Ďubákovo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ďubákovo
Gyibako, Gyubako, Gyalbak, Dibako, Dibakow, Vágo
obec
kaplnka Krista Kráľa
Pôvod názvu: Ďubákovo (tento názov bol použitý už pri prvom katastrálnom meraní v r. 1868)

Vágo (zákonom nariadený názov medzi rokmi 1898 až do konca roku 1918)

Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Poltár
Región Malohont
Nadmorská výška 820 m n. m.
Súradnice 48°33′41″S 19°44′12″V / 48,5613°S 19,7368°V / 48.5613; 19.7368
Rozloha 6,39 km² (639 ha) [1]
Obyvateľstvo 75 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 11,74 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1553
Starosta Miroslav Škrabák[3] (SMER-SD)
PSČ 985 07 (pošta Šoltýska)
ŠÚJ 557323
EČV (do r. 2022) PT
Tel. predvoľba +421-47
Adresa obecného
úradu
Ďubákovo 45
985 07 Šoltýska
Telefón +421 47 429 57 22
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Ďubákovo
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Vlajka obce
Erb Ďubákova

Ďubákovo je obec na Slovensku v okrese Poltár.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o Ďubákove je už z roku 1553 v dokumente, ktorý sa nazýva Zoznam obcí okresu Juraja Madácha. Na tomto zozname sa uvádza pod názvom Gyibako a píše sa tam, že v obci boli dve porty (hospodárske dvory – brány), ktoré platili dane. Ďubákovo sa nachádza aj na zozname obcí sečianského sandžaku z roku 1562 – 1563, ktoré platili dane Turkom počas tureckej okupácie. Turci ju vedú ako obec Gyalbak. No od platenia dane Turkom ju oslobodili, lebo nemala zámožné dvory (porty), lebo ju spustošila vojna. V roku 1720 patrila obec do okresu Fiľakovo v Novohradskej župe.[4] Dokazuje to zoznam utečencov, kde sa uvádza, že z nej 4 rodiny ušli na Dolnú zem (na pustatiny vyľudnené po vyhnaní Turkov z Uhorska). Už bola takmer pred vymretím, ale na sklonku 18. storočia rodina grófa Forgáča z Haliče pri Lučenci obec znovu osídlila presídlením kolonistov z Oravy, spolu s osídlením Šoltýsky, Lomu nad Rimavicou a ďalších usadlostí. Z uvedeného je jasné, že názov obce je veľmi starý a nie je odvodený od mena bývalého vlastníka pozemkov v katastrálnom území obce Alberta Duba, ako sa to šíri ústnym podaním. Albert Dub bol viedenský advokát, ktorý odkúpil od grófa Forgáča časť jeho majetkov na konci 19. storočia.[5].

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Povinnosť mať vlastný obecný erb vyplynul pre všetky obce v SR zo zákona č. 453/2001 Z. z, § 30, odst. 1. Pre splnenie tejto povinnosti počas volebného obdobia starostu Petra Andrássyho obecné zastupiteľstvo na svojom zasadnutí dňa 19. október 2003 prijalo uznesenie č. OZ-G.2/2003, na základe ktorého bolo grafické spracovanie objednané u autorov Ladislava Vrtela a Tomáša Brúdera. Keďže obec nemala v minulosti erb ani pečatidlo, ktoré by mohli autori použiť ako predlohu pre tvorbu erbu, inšpirovali sa erbom Oravskej stolice, odkiaľ prišla väčšina obyvateľov Ďubákova na začiatku 19. stororočia. Navrhnutý erb je registrovaný v Heraldickom registri SR pod číslom: D-134/2003. Erb je tvorený strieborným štítom, v ktorom sú tri zelené stromy rastúce z troch vrchov tiež zelenej farby – dva krajné sú ihličnany, medzi ktorými je listnatý, preložené zlatým stojacím medveďom v striebornej zbroji. Súčasne s erbom autori navrhli aj vlajku obce. Farebné riešenie vlajky je totožné s farbami v erbe. Vlajku tvorí 5 pásov v nasledujúcom poradí: Zelený, biely, zelený, žltý a zelený.

Každý zelený pás tvorí 1/9 šírky vlajky. Biely a žltý pás majú šírku 3/9. Vlajka má obdĺžnikový tvar s dvojitým zástrihom v dĺžke kratšej strany.[6]

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícka kaplnka Krista Kráľa, jednoloďová klasicistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a malou strešnou vežou, z roku 1828.[7] Fasády kaplnky sú členené lizénovými rámami a oknami zakončenými do tvaru polkruhu. Veža má ihlancovú helmicu.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Ďubákovo [online]. Najkrajší kraj. Dostupné online.
  5. SIRÁCKY, Ján. Sťahovanie Slovákov na Dolnú zem v 18. a 19. storočí. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1966. 297 s. (Edícia Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV; zv. 11.) S. 56 – 60.
  6. JURAJ LAŠŠÁK A KOLEKTÍV, Juraj Laššák. Ďubákovo monografia obce. Prvé. vyd. Malohont : OZ Jasenina, 2016. ISBN 978-80-972303-6-4. S. 11,12.
  7. Kaplnky v okrese Poltár [online]. Krížom-krážom. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • LAŠŠÁK, Juraj; DRENKO, Jozef; LAŠŠÁKOVÁ, Anna; Petrľa Ján. Ďubákovo : monografia obce. 1. vyd. Šoltýska : Občianske združenie JASENINA, 2016. 240 s. ISBN 978-80-972303-6-4.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ďubákovo