiliónoch obetí budúcej atómovej vojny, nakrútil som príbeh, v ktorom dvaja partizáni nie sú schopní zabiť jedného Nemca, lebo cítia cenu života, lebo ani vojna v nich nedokázala zničiť úplne všetko. V tomto je humanizmus môjho filmu.“ [chýba zdroj]
Úryvky z dobových recenzií[upraviť | upraviť zdroj]
Pavol Branko: „Je životne nutné sa v umení vracať do ťažkej minulosti, nezabúdať a nedať zabudnúť. Ale je dobré, keď tieto návraty prebiehajú na pôde psychiky, ktorá v sebe skoncovala s vojnovým stavom a podpísala mier.“ [1]
P. Kameník: „Iba v závere sa presvedčivejšie podarí položiť otázku o zmysle ľuského života v čase vojny a o význame konania v tomto čase. Aká škoda, že až na konci. Film Zvony pre bosých, zastal uprostred cesty. Hoci myšlienka bola príťažliv a náročná, sily nevydržali. Dnes sa začína hovoriť o formalizme československého filmu. Nazdávam sa, že tento formalizmus nie je zámerný. Je dôsledkom zaujímavého, ale pre film a spoločnosť neúnosného rozporu: kým v posledných rokoch nám konečne rastú mladé režisérske osobnosti, umelecká, mysliteľská, ba aj spoločenská náročnosť na scenári za ostáva. Dokazuje to aj nový slovenský film.“ [2]
„K nejpozoruhodnějším slovenským filmům v poslední době patří především Zvony pre bosých režiséra Stanislava Barabáše. Je to strhující studie vztahů několika lidí v okamžiku, kdy stojí na křivatce života a smrti. ... Nepochybne jde o dílo, které přesahuje průměr.“ [3]
Richard Blech: „Zvony pre bosých je tretí Barabášov film. Bez obáv možno povedať, že najlepší z tejto trojice. Barabášovi sa podarilo vniesť do filmu atmosféru napätia, zladiť veľmi dobrené herecké výkony Mullera, Rajniaka a poľskej herečky Ewy Krzyzewskej. Výrazný je aj Lukavského poručík, poznačený suverenitou hereckej osobnosti. A najpríjemnejším prekvapením je profesionálna úroveň kameramanského umenia Vincenta Rosinca.“ [4]
JB: „Nový slovenský film Zvony pre bosých, je náročné filmové dielo, ktoré je vytvorené na dobrej úrovni. Režisérska i herecká práca ho stavia medzi najlepšie slovenské filmy roku 1965. Práve preto mal by tento film násjť v kinách dostatok divákov. Okrem svojej užitočnej a všeobecne platnej myšlienky ukazuje tento film, že so slovenskou kinematografiou nie je to také zlé, ako sa niekedy predpokladá a že pri serióznej práci dokážeme aj u nás vytvárať dobré filmy.“ [5]
Obsadenie[upraviť | upraviť zdroj]
- Verona: Ewa Krzyzewská
- Stašek: Ivan Rajniak
- Ondrej: Vlado Müller
- Nadporučík: Radovan Lukavský
- Hans: Axel Dietrich
- poručík: Jozef Sorok
Ďalšie informácie o výrobe a technické parametre[upraviť | upraviť zdroj]
- Anglický názov: The Bells Toll For The Barefooted
- Výroba: Československý film Bratislava, Štúdio hraných filmov Bratislava - Koliba 2. tvorivá skupina Ján Mináč / Juraj Král
- Technické informácie: 96 min., ČB, RP, 2746 m
- Premiéra: 04.09.1965
- Exteriéry, lokality: Grúň / Chleb / Jánošíkove diery / Jasná pod Chopkom / Tiesňavy
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ BRANKO, Pavol. Úvaha nad novým slovenským filmom s tématikou Slovenského národného povstania. Život, 23. august 1965.
- ↑ KAMENÍK, P.. Zvony nezazvonili. Hlas ľudu, 2. január 1966.
- ↑ Svobodné slovo, 23. december 1965.
- ↑ BLECH, Richard. Úvaha nad jedným slovenským filmom. Pravda, 9. máj 1966.
- ↑ JB. Zvony ľudskosti. Roľnícke noviny, 4. január 1966.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- 1. slovenská filmová databáza Archivované 2014-01-11 na Wayback Machine
- Slovenský filmový ústav: K divákom sa na DVD dostane novátorský film Stanislava Barabáša Zvony pre bosých[nefunkčný odkaz]
- J. Paštéková, V. Macek, Dejiny slovenskej kinematografie. Bratislava, vydavateľstvo Osveta 1997, ISBN 80-217-0400-4