Štylistická klasifikácia frazém
Štylistická klasifikácia frazém je jedno z najstarších triedení jednotiek frazeológie. Spočiatku sa z tohto hľadiska frazémy delili na príznakové a bezpríznakové (u nás J. Mihál). Toto triedenie však nebolo pre frazeológiu primerané. Ďalšie štylistické triedenie vychádzalo z vydeľovania niekoľkých špecifických skupín frazém (humorné, ironické, dysfemické a pod.), ale ani toto triedenie nebolo dostatočne všeobecné. Novší prístup k štylistickému triedeniu frazém vychádza z predpokladu, že v rámci takejto klasifikácie je potrebných viacej stupňov rozdelenia. Na prvej rovine ide podľa neho o rozdelenie podľa základnej štylistickej opozície, teda na frazémy knižné a hovorové. Na druhom stupni sa postupuje podľa toho, či je uvedená polarizácia zastúpená vo výraznej miere alebo tlmene. Spojením týchto dvoch krokov sa vydeľujú štyri základné druhy frazém zo štylistického hľadiska, a to výrazne knižné, výrazne hovorové frazémy, frazémy s tlmenou hovorovosťou a frazémy s tlmenou knižnosťou. Posledné dva typy sa vyznačujú tým, že sa môžu uplatňovať takmer vo všetkých textoch, a preto sa označujú súborne aj termínom medzištylová, resp. neutrálna frazeológia (p.). Až na ďalšom, už treťom stupni štylistického triedenia sa vydeľujú také typy, ako básnická frazeológia, publicistická frazeológia (v rámci pólu knižnej frazeológie) a na druhej strane žartovná, ironická, familiárna a pod. frazeológia (v rámci pólu hovorovej frazeológie). V minulosti sa štylistický charakter pripisoval aj termínu ľudová frazeológia. Jeho štylistická povaha sa však inkorporovala do názvu hovorová frazeológia, a tak sa názov ľudová frazeológia novšie uplatňuje v rámci klasifikácie frazém podľa pôvodu, a to ako označenie frazém ľudového pôvodu.