Štiavnické vrchy
| Štiavnické vrchy | |
| pohorie geomorfologický celok | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Banskobystrický, Nitriansky |
| Okresy | Banská Štiavnica, Žarnovica, Žiar nad Hronom, Zvolen, Levice, Krupina |
| Nadradená jednotka |
Slovenské stredohorie |
| Susedné jednotky |
Kremnické vrchy Krupinská planina Pliešovská kotlina Žiarska kotlina Podunajská pahorkatina Pohronský Inovec Vtáčnik |
| Podradené jednotky |
Hodrušská hornatina Kozmálovské vŕšky Sitnianska vrchovina Skalka |
| Mesto | Banská Štiavnica |
| Najvyšší bod | Sitno |
| - výška | 1 009,2 m n. m. |
| Geologické zloženie | andezity, ryolity |
 | |
| Wikimedia Commons: Štiavnické vrchy | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Štiavnické vrchy sú geomorfologickým celkom na Slovensku ako súčasť subprovincie Vnútorné Západné Karpaty a oblasti Slovenské stredohorie. Najvyšším vrchom je Sitno (1 009,2 m n. m.).[1]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Na severe susedia s Kremnickými vrchmi, na východe s Pliešovskou kotlinou a Krupinskou planinou, na juhu s Podunajskou pahorkatinou a na západe s Pohronským Inovcom, Vtáčnikom a Žiarskou kotlinou.[2]
Členenie[upraviť | upraviť zdroj]
Pohorie sa člení na 4 podcelky, ktoré zahŕňajú 7 časti:[2]
- Skalka na východe
- Sitnianska vrchovina v centrálnej časti
- Kozmálovské vŕšky na juhozápade
- Hodrušská hornatina na západe
Geológia[upraviť | upraviť zdroj]
Štiavnické vrchy sú sopečným pohorím, zaraďovaným k neovulkanitom. Ako celok tvorí pozostatky Štiavnického stratovulkánu. Je budované andezitmi, ryolitmi, brekciami a tufmi. Územie je mimoriadne bohaté na výskyt minerálov (približne 140 druhov a odrôd minerálov) a drahokovných rúd, v minulosti intenzívne ťažených.
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Okolie Banskej Štiavnice patrí medzi turisticky najatraktívnejšie lokality na Slovensku. Mesto je „Mestská pamiatková rezervácia“ od roku 1950[3] a zároveň centrom chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy, vyhlásenej 22. septembra 1979 na rozlohe 77 630 ha. Dňa 11. decembra 1993 bolo "historické mesto Banská Štiavnica a technické pamiatky jeho okolia" zapísané do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.[4] Medzi obľúbené ciele turistov patrí tiež Sitno a množstvo tajchov, využívaných na letnú rekreáciu.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-12-26]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.
- ↑ Register pamiatkových rezervácií [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2018-01-29]. Dostupné online.
- ↑ Historic Town of Banská Štiavnica and the Technical Monuments in its Vicinity [online]. UNESCO World Heritage Centre, [cit. 2018-01-29]. Dostupné online. (po anglicky)
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Geopark Banská Štiavnica Archivované 2011-01-16 na Wayback Machine
Súradnice: 48°26′10″S 18°53′46″V / 48,436217°S 18,896115°V
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Štiavnické vrchy.
Panoráma[upraviť | upraviť zdroj]
