Čítač

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Čítač (správnejšie počítadlo) je zariadenie pre počítanie impulzov, zachovanie údaja o ich počte vo vnútornom stave obvodu a zobrazenie tohto údaja v určitom kóde. Prakticky sa rozlišujú dva druhy čítačov:

  • vzostupný čítač, ktorý zvyšuje svoju hodnotu
  • zostupný čítač, ktorý znižuje svoju hodnotu
  • obojsmerný čítač

Väčšinou sa realizuje pomocou elektronických logických obvodov.

Najjednoduchšou realizáciou čítača je kaskádové riadenie preklápacieho obvodu T. Tým získame modul – delič frekvencie, ktorý vytvára na výstupe každého preklápacieho obvodu signál polovičnej frekvencie.

Počítadlá môžu byť doplnené ďalšími obvodmi, ktoré zabezpečujú napríklad:

  • vynulovanie počítadla pri dosiahnutí určitej hodnoty (napríklad decimálne počítadlo, ktoré počíta od 0 do 9)
  • aktiváciu výstupu počítadla pri dosiahnutí koncovej hodnoty (kvôli kaskádovaniu počítadiel)
  • pri aktivácii určitého vstupu nulovanie počítadla
  • pri aktivácii určitého vstupu nastavenie počítadla na hodnotu danú hodnotou zvláštnych vstupov (tzv. prednastaviteľné počítadlo)