Šúrsky kanál

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Šúrsky kanál za obcou Ivanka pri Dunaji. Pohľad v smere toku na juhovýchod.

Šúrsky kanál (-normovaný názov [1]; staršie názvy: Hlavný kanál, Obtočný kanál, Moravod, Šúr, kanál Šúr, Nový Sajloch, Kanál [2][3][4], neoficiálne: Židovský kanál [5]) je umelý odvodňovací kanál a významné vodné melioračné dielo s regulovaným prietokom na juhozápadnom Slovensku tečúci po západnom a južnom obvode Národnej prírodnej rezervácie Šúr. Niektoré zdroje ho nesprávne považujú za súčasť vodného toku Blatina v najširšom zmysle[6].

História[upraviť | upraviť zdroj]

Šúrsky kanál bol budovaný v rokoch 1941 až 1943 pod vedním Pracovného zboru národnej obrany. Útvar VI. pracovného (robotného) práporu bol rozporuplnou súčasťou armády vojnového Slovenského štátu (1939-1945). Príslušníci tohto práporu vybudovali rozsiahly odvodňovací kanál v úseku od Pezinka až po ústie do Malého Dunaja pri Zálesí s využitím nútenej práce židov z koncentračných táborov, neskôr aj rómov a politických väzňov. Na výstvabe sa podieľali aj obyvatelia okolitých obcí.[7]

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Do Šúrskeho kanála je umelo zaústený vodný tok Blatina a tiež do neho ústia ďalšie vodné toky stekajúce zo svahov Malých Karpát. Začína sa južne od Pezinka (tam, kde sa končí Viničniansky kanál), potom tečie paralelne so železnicou spájajúcou Bratislavu s Pezinkom a následne sa stáča na juhovýchod a tečie približne po severovýchodných hraniciach mesta Bratislava. Vlastný kanál sa potom končí medzi Ivankou pri Dunaji a Zálesím, ale za vlastným kanálom (za stavidlami) tok ešte kúsok (asi 1,5 km) tečie v neregulovanej podobe, aby napokon vyústil do Malého Dunaja; táto krátka koncová časť sa oficiálne tiež volá Šúrsky kanál a pred vybudovaním vlastného kanálu bola súčasťou hlavného toku Malého Dunaja (hlavný tok Malého Dunaja sa dnes nachádza trochu južnejšie).[3][1][8]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b [1]
  2. ↑ LUKNIŠ, Michal. Geografia krajiny Jura pri Bratislave. [s.l.] : Univerzita Komenského, 1977. 211 s. S. 132.
  3. ↑ a b BELÁKOVÁ, M. Hydronymia severnej časti povodia Malého Dunaja. Trnava: Trnavská univerzita v Trnave, 2014 [2](Poznámka: V texte je chybne uvedený rok výstavby Šúrskeho kanála (správne má byť 1941-1943). Okrem toho je na viacerých miestach nesprávne uvedené, že Šúrsky kanál sa nachádza v miestach bývalého toku Blatiny, čo je chyba, pretože Šúrsky kanál bol vykopaný úplne inde, než bola bývalá Blatina, čo si možno ľahko overiť na ktorejkoľvek staršej mape a v iných zdrojoch, pozri napr. [3], [4], [5])
  4. ↑ ses.entomology.sk, [cit. 2019-07-18]. Dostupné online. S. 11
  5. ↑ Šúrsky žurnál. Sep. 2017 [6]
  6. ↑ Povodňový plán záchranných prác mesta Pezinok [online]. [Cit. 2019-11-22]. Dostupné online.
  7. ↑ PROGRESIO. QRlink by ARDSYSTÉM [online]. [Cit. 2022-06-16]. Dostupné online.
  8. ↑ KRAMÁRIK, Jozef. Podrobný autoatlas. Slovenská republika. 1. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, š.p., 1995. 132 s. ISBN 80-85510-57-X.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]


Súradnice: 48°09′58″S 17°15′45″V / 48,165977°S 17,26244°V / 48.165977; 17.26244

Portal Bratislavský portál
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Šúrsky_kanál&oldid=7405529“