Vojak
O iných významoch výrazu Vojak pozri Vojak (rozlišovacia stránka).
|
|---|
| Dejiny vojenstva |
| Éry |
| Pravek · Starovek · Stredovek · Vedecko-technická revolúcia · Súčasnosť |
| Prostredia |
| Vzduch · Vyloďovacie operácie · Sneh a ľad · Púšť · Džungla · Hory · Rieky a moria · Vesmír · Mesto · Noc |
| Armádne zložky a zbrane |
| Pechota · Jazdectvo · Delostrelectvo · Obrnené vozidlá · Chemické zbrane · Biologické zbrane · Elektronický boj · Informácie · Atómové zbrane · Psychológia · Rádioaktivita · Ponorky |
| Taktika |
| Nerovnováha · Vyhladzovanie · Konvenčný boj · Opevnenie · Pozemný boj · Partizánska vojna · Kontaktný boj · Invázia · Manévre · Taktika námorného boja · Informačné technológie · Obkľúčenie · Totálna vojna · Zákopová vojna · Nekonvenčná vojna · Opotrebovávacia vojna · Občianska vojna · Svetová vojna · Studená vojna |
| Zoznamy |
| Vojny · Bitky · Občianske vojny · Velitelia · Invázie · Operácie · Obliehania · Taktiky |
Vojak je všeobecne príslušník ozbrojených síl (vojska), najmä pozemného vojska a námornej pechoty,[pozn 1] bez rozdielu hodnosti. Rozlišuje sa vojak v činnej službe a vojak mimo činnú službu (vojak v zálohe). Vojak ako ozbrojená osoba v uniforme jedného z bojujúcich štátov je subjektom práva ochrany vojnových zajatcov.[1]
Pojmom vojak sa zároveň pomenúva najnižšia vojenská hodnosť. Členovia nepravidelných organizovaných ozbrojených skupín angažovaných v ozbrojených konfliktoch nie sú zvyčajne označovaní ako vojaci, ale v závislosti od charakteru skupiny ako partizáni, povstalci, rebeli alebo teroristi.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Na území dnešného Slovenska bola prvá stála armáda založená počas existencie Habsburskej monarchie v roku 1715. V roku 1804 začal platiť konskripčný zákon a odvodové predpisy. V roku 1868 bola zavedená vojenská povinnosť pre všetkých zbraneschopných mužov. V čase mieru sa počet vojakov v prezenčnej službe znižoval a skracovaný bol aj ich výcvik. Prísnejší výber brancov mal potom za následok, že väčšie množstvo mladých mužov bolo označených za nespôsobilých napr. ako živiteľov rodiny.
Vstup do vojska[upraviť | upraviť zdroj]
Civilisti sa stávajú príslušníkmi ozbrojených síl na základe štátneho nariadenia alebo dobrovoľne. V prvom uvedenom prípade tak môže nastať pre zákonom stanovenú brannú povinnosť, kedy občan (obvykle len muži) po dovŕšení určitého veku a pokiaľ sa u neho nepreukáže neschopnosť zúčastniť sa pre nevyhovujúci zdravotný stav, podlieha povinnosti odvodu k vojsku. Branná povinnosť môže byť vyhlásená aj dôsledkom vojenského ohrozenia štátu.
Väčšina rozvinutých krajín v súčasnosti neuplatňujú brannú povinnosť, ale miesto nej vydržiavajú plne profesionálnu armádu, do ktorej občania môžu vstupovať dobrovoľne, na základe vlastného presvedčenia a splnenia stanovených podmienok. Profesionálni vojaci vykonávajú službu v ozbrojených silách ako svoje povolanie. Využiteľnosť plne profesionálnych ozbrojených síl sa umocňuje členstvom krajiny v medzinárodných vojensko-politických organizáciách ako Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO), Tichomorský bezpečnostný pakt (ANZUS) a pod.
Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Zatiaľ čo príslušníci vojenského námorníctva sa zvyknú označovať ako námorníci a členovia vzdušných síl ako letci.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Vallo, Dušan (2004), „vojak“, Vojenský terminologický a výkladový slovník, Bratislava: Iris, str. 226, ISBN 80-89018-63-7
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
|
Tento článok týkajúci sa vojenstva je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |