Ôsma križiacka výprava
Ôsma križiacka výprava bola rovnako ako siedma križiacka výprava zorganizovaná francúzskym kráľom Ľudovítom IX. Svätým. Kráľovi sa nepáčil vývoj v Sýrii, kde na zvyšné križiacke dŕžavy dotierali pohania.
Mamelucký sultán Baibars al-Bunduqdari využil vojnu medzi Benátkami a Janovom (1256 - 1260) a zmocnil sa v roku 1256 Haify, Toronu a Nazaretu. Navyše dobyl aj križiacku Antiochiu, ktorú mali kresťania takmer 170 rokov. Cyperský kráľ Hugo III., ktorý bol zároveň i vládcom Jeruzalemského kráľovstva, sa vylodil pri Akko, aby ubránil aspoň hlavné mesto.
Priebeh výpravy[upraviť | upraviť zdroj]
Tieto udalosti viedli Ľudovíta IX. k tomu, aby sa v roku 1267 opäť rozhodol bojovať proti pohanom. Nikto iný sa k nemu nepridal a tak sa znovu spoliehal len na svojho brata Karola z Anjou. Karol svojho brata presvedčil, aby svoju výpravu najprv smeroval do Tuniska, po jeho dobytí mal pochodovať cez Egypt až k Jeruzalemu. Karol týmto plánom sledoval najmä svoj prospech, pretože ako kráľ Sicílie mal v Tunisku svoje prevažne obchodné záujmy.
V júli 1270 sa francúzsky kráľ vylodil v Tunisku. Vylodenie v parnom lete bolo zlé rozhodnutie. Veľa mužov pri nedostatočnom množstve pitnej vody ochorelo a zomrelo.
25. augusta zomrel aj kráľ Ľudovít IX., pravdepodobne na úplavicu, na druhý deň po príchode svojho brata Karola. Karol vyhlásil novým francúzskym kráľom mladého Ľudovítovho syna Filipa III., ale zostal vodcom výpravy.
Križiaci začali obliehať mesto Tunis. Obliehanie sa nepodarilo a velitelia od ďalších pokusov upustili. 30. októbra sa podarilo so sultánom vyjednať zmluvu obsahujúcu voľný obchod s mestom a tiež ochranu kresťanských mníchov. Po tomto malom diplomatickom úspechu výprava oficiálne skončila. Krátko na to dorazil do Tuniska anglický princ Eduard, ktorý potom pokračoval v plavbe do Akko. Francúzska časť výpravy sa vydala na cestu k domovu.
Pri plavbe do Trapani zastihla flotilu víchrica a výprava stratila asi štyridsať vojnových lodí, a preto sa rozhodli cestovať po suchu. Do vlasti sa ich vrátilo len pár. Chorobe podľahol navarrský kráľ Theobald II., jeho manželka Izabela Francúzska (Ľudovítova dcéra) zomrela o rok neskôr. Mladú kráľovnú Francúzska Izabelu Aragónsku zhodil kôň, čo viedlo k predčasnému pôrodu mŕtveho chlapca a jej smrti o pár dní neskôr. August roku 1271 sa stal osudným pre Ľudovítovho brata Alfonza z Poitiers a jeho ženu Janu. Zavraždený bol syn Richarda z Cornwallu, Henrich z Almainu. Počas modlitby bol v kostole prepadnutý a dobodaný Guyom a Simonom, synmi Simona z Montfortu. Bola to pomsta za opustenie rady vzbúrencov proti kráľovi Henrichovi III.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ôsma križiacka výprava
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Osmá křížová výprava na českej Wikipédii.