Sietnica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prierez ľudského oka

Sietnica alebo retina (lat. retina) je vnútorná vrstva očnej gule stavovcov a niektorých hlavonožcov.

V zadnej časti sietnice sú svetlocitlivé zrakové bunky - tyčinky a čapíky, prednú časť tvoria pigmentové bunky.

Je to súvislá tenká, priehľadná membrána, ktorá vystiela vnútro očnej gule. Má väčšiu zadnú časť - pars optica retinae a menšiu prednú časť - pars ciliaris iridicaque retinae, ktorá nemá význam pre zrakové vnemy a tvorí ju len pigmentová vrstva.

Pars optica retinae ma dve základné vrstvy. Vonkajšia, priliehajúca k cievovke je pars pigmentosa retinae a vnútorná (vlastný zrakový analyzátor) je pars nervosa retinae. Pars nervosa retinae sa histologicky skladá z troch hlavných vrstiev:

  • vonkajšia - stratum neuroepitheliale (vrstva tyčiniek a čapíkov)
  • stredná - stratum ganglionare (vrstva bipolárnych buniek)
  • vnútorná - stratum ganglionare nervi optici (vrstva multipolárnych buniek)

Pigmentová vrstva (pars pigmentosa retinae) je tvorená šesťbokými bunkami, ktoré obsahujú pigment fuscín. Pigmentové bunky vysielajú výbežky medzi tyčinky a čapíky. Pigmenty tejto vrstvy nazývame fotopigmenty. Transformujú svetlo na chemické nervové impulzy.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Sietnica
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sietnica