Živnostenský dom (Bratislava)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Živnostenský dom
budova
Štát Slovensko Slovensko
Región Bratislavský kraj
Okres Bratislava I
Mesto Bratislava
Mestská časť Staré Mesto
Súradnice 48°09′00″S 17°06′41″V / 48,149867°S 17,11142°V / 48.149867; 17.11142
Poloha v rámci Bratislavy
Poloha v rámci Bratislavy
Poloha v rámci Starého Mesta
Poloha v rámci Starého Mesta
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Živnostenský dom je funkcionalistická stavba na Kollárovom námestí v Bratislave od architekta Klementa Šilingera. V súčasnosti tu sídli divadlo Nová scéna.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Miesto, kde sa nachádza Nová scéna má zaujímavú a bohatú minulosť. Bratislava, druhé najvýznamnejšie mesto vo vtedajšom Česko-Slovensku, zažilo v dvadsiatych rokoch minulého storočia veľký boom. Staré štvrte poskytli miesto veľkým konštrukciám nových domov, kanceláriám a školám. Ako mesto postupne rástlo, zaberalo predmestia a susedné majetky.

Na území dvoch námestí, Senného a Obilného trhu (dnešná Vysoká ulica a Kollárovo námestie), na mieste kde dovtedy stávala mestská sýpka a váha na obilie, bola vyhlásená súťaž na výstavbu Živnostenského domu – „ Živnodomu“.

Keď v roku 1928 Klement Šilinger zvíťazil so svojím projektom v tejto súťaži, vytvoril vtedy jednu z najväčších stavieb na Slovensku, masívny dvojblok s výrazným členením hmôt. Stavba sa realizovala v rokoch 1929 – 1930. Architekt cítiac genia loci, našiel preň vhodné riešenie aj v nevhodnom zvažujúcom sa teréne. Šesťpodlažný objekt vniesol do priestoru novú výškovú dimenziu. Dynamickosť vzopretých hmôt zvýrazňuje zatočená stredná ulička, ktorú Šilinger vytvoril a spája Vysokú ulicu s Kollárovým námestím. Okrem funkčného významu je aj vizuálne veľmi efektná. Bohatý stavebný program obsahoval živnostenské prevádzkárne a kancelárie, reštauráciu, kaviareň, obchody, 76 komfortných bytov a sálu s hľadiskom pre 552 osôb, pôvodne určenú na schôdze a filmové predstavenia (nachádzalo sa tu ľudové kino Alfa), avšak ešte v priebehu stavby zmenenú na divadlo. Rozsiahle terasy mali slúžiť sčasti na rekreáciu obyvateľov domu, sčasti ako letná kaviareň prístupná výťahom. V rokoch 1985 – 1990 obnovili priestory divadla (Ferdinand Zbuško a kol.) pričom odstránili pôvodný mobiliár a doplnili kamenný portál nad hlavným vstupom. Upravili priestory šatní, skúšobní a vedenia v časti objektu na Živnostenskej ulici, ďalej upravili javisko, hľadiskovú časť a priestory kaviarne Olympia. Javiskový priestor zvýšili a rozšírili s možnosťou spodného nástupu hercov, ale hlavne rozšírili javiskový priestor o zadné javisko vytvorením, novej konštrukcie na úrovni existujúceho javiska. Hľadisko bolo potrebné prestavať pre nedostatočnú krivku viditeľnosti. V súvislosti s touto úpravou bolo nevyhnutné navrhnúť nový balkón s konštrukciou vychádzajúcou z daného priestoru hľadiska. Po oboch stranách hľadiska navrhli lóže.

Architektonické riešenie[upraviť | upraviť zdroj]

V pôvodných návrhoch bol objekt ľahkou funkcionalistickou architektúrou – mal hladké fasády, horizontálne okná, prízemie vyľahčené stĺpmi a strešnú nadstavbu v podobe jednoduchého rámu s vlajkovými stožiarmi. Počas realizácie nahradili horizontálne okenné otvory vertikálnymi, ktoré mali síce veľkú plochu, ale boli tradičnejšie. Interiér objektu bol vybavený veľmi jednoducho, avšak kultivovane a v duchu dobových predstáv – horizontálne zábradlia, farebné nátery stien, moderné svietidlá, nábytok z ohýbaného dreva. Stropy majú priznanú rámovú štruktúru.

Parter je v časti Kollárovho námestia presklenný. Na treťom, štvrtom a piatom nadzemnom podlaží nastáva zhoda okenných otvorov. Tak isto aj na prvom a druhom nadzemnom podlaží nastáva zhoda veľkých okenných otvorov. Na fasáde na prvom a druhom podlaží je viditeľný skelet.

Vonkajší portál, vstup a schodisko sú obložené lešteným kamenným obkladom hnedej farby. Celá vonkajšia fasáda je zrealizovaná ako omietka na prízemí fialovobordovej farby, na ostatných poschodiach sivej farby. Fasádu oživuje portál a reklamné pútače.

Konštrukčné riešenie[upraviť | upraviť zdroj]

Dom pozostáva z dvoch samostatných častí prepojených mostíkom v úrovni prvého poschodia vytvárajúcich oblúkovú Živnostenskú ulicu. Stavebnotechnicky je stavba realizovaná ako železobetónový skelet s výplňou z plných pálených tehál rôznej hrúbky v module 15 cm. Stavba obsahuje 6 nadzemných podlaží a 2 podzemné podlažia. Je prestrešená plochou strechou. Základy stavby sú realizované formou železobetónových pásov v kombinácii so železobetónovými monolitickými pätkami. Podzemné podlažia sú presvetlené anglickými dvorčekmi. Svetlé výšky jednotlivých podlaží sú rôzne a pohybujú sa v podpivničenej časti od 2,40 do 3,65 m a v nadzemných častiach od 2,95 do 4 m. Nad divadelnou sálou je riešený akustický podhľad a v strešnej konštrukcii sú osadené svetlíky. Nad hľadiskom sa nachádzajú dve osvetľovacie lávky a nad balkónom jedna.

Dispozičné riešenie[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavný vstup do budovy Novej scény je z Kollárovho námestia. Pás nad týmto vstupom je akcentujúci k vonkajšej fasáde a tým upozorňuje na vstup. Do obytných častí sú 3 vstupy zo Živnostenskej ulice a jeden z Námestia 1. mája. Pre potreby divadla – doprava dekorácie slúži zadný vstup z Vysokej ulice. Nová scéna je funkcionalistická polyfunkčná budova (divadlo, denný bar, kaviareň, cestovná kancelária, obytné priestory) s výrazným horizontálnym členením. Je čiastočne symetrická v prednej časti, ďalej je asymetrická. Obsahuje vstupný priestor, po jeho celej šírke sa nachádza 5 vyrovnávacích stupňov, ktorými sa dostaneme do výškovej úrovne ± 0,000 čo je 1. nadzemné podlažie = hlavný vstupný priestor - foyer. V ňom je viditeľná konštrukcia formou stĺpov. Naľavo od vstupnej haly sa nachádza denný bar Thalia, napravo pokladňa a (dnes už nefungujúca) kaviareň Olympia a cestovná kancelária Hydrotour sprístupnená z Námestia 1. mája. Ďalej sa na obidvoch stranách nachádzajú schodiská, ktoré sprístupňujú balkón. Z foyer je ďalej dvoma bočnými schodiskami sprístupnené 1. podzemné podlažie na výškovej kóte -3,630, kde je ďalšie foyer, s ktorého sú sprístupnené šatne, sociálne zázemie a divadelná sála s hľadiskom, javiskom a orchestriskom, ktorá dominuje priestoru a je vyhradená šesťpodlažnými blokmi stojacimi dookola. Za divadelnou sálou aj po jej bokoch sú pridružené pomocné prevádzkové priestory. Na 2. podzemnom podlaží sa nachádzajú pomocné priestory - strojovňa vzduchotechniky, šatňa pre orchester, sklady, potrubné rozvody atď. V javiskovom priestore sa nachádza povrazisko, dymová klapka a nad zadným javiskom sa nachádza na výškovej kóte + 5,020 sklad kostýmov a dekorácií a na 3. nadzemnom podlaží na výškovej kóte + 10,270 sa nachádza strojovňa. Budova má veľa horizontálnych a vertikálnych komunikácií vrátane osobných a nákladných výťahov. V nižšej časti budovy je parter odľahčený stĺpmi, na prízemí sa nachádzajú predajne a na poschodí malé prevádzky. Na 3., 4. a 5. nadzemnom podlaží sa v obidvoch častiach budovy nachádzajú byty. Šieste nadzemné podlažie je ustupujúce.

Živnodom bol v období svojho vzniku jednou z najväčších a najmodernejších stavieb v Bratislave.


Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Blahynka, M.: Slovak theatre, Bratislava,Slovenské divadelné centrum, 1998
  • Dulla, M.; Moravčíková, H.: Architektúra Slovenska v 20. storočí, Bratislava, Vydavateľstvo Slovart, spol. s. r. o., 2002
  • Dulla, M. a kol.: Majstri architektúry, Bratislava,Perfekt, 2005
  • Slovenský biografický slovník, V. zväzok, Martin, Matica slovenská, 1992
  • Kolektív autorov: Encyklopédia Slovenska, V. zväzok, Bratislava, Veda, 1981
  • Projekt 10/82
  • Projekt 4/90

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]