Zákon dostatočného dôvodu
Zákon dostatočného dôvodu je logický zákon, podľa ktorého sa výrok pokladá za pravdivý iba ak preň možno sformulovať dostatočné zdôvodnenie. Po prvý raz ho sformuloval Leibniz, hoci ho už predtým predpokladali mnohé logické systémy (napr. Leukippov a Aristotelov).
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.