Plagioklas

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Zrno pagioklasu vo výbruse - veľká šedá plocha približne v strede výbrusu (fotografia z polarizačného mikroskopu pri skrížených nikoloch).

Plagioklas je označenie radu triklinických živcov s koncovými členmi albitom (NaAlSi3O8) a anortitom (CaAl2Si2O8). Sodík a vápnik v plagioklasoch sú neobmedzene miešateľné. Medzi jednotlivými koncovými členmi sú definované viaceré medzistupne, tieto však nie sú uznané ako samostatné minerálne druhy.

Plagioklasy sa bežne vyskytujú vo vyvretých horninách, kde sú jedným z prvotných identifikátorov chemizmu horniny: so zvyšovaním obsahu SiO2 stúpa podiel albitovej zložky, s jej klesaním naopak stúpa podiel anortitovej zložky. Teda kyslé horniny – alkalické granity, pegmatity obsahujú prevažne albit, intermediátne (granity, diority, syenity, andezity) oligoklas a andezín a bázické horniny (s najnižším obsahom SiO2 – gabrá a bazalty) labradorit, bytownit až anortit. Plagioklasy sa vyskytujú aj v sedimentoch a metamorfitoch.

Tabuľka[upraviť | upraviť zdroj]

Názov NaAlSi3O8
(% albit)
CaAl2Si2O8
(% anortit)
albit 100 – 90 0 – 10
oligoklas 90 – 70 10 – 30
andezín 70 – 50 30 – 50
labradorit 50 – 30 50 – 70
bytownit 30 – 10 70 – 90
anortit 10 – 0 90 – 100

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému plagioklas.