Česko-slovenský pavilón na Svetovej výstave 1958

Bývalá reštaurácia československého pavilónu na Expo 58, dnes rekonštruovaná na kancelárie.

Česko-slovenský pavilón na Svetovej výstave 1958 (Expo 58) v Bruseli v Belgicku prezentoval ľuďom celého sveta povojnový život v Česko-Slovensku, človeka, ktorý v ňom žije, jeho prácu a oddych, kultúru a umenie tejto krajiny. Najvýznamnejšie sa však do dejín Česko-Slovenska zapísal medzinárodným uznaním, ktoré na tejto výstave získal.

Myšlienka

Scenár expozície vypracoval Jindřich Santar. Hlavná myšlienka vychádza z ústrednej témy tejto výstavy – Človek a priestor. Mottom pavilónu bol Jeden deň v Československu. Z toho vyplývalo jeho členenie na tematické okruhy Práca – Kultúra – Odpočinok, ktoré sa prezentovali v dvanástich čiastkových expozíciách.

História

V roku 1955 rozhodla česko-slovenská vláda o účasti na Svetovej výstave v Bruseli. Jej cieľom bolo prezentovať súčasný kultúrny stav krajiny, technickú vyspelosť a životnú úroveň československého ľudu, výsledky jeho práce a jeho podiel na budovaní ľudskejšieho sveta.

Po dohode s vystavujúcou spoločnosťou bolo pre česko-slovenský pavilón určené miesto pri bráne parku izolované od ostatných pavilónov mohutnými alejami. Umiestnenie malo svoje nevýhody, najmä izolovanosť a zatienenie stromami, ale na druhej strane aj veľkú výhodu, ktorá spočívala v možnosti vytvoriť samostatný architektonický koncept bez vplyvu susediacich pavilónov.

V roku 1956 sa vypísala architektonická súťaž na projekt, ktorú vyhral projekt architektov Františka Cubra, Josefa Hrubého a Zdeňka Pokorného, zamestnancov Štátneho projektového ústavu pre výstavbu miest a dedín v Prahe. Tí sa tak stali vedúcimi projektantmi celej komplexnej akcie.

Po výstave sa vzhľadom na veľký úspech pavilónu rozhodlo o demontovaní a prenesení stavieb do Prahy v roku 1959. V jeseni 1991 však výstavný pavilón vyhorel a neskôr ho celý zbúrali. Prenesená reštaurácia z EXPA 58 sa v Prahe prestavala na kanceláriu reklamnej agentúry. Poslednými autentickými pamiatkami na túto výstavu sú stojan Kaplanovej turbíny pred Pražským výstaviskom a plastika Nový věk, umiestnená pred bránou brnianskeho výstaviska.

Projekt pavilónu

Pre objekt pavilónu bola vyčlenená parcela trojuholníkového tvaru, ktorá rešpektovala okolité prírodné prostredie, susediace pavilóny a diaľkové komunikácie. A tak sa autori rozhodli použiť sústavu neprevýšených hál voľnejšie rozvedených po priestore pri zachovaní pevnej väzby a jednoty stavby. Pri rozvrhnutí objektov dbal tím projektantov na to, aby boli na pavilón zo všetkých strán vytvorené priehľady. Hlavný vstup orientovali do aleje vedúcej od Brány parku k centru výstavy. Snažili sa o maximálny odstup od hlavnej komunikácie aj od veľkého susediaceho sovietskeho pavilónu.

Keďže výstava EXPO 58 sa konala v priestore Heysselského parku so vzácnymi drevinami, koncept musel pri rozmiestňovaní objektov rešpektovať vzácne prírodné prostredie. Výsledkom bolo nenásilné zakomponovanie pavilónu do parku a vytvorenie vlastného vnútorného nádvoria parkového charakteru ponechaním pôvodnej zelene. Táto myšlienka prerastania prírodného prostredia pavilónom bola zosilnená obojstranným zasklením spojovacích krídel. Dosiahol sa tak neustály kontakt návštevníka prechádzajúceho expozíciami s prírodou. Architektonicky pavilón dotvárali aj malé predajné stánky v zelenom páse aleje, ktoré vytvárali prechod medzi zeleňou samotného parku a výstavnými objektmi.

Vonkajšia aj vnútorná podoba pavilónu zároveň reprezentovala prirodzený vývoj súdobej česko-slovenskej architektúry.

Architekti si uvedomovali, že majú príliš veľkú konkurenciu najmä na poli nových konštrukčných technológií. Vnímali aj prudký vývoj novodobej architektúry, ktorý bol čím ďalej tým viac ovplyvňovaný vyspelým priemyslom prinášajúcim nespočetné množstvo výrobných možností. Po ujasnení si hlavnej témy a konceptu pavilónu navrhli sústavu jednoduchých foriem, ktoré priznávali svoj obsah. Zaujímavý efekt vytvorili zoskupením hmôt so striedaním veľkých plných plôch s zasklenými. Krídla a jednotlivé fasády rozvrhli tak, aby sa zo všetkých strán zachovávala veľká mierka pavilónu.

Formovanie pavilónu ovplyvnilo najmä okolie. Použitie jednoduchých foriem, línií a plôch stavby zdôraznilo prítomnosť veľkých krásnych a tvarovo bohatých cédrov a vzácnych ihličnanov. Autori sa zámerne vyvarovali použitia vonkajších dekoratívnych efektov a nápadných foriem nepodložených obsahom.

Dômyselne naprojektované bolo aj vonkajšie osvetlenie. Autori vytvorili šesťminútový kinetický osvetľovací cyklus s použitím niekoľkých farieb a striedavým osvetľovaním objektov, prírodného okolia, súsošia pri vstupe a veže. Dôležitú úlohu v koncepte zohralo navrhovanie vnútornej architektúry v súlade s vonkajšou. Autori zavrhli možnosť vytvorenia veľkého neurčitého priestoru, ktorý by hneď prezradil takmer celý obsah. Snažili sa obohatiť návštevníka o nové priestorové dojmy, čo je vhodnejšie riešenie pre tematické výstavy.

Projektanti sa rozhodli pre sústavu vnútorných diferencovaných priestorov, ktoré by návštevníka udržiavali v pozornosti počas celej prechádzky expozíciou, prípadne jeho záujem ešte stupňovali. Výstavné pavilóny tvorili sústavu typizovaných hál, kde sa striedali a kontrastne dopĺňali dva systémy. Boli to tri kubusy štvorcového pôdorysu a dve zasklené spojovacie haly. Tieto priestory sa vnútorne ešte členili voľným vložením výstavných plošín vo výške prvého podlažia. Tak vznikla skladba hál rôzneho charakteru. Samozrejme, autori dbali na zachovanie plynulého vedenia návštevníka od priestoru vstupnej haly cez prízemie, medziposchodie a na galériách až do expozície v nádvorí. Keďže sa predpokladalo, že návštevník bude už značne unavený, bral sa ohľad aj na jednoduché prekonávanie výšok pomocou menšieho počtu schodov, ktoré prepájali rôzne haly a priestory na iných podlažiach. Schodiská, ktoré zabezpečovali požiarnu bezpečnosť, boli voľne priznané na vonkajšej fasáde architektúry. K halám bola pristavaná veža a samostatný objekt reštaurácie.

Konštrukcia

Hlavnú konštrukciu tvorila rúrková oceľová kostra. Pre kubusové haly autori navrhli systém štyroch nosných rohových stĺpov, ktoré vytvárali obvodovú konštrukciu. Haly boli, samozrejme, bez vnútorných podpôr. Steny týchto hál tvorili priehradové nosníky s rozpätím 28 m a výškou 12 m. Spojovacie haly mali rovnaké rozmery, konštrukciu z oceľových rúrok a boli celé zasklené. Vo vnútri mali vložené galérie. Strechu niesla štvorica stĺpov na šikmých vzperách. Po celom obvode strechy s rozmermi 18 x 18 m bol nainštalovaný široký osvetľovací pás z polyesterového laminátu. Z vonkajšej strany namontovali panely s veľkosťou 1 x 2 m, ktoré prekryli sklenenou mozaikou s kryštálmi z jantárového skla. Dokonalosť návrhu podčiarkovali aj vlastnosti panelov: dobrá izolačná schopnosť, odolnosť proti tlaku vetra, mrazu a vode.

Pre veľké zasklené steny architekti zámerne zvolili vzhľad zvislých priehľadných častí s rozmermi 1,5 x 13 m bez vodorovných predelov. Pásy zasklievali tabuľami s rozmermi 1,5 x 2 m a vodorovnú tesniacu zložku tvorila priehľadná umelá hmota. Hmotnosť tabúľ sa prenášala na samostatne nesenú kovovú zvislú konštrukciu.

Autori zohľadnili aj ekonomiku stavby: pri navrhovaní pavilónu vytvorili typizačné prvky a využili aj opakovanie hál. Jednou z podmienok bola ľahká demontovateľnosť pavilónu a možnosť preniesť ho do Česko-Slovenska. Preto boli mnohé konštrukcie skrutkované, čo malo vplyv na veľkosť prvkov.

Ocenenia

Česko-slovenský pavilón získal na Svetovej výstave EXPO 58 v Bruseli v celkovom hodnotení medzinárodnej súťaže najvyššiu cenu Zlatá hviezda a ďalších trinásť významných ocenení. Vysoko ocenené boli napríklad nová technika v konštrukcii demontovateľných pavilónov a dokonalý interiér tvorený originálnym nábytkom, umeleckými dielami a úžitkovými predmetmi.