Veno

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Veno (lat. dos) je majetok, ktorý prináša nevesta do manželstva. Uzavretím manželstva sa veno stane súčasťou osobného majetku manžela, ten však na druhú stranu nemá na zriadenie vena žiadny nárok. Predmetom vena môže byť všetko, čo má nejakú majetkovú hodnotu, teda peniaze, hnuteľné i nehnuteľné veci, pohľadávky a pod.

Veno predtým patrilo k tzv. Svadobným zmluvám, jeho účelom bolo prispieť na náklady, ktoré manželstvo prináša. Nevesta, ktorá nemala vlastný majetok, mala právny nárok na zriadenie vena voči svojim rodičom, prípadne prarodičom, nemanželská dcéra ale len voči svojej matke. Rodičia sa tejto povinnosti mohli zbaviť len vtedy, ak sa dcéra vydala proti ich vôli a pokiaľ ich odmietnutie veno poskytnúť schválil súd. Dcéra tiež mala nárok na svoje veno iba raz, v prípade ďalšieho manželstva ho už žiadať nemohla.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. § 1218-1229 cisárskeho patentu č. 946/1811 Sb. Z., Všeobecný zákonník občiansky

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Věno na českej Wikipédii.