Čierny vrch (1 068,4 m n. m.)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Čierny vrch
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Žilinský, Trenčiansky
Okresy Žilina, Považská Bystrica
Obce Čičmany, Pružina
Časť Strážov
Pohorie Strážovské vrchy
Podcelok Zliechovská hornatina
Povodie Váh
Nadmorská výška 1 068,4 m n. m.
Súradnice 48°57′46″S 18°29′09″V / 48,9627°S 18,4857°V / 48.9627; 18.4857
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po a značke z Čičmian
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Čierny vrch (1 068,4 m n. m.[1][2]) je vrch Strážovských vrchov. Leží nad obcou Čičmany, približne 16 km južne od Považskej Bystrice.[3]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v severnej polovici pohoria, v geomorfologickom podcelku Zliechovská hornatina a časti Strážov.[4] Vrchol leží na rozhraní Žilinského a Trenčianskeho kraja, na hranici okresov Žilina a Považská Bystrica. Hrebeňom vedie tiež hranica katastrálnych území obcí Čičmany a Pružina.[5] Je súčasťou CHKO Strážovské vrchy.[3]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Čierny vrch je súčasťou hrebeňa, vedúceho zo Strážova severovýchodným smerom cez Hrubú Kečku až na Srniak. Južne susedí Kudľajov vrch (977 m n. m.), juhozápadne Strážov (1 213 m n. m.), severozápadne Sokolie (1 032 m n. m.), severovýchodne Hrubá Kečka (1 037 m n. m.) a východne vrch Kozol (898 m n. m.). Juhovýchodné svahy masívu odvodňujú prítoky Rajčanky, zo severozápadných voda odteká Strážovským potokom do rieky Pružinka a Váhu. Najbližšími sídlami sú východne ležiace Čičmany, západne položený Zliechov a severne situovaná osada Predhorie, patriaca do Pružiny.[3] Vrcholom prechádza značený chodník z Pružiny na Strážov.

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Súvislý porast vrcholu i celého hrebeňa neumožňuje ucelenejší výhľad a pozorovať okolie je tak možné iba z mála lokalít. Horizontu dominujú okolité vrchy pohoria, najmä susedný Strážov, Hrubá Kečka, Magura či Sokolie. Severovýchodným smerom dominuje Kľak a Reváň, ktoré zakončujú hrebeň Lúčanskej Fatry, vidieť možno i Súľovské vrchy, Javorníky, Biele Karpaty, Žiar, Vtáčnik a Kremnické vrchy. Nezriedka je na severnom horizonte vidieť Veľkú Raču, Babiu horu či Lysú horu.[6]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Strážovské vrchy – Trenčianske Teplice. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
  2. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 33.
  3. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-11-21]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-11-21]. Dostupné online.
  5. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-11-21]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-11-21]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]