Štrbské Solisko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Štrbské Solisko
vrch
Štrbské Solisko od Štrbského plesa
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Poprad
Obec Štrba
Časť Vysoké Tatry
Pohorie Tatry
Podcelok Východné Tatry
Povodia Biely Váh, Poprad
Nadmorská výška 2 301,2 m n. m.
Súradnice 49°09′18″S 20°02′05″V / 49,155°S 20,0348°V / 49.155; 20.0348
Geologické zloženie žula
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup len s horským vodcom
Hrebeňom od chaty pod Soliskom
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Štrbské Solisko
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Štrbské Solisko[1] (2 301,2 m n. m.[2][3]; poľ. Szczyrbskie Solisko, nem. Csorbaer Solisko, maď. Csorbai Szoliszkó) je vrch v Tatrách na Slovensku. Leží v Soliskovom hrebeni nad Štrbským Plesom, približne 20 km západne od Popradu.[4]

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodne sa tak volalo jedno miesto na úpätí štítu, kde pastieri ukladali soľ pre ovce alebo kravy. Kartografovia pravdepodobne nepoznajúc miestne reálie pomenovali najprv celý juhovýchodný hrebeň Furkotského štítu (Solisko, Solnisko, hrebeň Soliska, Soliskový hrebeň, Graň Soliska, Soliskograt, Szoliszkógerinc) a potom s prívlastkami aj vyvýšeniny a depresie hrebeňa. Adjektívum poukazuje na polohu štítu v chotári obce Štrba a nad Štrbským plesom. Pri pohľade od Štrbského plesa je Štrbské Solisko jediným samostatne a markantne viditeľným bodom na hrebeni Soliska. V sprievodcovskej literatúre bol popisovaný s dvoma vrcholmi. Dnes má nižší končiar samostatné meno: Mlynické Solisko.[5]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa na juhu strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[6] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území obce Štrba[7][pozn 1]. Najbližším sídlom je južne situované Štrbské Pleso, rovnakým smerom sa nachádza aj Tatranská Štrba a Štrba, juhozápadne Važec, západne Podbanské, juhovýchodne Vyšné Hágy a Nová Polianka, východne Starý Smokovec a severozápadne poľské mesto Zakopané.[8][2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a hrebeňom prechádza hranica národných prírodných rezervácií Furkotská dolina a Mlynická dolina.[4]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Štrbské Solisko je posledný väčší štít v juhovýchodnej časti Soliskového hrebeňa, medzi Šedou lávkou (Furkotským Soliskom) a Nízkou lávkou (Mlynickým Soliskom) vo Vysokých Tatrách. Hrebeň vybieha južným smerom z Furkotského štítu (2 404 m n. m.) v krivánskej rázsoche, vedúcej z Čubriny (2 378 m n. m.) v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier.[5] Oddeľuje Mlynickú a Furkotskú dolinu, ktorými zo štítu odteká prebytočná voda. Západným smerom voda prúdi Furkotským potokom do Bieleho Váhu, východne sa zvažujúce svahy odvodňuje Mlynica do rieky Poprad.[2]

Západným smerom sa nachádza Sedielková kopa (2 062 m n. m.), Jamská kopa (2 079 m n. m.), Ostrá veža (2 129 m n. m.), Kriváň (2 495 m n. m.) a Krátka (2 375 m n. m.), severným Ostrá (2 350 m n. m.), Nefcerské veže (2 349 m n. m.), Furkotský štít (2 404 m n. m.), Hrubý vrch (2 428 m n. m.), Veľké Solisko (2 413 m n. m.), Štrbský štít (2 381 m n. m.), Kôprovský štít (2 363 m n. m.) a Hlinská veža (2 340 m n. m.), východným Rysy (2 503 m n. m.), Kôpky (2 354 m n. m.), Satan (2 422 m n. m.), Malá Bašta (2 288 m n. m.), Končistá (2 538 m n. m.) a Patria (2 203 m n. m.) a južným Trigan (1 481 m n. m.), Predné Solisko (2 117 m n. m.) a Rakytovec (1 325 m n. m.).[2] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[4]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol[8] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy a okolité doliny Vysokých Tatier, no tiež Branisko, Volovské vrchy, Spišsko-gemerský kras, Kozie chrbty, Nízke Tatry, Veľká Fatra a hrebeň Lúčanskej Fatry.[9]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Štít sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku[4] a nevedie naň značený turistický chodník. Výstup naň je možný len s horským vodcom. Značený chodník vedie na susedné Predné Solisko.[4]

Prvovýstupy[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. V dokumente Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel vydanom Úradom geodézie, kartografie a katastra SR sa uvádza katastrálne územie Štrbské Pleso v rámci mesta Vysoké Tatry[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
  2. a b c d ''Vysoké Tatry. Turistická mapa. 1 : 50 000. 14. vydanie. Harmanec: VKÚ, a. s., 2023.
  3. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 39.
  4. a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-03-19]. Dostupné online.
  5. a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  6. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-03-19]. Dostupné online.
  7. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-03-19]. Dostupné online.
  8. a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-03-19]. Dostupné online.
  9. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-03-19]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]