Kyklop

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
O diadochovi pozri Antigonos Jednooký.
Hlava kyklopa z 1. storočia n. l. z rímskeho Kolosea
Hlava kyklopa z 1. storočia z rímskeho Kolosea

Kyklop alebo Kyklóp alebo Kyklóps (gr. Κύκλωψ - Kyklóps, lat. Cyclops) bol v gréckej a neskôr v rímskej mytológii veľký obor, ktorý mal jedno oko v strede čela.

Kyklopi sú trojakí. V Hésiodovej Teogónii sú kyklopmi traja bratia Brontés, Steropés a Argés, ktorí pre Dia vyrobili jeho zbraň – blesk. V Homérovej Odysei sú necivilizovanou skupinou pastierov, bratmi Polyféma, s ktorými sa stretol Odyseus. Kyklopovia sa preslávili aj ako stavitelia kyklopských hradieb v Mykénach a Tirynse.

V Kyklopoch, Euripidovej hre z 5. storočia pred Kr., ospevuje zbor satyrov komickú situáciu na základe stretnutia Odysea a Polyféma. Básnik Kallimachos z tretieho storočia pred Kr. robí z hesiodovských Kyklopov pomocníkov kováčskeho boha Héfaista, rovnako ako Vergílius v latinskom epose Eneida, kde zrejme stotožňuje hesiodovských a homérskych Kyklopov.

Prinajmenšom od piateho storočia pred Kristom sa spájajú s ostrovom Sicília a sopečnými Liparskými ostrovmi.

Druhy[upraviť | upraviť zdroj]

Poznáme tri druhy kyklopov. Popísaní sú hésiodovskí, homérovskí a stavitelia hradieb.[1] V Hesiódovej Teogónii sú Kyklopmi traja bratia: Brontés, Steropés a Argés, synovia Ourana a Gaii, ktorí pre Dia vyrobili jeho charakteristickú zbraň, blesk. V Homérovej Odysei sú Kyklopovia necivilizovaná skupina pastierov, z ktorých s jedným, Polyfémom, synom Poseidóna, sa stretáva Odyseus. Kyklopovia boli údajne aj staviteľmi kyklopských hradieb v Mykénach a Tirynse.[2]

Hesiodovskí Kyklopi[upraviť | upraviť zdroj]

Vyhňa kyklopov, holandská grafika zo 16. storočia podľa Tizianovej maľby.
Vyhňa Kyklopov, holandská grafika zo 16. storočia podľa Tizianovej maľby.

Hésiodos v Teogónii (asi 700 pred Kr.) opísal troch kyklopov: Brontés, Steropés a Argés boli synmi Urána (Nebo) a Gaii (Zem) a bratmi Titanov a Hekatoncheirov a ktorí mali uprostred čela zasadené jedno oko.[3] Vyrobili pre Dia jeho všemocný blesk, a tým zohrali kľúčovú úlohu v gréckom mýte o nástupníctve, ktorý rozprával o tom, ako Titan Kronos zvrhol svojho otca Ourana, ale tiež ako Zeus zvrhol Krona a jeho druhov Titanov a ako sa Zeus nakoniec ustanovil za konečného a trvalého vládcu kozmu. Argés (Jasný), Brontés (Hrom) a Steropés (Blesk) odrážajú ich základnú úlohu tvorcov bleskov. Už koncom siedmeho storočia pred Kr. mohol spartský básnik Tyrtaeus Kyklopov menovať ako zosobnenie mimoriadnej veľkosti a sily.[4]

Homérski Kyklopi[upraviť | upraviť zdroj]

Odyseus a jeho posádka oslepujú Polyféma. Detail prototypovej amfory, asi 650 rokov pred Kr. Elefsina, Archeologické múzeum, inv. č. 2630.
Odyseus a jeho posádka oslepujú Polyféma. Detail prototypovej amfory, asi 650 rokov pred Kr. Elefsina, Archeologické múzeum, inv. č. 2630.

V jednej z epizód Homérovom diele Odysea (asi 700 pred Kr.) sa hrdina Odyseus stretáva s kyklopom Polyfémom, synom Poseidóna, jednookým ľudožravým obrom, ktorý žije so svojimi druhmi v ďalekej krajine. Vzťah medzi týmito Kyklopmi a Hésiodovými Kyklopmi je nejasný. Homér opísal úplne inú skupinu Kyklopov, než sú Hésiodovi zruční remeselníci. Homérovi Kyklopi žijú vo „svete ľudí", a nie medzi bohmi, ako je to pravdepodobne v Teogónii. Homérovi Kyklopi sú predstavení ako necivilizovaní pastieri, ktorí žijú v jaskyniach, divosi, ktorí neberú ohľad na Dia. Nemajú znalosti o poľnohospodárstve, lodiach ani remeslách. Žijú oddelene a nemajú žiadne zákony.[1]

Dramatik Euripides z piateho storočia pred Kristom vo svojej satirickej hre Kyklopovia tiež rozprával príbeh o Odyseovom stretnutí s Polyfémom. Euripidovi Kyklopovia, podobne ako Homérovi, sú nekultúrni pastieri žijúci v jaskyniach. Nemajú žiadne poľnohospodárstvo, žiadne víno a živia sa mliekom, syrom a mäsom z oviec. Žijú osamelým životom a nemajú vládcu. K cudzincom sú nehostinní, zabíjajú a jedia všetkých, ktorí prichádzajú do ich krajiny. Kým Homér nehovorí, či sú ostatní Kyklopovia svojím vzhľadom a pôvodom podobní Polyfémovi, Euripides to vyjadruje jednoznačne, keď Kyklopov nazýva „Poseidónovými jednookými synmi". A kým Homér neudáva, kde sa nachádzajú, Euripides lokalizuje krajinu Kyklopov na ostrov Sicília neďaleko Etny.[5]

Kyklopskí stavitelia hradieb[upraviť | upraviť zdroj]

„Kyklopské" hradby v Mykénach.
„Kyklopské" hradby v Mykénach.

Kyklopi boli údajne aj staviteľmi takzvaných „kyklopských" hradieb v Mykénach, Tirynse a Argu.[6][7] Hoci ich možno považovať za odlišné, kyklopskí stavitelia hradieb majú s Hesiódovými Kyklopmi niekoľko spoločných čŕt: obe skupiny sú remeselníci s nadprirodzenými schopnosťami, disponujúci obrovskou silou, ktorí žili v dávnych časoch. Týmito staviteľmi Kyklopmi sa zrejme vysvetľovala stavba ohromných hradieb v Mykénach a Tirynse, zložených z masívnych kameňov, ktoré sa zdali byť príliš veľké a ťažké na to, aby ich mohli premiestniť obyčajní ľudia.

Títo majstri stavitelia boli v staroveku známi prinajmenšom od piateho storočia pred Kr. Básnik Pindaros uvádza, že Herakles preháňal Geryónov dobytok cez „kyklopský portál" tirynského kráľa Eurysthea.[8] Mýtograf Ferekydes hovorí, že Perzeus so sebou priviedol Kyklopov zo Seryfu do Argu, pravdepodobne na stavbu hradieb v Mykénach.[9] Proitos, mýtický kráľ starovekého Argu, vraj priviedol skupinu siedmich Kyklopov z Lýkie, aby postavili hradby Tirynu.[10]

Možný pôvod[upraviť | upraviť zdroj]

Kostry Palaeoloxodon falconeri s veľkým nosovým otvorom.
Kostry Palaeoloxodon falconeri s veľkým nosovým otvorom.

Možný pôvod jednookých kyklopov predložil paleontológ Othenio Abel v roku 1914.[11] Abel navrhol, že fosílne lebky pleistocénnych trpasličích slonov, ktoré sa bežne nachádzajú v pobrežných jaskyniach Talianska a Grécka, mohli dať podnet na vznik príbehu o Polyfémoch. Abel navrhol, že veľká centrálna nosová dutina (pre chobot) v lebke mohla byť interpretovaná ako veľká jediná očná dutina.

Kyklopia, zriedkavá vrodená chyba, môže mať za následok plody s jedným okom. V takýchto prípadoch je ale oko pod nosom[12], a nie nad ním, ako je to na starogréckych vyobrazeniach.[13]

Walter Burkert vidí možnosť, že Hesiódovi Kyklopovia majú základ v starovekých kováčskych cechoch.[14]

Iné jednooké bytosti v mytológii a kultúre[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b Hard, S. 66
  2. ↑ Fowler 2013, S. 53
  3. ↑ Hésiodos, Teogónia, 139–146
  4. ↑ Tyrtaeus, 12.2–3
  5. ↑ Euripides, Cyclops 114
  6. ↑ Pausanias, 2.16.5
  7. ↑ Apollodorus 2.2.1
  8. ↑ Pindaros, fr. 169a7
  9. ↑ Fowler 2013, S. 36
  10. ↑ Strabón, 8.6.11
  11. ↑ Mayor 2011, S. 35–36
  12. ↑ Nelson, Edward, The One-Eyed Ones, The Journal of American Folklore, Vol. 71, No. 280 (Apr. – Jun., 1958), S. 159–61. JSTOR 537689
  13. ↑ Leroi, Armand Marie, Mutants: On Genetic Variety and the Human Body, Penguin, 2003. ISBN 0-670-03110-0.
  14. ↑ Burkert, Walter (1991). Greek Religion. Wiley-Blackwell. ISBN 978-0-631-15624-6.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kyklop

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Cyclopes na anglickej Wikipédii a List of one-eyed creatures in mythology and fiction na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kyklop&oldid=7830080“