Sebeslavce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Sebeslavce
miestna časť Blatnice
Pohľad na osadu spod kostola
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Martin
Nadmorská výška 513,5 m n. m.
Súradnice 48°57′11″S 18°56′40″V / 48,952980°S 18,944378°V / 48.952980; 18.944378
Prvá pís. zmienka 1230
Poloha miestnej časti na Slovensku
Poloha miestnej časti na Slovensku
Map
Interaktívna mapa miestnej časti
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Sebeslavce sú osada resp. majer, v súčasnosti časť Blatnice v okrese Martin. Nachádzajú sa približne 2 km od Blatnice.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Spomína sa v roku 1230 ako terra Scebeslou, 1271 ako Zoboslo, 1294 ako Zebezlouch a 1786 ako Sebeszlawce.

Prvá písomná zmienka o Sebeslavciach je z roku 1230, kedy sa spomína ako „Zem Sebeslova“, ktorú daroval kráľ Ondrej II. Buhekovi a Markovi za ich verné služby proti Rusom.[1] V roku 1233 ju župan Donč daroval Folkušovi a Ipolovi, neskoršie patrila panstvu hradu Blatnica. V roku 1785 sa spomínajú už len ako osada.[2]

V roku 2020 sa v súčasných Sebeslavciach pod kopcom Konuš začala pripravovať domová výstavba Gader Villas s celkovou výmerou 14,5 ha.[3]

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1785 mali 10 domov a 85 obyvateľov, v roku 1828 7 domov a 54 obyvateľov.[2]

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Archeológia[upraviť | upraviť zdroj]

  • V mohyle v Sebeslavciach bol nájdený Blatnický meč. Meč slovenského veľmoža z polovice 8. storočia patril bojovníkovi z radov vysoko postavenej staroslovenskej šľachty. Blatnický meč vyrobili z damascénskej ocele a kovali ho tradičným spôsobom na drevenom uhlí. Jeho rúčka je zo strieborného plechu, pozlátená 24-karátovým zlatom a sú do nej vsadené červené rubíny. Roľník, ktorý meč našiel v 19. storočí, ho odovzdal grófovi Révaiovi (Révay) v Blatnici a ten ho venoval budapeštianskemu múzeu, kde je vystavený dodnes. Posledný raz mohli Slováci vidieť originál Blatnického meča v roku 2002 počas výstavy „Stredná Európa okolo roku 1000“ na Bratislavskom hrade. Jeho kópia je vystavená v Slovenskom národnom múzeu v expozícii pod Hradom.[4]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Podľa historických prameňov[5] sa v bývalej obci nachádzali 4 zemianske kúrie, patriace rodom Durdík, Lačný, Thomko a Benický. Tieto kúrie však zanikli už v 15. storočí.[6]
  • Rímskokatolícky kostol svätého Ondreja, jednoloďová pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria, bez veže, z 13. storočia. Spolu so zánikom obce význam kostola upadol a v priebehu 18. storočia a prvej tretiny 19. storočia bol nevyužívaný a chátral. Súčasná stavba je halový klasicistický objekt s pravouhlym ukončením presbytéria, bez veže. Vznikol s použitím zvyškov pôvodnej stavby na podnet barónov Jána a Juraja Révaiovcov. Z gotickej etapy sa dochoval pôvodný portál vo forme lomeného oblúka. Zariadenie kostola je rustikálne, z obdobia klasicistickej prestavby kostola. Nachádza sa tu závesný obraz sv. Ondreja, drevená rustikálna empora a lavice.[7] Do konca 20. storočia sa v ňom slúžili omše, dnes je pre verejnosť uzavretý. Za kostolom sa nachádzajú zvyšky cintorína. Kostol má hladké fasády s termálnymi oknami, strecha je valbová s malou nadstavanou zvonicou.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pohľad od Blatnice
    Pohľad od Blatnice
  • Pohľad spod kostola
    Pohľad spod kostola
  • Pohľad spod kostola
    Pohľad spod kostola
  • Kostol sv. Ondreja od osady
    Kostol sv. Ondreja od osady
  • Gotický portál kostola
    Gotický portál kostola
  • Kostol od cintorína
    Kostol od cintorína
  • Predstavaná zvonica
    Predstavaná zvonica
  • Južný pohľad na kostol
    Južný pohľad na kostol
  • Kostol od cintorína
    Kostol od cintorína


Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Okmánýtár XI. 474. [s.l.] : [s.n.].
  2. ↑ a b BLATNICA. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Zväzok I. Bratislava : Veda, 1977. 526 s. S. 169.
  3. ↑ Nová výstavba Blatnica - Sebeslavce Dostupné online
  4. ↑ Na úsvite dejín, Obec Blatnica Dostupné online
  5. ↑ ŠIKURA, Ján Štefan. Miestopisné dejiny Turca. Bratislava : Slovenská akadémia vied, 1944. Kapitola SEBESLAVCE - FOLKUŠOVÁ, s. 129-132.
  6. ↑ FERIANCOVÁ, Ľubica; ŠTĚPÁNKOVÁ, Roberta. Kúrie ako špecifické objekty záhradnej architektúry na Slovensku. Životné prostredie, 2005, čís. 39 (3), s. 133-137. Dostupné online [cit. 2021-04-17].
  7. ↑ KAROL ĎURIAN, MICHAELA KALINOVÁ, EVA PETRÁŠKOVÁ, EVA ŠEVČÍKOVÁ. Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, Okres Martin. Bratislava : Slovart, 2012. Kapitola Rímskokatolícky filiálny kostol sv. Ondreja, s. 275-280.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]


Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Sebeslavce&oldid=7502211“