Eduard Heger

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Eduard Heger
slovenský obchodník, manažér a politik
Eduard Heger v roku 2022
Eduard Heger v roku 2022
Eduard Heger, podpis
10. predseda vlády Slovenskej republiky
V úrade
1. apríl 2021 – 15. máj 2023
PrezidentZuzana Čaputová
Predchodca Igor Matovič Ľudovít Ódor Nástupca
20. Minister financií SR
ad interim
V úrade
23. december 2022 – 15. máj 2023
PrezidentZuzana Čaputová
PremiérEduard Heger
Predchodca Igor Matovič Michal Horváth Nástupca
23. minster zdravotníctva SR
ad interim
V úrade
3. marec 2023 – 15. máj 2023
PrezidentZuzana Čaputová
PremiérEduard Heger
Predchodca Vladimír Lengvarský Michal Palkovič Nástupca
24. minister školstva, vedy, výskumu a športu SR
ad interim
V úrade
13. september 2022 – 4. október 2022
PrezidentZuzana Čaputová
PremiérEduard Heger
Predchodca Branislav Gröhling Ján Horecký Nástupca
21. minister zdravotníctva SR
ad interim
V úrade
12. marec 2021 – 31. marec 2021
PrezidentZuzana Čaputová
PremiérIgor Matovič
Predchodca Marek Krajčí Vladimír Lengvarský Nástupca
23. minister školstva, vedy, výskumu a športu SR
ad interim
V úrade
25. marec 2021 – 1. apríl 2021
PrezidentZuzana Čaputová
PremiérIgor Matovič
Predchodca Branislav Gröhling Branislav Gröhling Nástupca
18. Minister financií SR
V úrade
21. marec 2020 – 1. apríl 2021
PrezidentZuzana Čaputová
PremiérIgor Matovič
Predchodca Ladislav Kamenický Igor Matovič Nástupca
Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky
V úrade
15. máj 2023 – 25. októbra 2023
Biografické údaje
Narodenie3. máj 1976 (47 rokov)
Bratislava, ČSSR (dnes Slovensko)
Politická stranaOĽANO (2016 – 2023)
Demokrati (od 2023)
Alma materEkonomická univerzita (Ing.)
Národnosťslovenská
Vierovyznanierímsky katolík
Rodina
Manželka
Lucia Hegerová
Deti4
Odkazy
Spolupracuj na CommonsEduard Heger
(multimediálne súbory)

Ing. Eduard Heger (* 3. máj 1976, Bratislava) je slovenský politik, ktorý bol 10. predsedom vlády Slovenskej republiky od 1. apríla 2021 do 15. mája 2023. Predtým pôsobil vo vláde Igora Matoviča ako minister financií Slovenskej republiky. V marci 2023 založil stranu Demokrati, ktorú viedol ako predseda do predčasných volieb. Vo voľbách do NRSR v roku 2023 získal 44 513 hlasov.[1]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Detstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Heger sa narodil 3. máj 1976 v Bratislave. Obaja jeho rodičia pracovali v kultúre. Jeho otec bol vedúci oddelenia záujmovej činnosti Ústredného výboru socialistického zväzu mládeže, kde organizoval hudobné festivaly. Počas štúdia na Ekonomickej univerzite v Bratislave mu zomrel otec.[2]

Vzdelanie a kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Eduard Heger a Juraj Droba počas otváranie školy v Bratislavskom kraji

Vyštudoval obchod a marketing na Obchodnej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave a v rôznych malých firmách začal pracovať ako manažér.[3] V rokoch 2001 až 2005 pôsobil ako konzultant na Ministerstve obrany, kde sa podieľal na reforme Ozbrojených síl SR.[4]

Od roku 2007 pôsobil ako manažér firmy Old Nassau Imports, ktorá bola distribútorom luxusnej vodky Double Cross pre trh v USA. V spoločnosti pôsobil s Jurajom Drobom, dnes predsedom BSK, s ktorým sa ľudsky zblížil.[2][3] Prácu v exporte vodky ukončil v roku 2016 vstupom do politiky.

Politické pôsobenie[upraviť | upraviť zdroj]

Pred vstupom do politiky sa Heger aktívne angažoval medzi kresťanskými laikmi.[3][5] Po tom, ako jeho priatelia Richard Vašečka a Branislav Škripek vstúpili v roku 2012 na kandidátku Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, začal v roku 2015 s hnutím spolupracovať ako manažér.[2][5]

Volebné obdobie 2016 – 2020[upraviť | upraviť zdroj]

Vo voľbách do Národnej rady v roku 2016 kandidoval z 24. miesta kandidátky protikorupčného hnutia OĽaNO. Ziskom 15 257 preferenčných hlasov voličov sa umiestnil na 10. miesto hnutia a bol zvolený do parlamentu.[6] V národnej rade bol členom Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, náhradný člen Výboru NR SR pre európske záležitosti a overovateľ Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti.[7] Bol veľmi aktívnym poslancom, najmä v oblasti financii a rozpočtu. Počas funkčného obdobia bol druhým najaktívnejším poslancom parlamentu so 173 návrhmi zákonov.[8][9] V klube OĽaNO pôsobil ako podpredseda pre personálne záležitosti, neskôr po odchode Veroniky Remišovej sa stal predsedom poslaneckého klubu.[10][4] V tieňovej vláde OĽaNO pôsobil ako tieňový minister financií a hospodárstva.[11]

Volebné obdobie 2020 – 2023[upraviť | upraviť zdroj]

Minister financii[upraviť | upraviť zdroj]

Vo voľbách do Národnej rady SR v roku 2020 kandidoval za zoskupenie strán a hnutí OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA zo 142. miesta na kandidátke.[8] Ziskom 62 964 preferenčných hlasov voličov bol zvolený ako poslanec.[7] Poslanecký mandát však neuplatnil, pretože sa stal členom vlády Igora Matoviča ako 18. minister financií SR a zároveň podpredsedom vlády.[4] Ako minister financii dohliadal nad prípravou Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, na základe ktorého Slovensko získa stimulačný balík na obnovu ekonomiky po pandémii COVID-19 financovaný Európskou únoiu.[12] Počas vládnej krízy, ktorú odštartoval rozporuplný nákup vakcíny Sputnik V proti ochoreniu COVID-19, ho 21. marca 2021 po demisii Mareka Krajčího prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala za dočasného ministra zdravotníctva, ktorým bol až do pádu Matovičovej vlády 30. marca.[13]

Premiér[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Vláda Eduarda Hegera

30. marca 2021 bol Heger poverený prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou zostavením vlády.[14] 1. apríla 2021 ho prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala za 10. predsedu vlády SR spolu s jeho vládou.[4] Vláda bola zložená na základe výsledkov volieb do Národnej rady Slovenskej republiky z roku 2020.[15] Hegera v prvých mesiacoch vládnutia jeho koaliční partneri pochválili za svoje diplomatické schopnosti, ktoré umožnili konštruktívnejšie fungovanie vlády a hľadanie kompromisov v porovnaní s bojovným štýlom jeho predchodcu Matoviča.[16][17] V diskusnej relácii TV Markíza Na telo o ňom Matovič povedal, že je lepším premiérom ako bol on.[18] Počas mandátu sa Heger musel vysporiadať s vojnou na Ukrajine, najvyššou infláciou od roku 1993 a aj energetickou krízou.[19][20][21]

Viacerí odborníci a politológovia zhodnotili, že Heger bol slabým premiérom a stranícky bol podriadený Igorovi Matovičovi.[22][23][24] Zároveň ani po obsadení funkcie predsedu vlády nemal ambíciu stať sa lídrom hnutia OĽaNO, čo je v slovenskej politike zvykom.[25] Podľa politologičky Anety Világiobej je premiér rola lídra vlády aj vládnej koalície, čo je zväčša dané jeho postavením lídra najsilnejšej politickej strany koalície. Podobná situáciá, v akej sa ocitol Heger, bola počas vlády Ivety Radičovej, ktorá taktiež nebola predsedníčkou strany SDKÚ-DS a stranícky sa zodpovedala Mikulášovi Dzurindovi.[22]

Vládna kríza[upraviť | upraviť zdroj]

Ani Hegerova vláda sa nevyhla vládnej kríze, ktorú spustili nezhody v koalícii ohľadom tzv. prorodinného balíka ministra financií Igora Matoviča. Balík chcela SaS na koaličnej rade vetovať, ale nebolo jej to umožnené.[26] V júni 2022 bol protiinflačný balík schválený parlamentom, no prezidentka ho vetovala, keďže bol prijatý v skrátenom legislatívnom konaní a zároveň by sa zákon netýkal 200-tisíc ľudí, ktorí tiež potrebovali pomoc.[27] Prezidentkine veto zákona, proti ktorému hlasovali koaličné strany SaS a Za Ľudí, parlament prelomil aj s pomocou hlasov od ĽSNS.[28][29] V reakcii na to SaS vypovedala koaličnú zmluvu, s požiadavkou vypracovania novej koaličnej zmluvy a odchodu Igora Matoviča z postu ministra financií.[30] Keďže OĽaNO nesplnilo podmienky SaS, jej poslanci začiatkom septembra podali demisie a odišli do opozície, čím sa Hegerova vláda stala menšinová.[31] 1. decembra 2022 SaS vyhlásila, že podá do Národnej rady návrh na vyslovenie nedôvery vláde, keďže už nedokáže riešiť problémy ľudí a prestala bojovať proti mafii a korupcii.[32] Heger sa snažil vládu zachrániť, na stretnutí s Richardom Sulíkom mu navrhol ponuku, že ak stiahne návrh o odvolávaní vlády a podporí rozpočet, minister financií Igor Matovič podá demisiu.[33]

Na hlasovaní o vyslovenie nedôvery Hegerovej vláde 15. decembra 2022 hlasovalo za 78 zo 102 prítomných, čím bol návrh prijatý a vláde bola vyslovená nedôvera Národnou radou SR.[34] Deň na to Čaputová vládu odvolala a zároveň ju dočasne poverila ďalším vykonávaním jej pôsobnosti v obmedzenom rozsahu až do vymenovania novej vlády.[35] 23. decembra po schválení štátneho rozpočtu na rok 2023 prezidentka odobrala poverenie dovtedajšiemu ministrovi financií Matovičovi a poverila riadením ministerstva financií povereného predsedu vlády Hegera.[36]

Počas decembra a začiatkom januára sa Heger snažil vyzbierať aspoň 76 podpisov poslancov pod vznik novej vládnej väčšiny v parlamente, ktorá by dovládla do riadnych volieb v roku 2024, miesto predčasných volieb ešte v roku 2023.[37][38] Po rozhodnutí poslaneckého klub SaS, že nepodporia jeho plán zozbierať aspoň 76 podpisov na podporu jeho novej vlády, Heger pripustil, že už novú väčšinu v parlamente nezíska a hneď na druhý deň rozbehol rokovania o predčasných voľbách.[39] 22. januára Heger po dohode s bývalými koaličnými partnermi oznámil, že predčasné voľby budú 30. septembra 2023.[40]

Na vyhlásenie predčasných volieb, však musela Národná rada schváliť zmenu Ústavy SR, keďže NR SR si sama nemohla skrátiť volebné obdobie ani prostredníctvom referenda. Poslanci tak 25. januára prijali ústavný zákon, ktorý povoľuje parlamentu skrátiť súčasné volebné obdobie uznesením, ktoré zároveň určí termín predčasných volieb. Návrh uznesenia môže predložiť najmenej 30 poslancov a na jeho schválenie je potrebná ústavná väčšina (90 hlasov).[41] 31. januára 2023 hlasoval parlament o prijatí uznesenia o skrátení volebného obdobia s termínom konania predčasných volieb 30. septembra 2023, za ktorý hlasovalo 92 zo 148 prítomných poslancov.[42]

Po odňatí poverenia Vladimíra Lengvarského na post ministra zdravotníctva SR ho 3. marca 2023 poverila prezidentka Čaputová vedením rezortu.[43]

7. marca 2023 Heger vystúpil z OĽANO a vstúpil do strany Modrá koalícia. Tá v registri politických strán premenovala a prijala názov Demokrati, čo odsúhlasili delegáti na tajnom sneme v ten istý deň. Heger bol na sneme strany zvolený za nového predsedu strany.[44]

Vládna kríza vyvrcholila kauzou ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana. Ten prezidentku požiadal o uvoľnenie z funkcie. Deň na to z vlády odišiel aj minister zahraničných vecí Rastislav Káčer. Následne Heger 7. mája požiadal prezidentku aby mu odobrala poverenie na riadenie vlády.[45] Tá vymenovala do predčasných volieb, konaných v septembri 2023, úradnícku vládu na čele s predsedom vlády Ľ. Ódorom. Heger a jeho strana podporili programové vyhlásenie Ódorovej vlády a vyslovili jej dôveru.[46]

Poslanec NR SR[upraviť | upraviť zdroj]

15. mája 2023 sa vrátil naspäť do Národnej rady Slovenskej republiky, kde nahradil poslanca Sebastiána Kozareca.[47]

Volebné obdobie 2023 – 2027[upraviť | upraviť zdroj]

Do predčasných parlamentných volieb v roku 2023 Heger kandidoval ako predseda za stranu Demokrati. Napriek postu predsedu obsadil na kandidátke druhé miesto po Andrey Letanovskej, podpredsedníčke strany.[48] Prenechanie prvého miesta na kandidátke označili politológovia a politici za zlý krok.[49] Strana Demokrati sa so ziskom 87 006 hlasov (2,93%) do parlamentu nedostala.[50] Heger získal 44 513 preferenčných hlasov od voličov, čím skončil druhý za straníckym kolegom Jaroslavom Naďom, ktorý dostal o 102 hlasov viac.[51] Po neúspechu v predčasných voľbách vyvodilo vedenie strany politickú zodpovednosť a odstúpilo zo svojich funkcií. Eduard Heger avizoval, že sa opätovne nebude uchádzať o funkciu predsedu strany Demokrati. Na sneme strany v Prešove bol Eduard Heger 2. decembra 2023 zvolený za podpredsedu strany, na poste predsedu ho nahradil Jaroslav Naď.[52]

Politické názory[upraviť | upraviť zdroj]

Ruská invázia na Ukrajinu[upraviť | upraviť zdroj]

Eduard Heger s Volodymyrom Zelenskyjm na návšteve v Kyjeve v apríli 2022

Heger je od začiatku Ruskej invázii na Ukrajinu oddaným zástancom Ukrajiny pri jej obrane pred ruskou agresiou. Slovensko počas jeho mandátu poskytlo Ukrajine dodávky humanitárnej pomoci a zbraní vrátane svojho jediného systému protvzdušnej obrany S-300.[53] Heger osobne loboval u lídrov európy za členstvo Ukrajiny v Európskej únii.[54] Na Svetovom ekonomickom fóre v Davose v máji 2022 varoval, že ak Rusko porazí Ukrajinu, Slovensko bude ďalšie na rade, s tým že Ukrajina musí vyhrať.[55] Vo februári 2023 sa Heger vyjadril, že by bol ochotný vyslať slovenské profesionálne bojové jednotky bojovať na Ukrajinu v rámci aliančných záväzkov Slovenska s Organizáciou Severoatlantickej zmluvy.[56]

Dane[upraviť | upraviť zdroj]

Heger v pozícii ministra financií chcel zaviesť reformu daní, v ktorej mala byť znížená daň z príjmu a vyššia daň z nehnuteľnosti.[57] Avšak táto reforma sa stretla so silným odporom na sociálnych sieťach, kde sa objavili tvrdenia, že sa blíži masívne zvýšenie dane z nehnuteľností. Heger označil tieto tvrdenia za „hoax“ a uviedol, že jeho reforma nezvýši celkové daňové zaťaženie, ale skôr poskytne stimuly pre rodiny a podniky, aby pracovali a investovali znížením dane z príjmu.[58] Reforma sa nakoniec pre pád vlády Igora Matoviča neuskutočnila.

LGBT komunita[upraviť | upraviť zdroj]

Ešte pred parlamentnými voľbami v roku 2020 vyhlásila vtedajšia Hegerova strana OĽaNO, že by nevstúpili do vlády, ktorá by mala registrované partnerstvá vo svojom programe.[59] Počas jeho vládnutia zaujalo Slovensko neutrálny postoj ku kontroverznému maďarskému zákonu namierenému proti LGBT komunite, v ktorom sa za propagáciu homosexuality považuje aj informovanie o LGBT komunite či reklama.[60] Sedemnásť členských štátov EÚ tento maďarský zákon odsúdilo ako diskriminačný, no Heger tento zákon neodsúdil.[61] Po teroristickom útoku na Zámockej ulici v Bratislave spáchanom z nenávisti voči LGBTI komunite, sa prvotne vyjadril, ako o útoku pre „spôsob života“. Za toto vyjadrenie sa neskôr ospravedlnil a zúčastnil sa aj Pochodu za odsúdenie nenávisti voči LGBTI+ komunite.[62][63] V správe Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii, ktorá patrí pod Radu Európy, v roku 2023 hodnotilo 47 odborníkov, ako Slovensko plní záväzky, ku ktorým sa prihlásilo. V nej konštatovali, že sa situácia LGBT osôb na Slovensku vôbec nepohla a neprišlo k zlepšeniu práv LGBTI+ ľudí. Naopak, sú znepokojení z toho, že akékoľvek debaty v parlamente o právach LGBTI+ ľudí prinášajú spŕšku neznášanlivosti.[64] Počas jeho mandátu neprešiel ani koaličný návrh na životné partnerstvá z októbra 2022.[65]

Interrupcie[upraviť | upraviť zdroj]

Heger je konzervatívec a tvrdí, že je „na strane ochrany života“. Podľa neho sa ľudský život začína počatím. O návrhu zákona Anny Záborskej na pomoc tehotným ženám, ktorý časť parlamentnej scény v predkladanej norme videla ako sťaženie prístupu žien k umelému ukončeniu tehotenstva, povedal, že by zaň jednoznačne hlasoval.[66][67] Keď sa na Slovensku v roku 2013 začínali pro-life pochody za život, Heger sa podielal na ich organizovaní.[68]

Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]

Heger bol vychovaný ako neveriaci, ale v dospelosti, po náhlej smrti otca, prešiel osobnou konverziou na kresťanstvo.[3][5] Je aktívnym členom laického katolíckeho charizmatického Spoločenstva pri Dóme sv. Martina.[5]

Je krstným otcom syna Juraja Drobu, býva v 4-izbovom byte.[2] S manželkou Luciou vychováva štyri deti.[69]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Prednostné hlasy pre kandidátov na poslancov - NRSR 2023 [online]. volbysr.sk, [cit. 2023-12-13]. Dostupné online. Archivované 2023-12-13 z originálu.
  2. ↑ a b c d TÓDOVÁ, Monika. Nový premiér Eduard Heger: V Amerike som sa naučil, že ten, kto má opačný názor, nie je nepriateľ. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-03-31. Dostupné online [cit. 2021-04-02]. ISSN 1339-844X.
  3. ↑ a b c d KERN, Miro. Nekonfliktný charizmatik a obchodník s vodkou: premiérom bude Eduard Heger. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-03-28. Dostupné online [cit. 2021-04-02]. ISSN 1339-844X.
  4. ↑ a b c d TASR. Prezidentka vymenovala vládu Eduarda Hegera. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2021-04-01. Dostupné online [cit. 2021-04-02].
  5. ↑ a b c d HANUS, Martin; MAJCHRÁK, Jozef. Charizmatik v parlamente: Patríme do politiky. Denník Postoj (Bratislava: Postoy), 2016-03-16. Dostupné online [cit. 2017-11-26]. ISSN 1336-720X.
  6. ↑ Zmenené poradie kandidátov po zohľadnení prednostného hlasovania [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2016-08-08, [cit. 2017-11-26]. Dostupné online.
  7. ↑ a b Ing. Eduard Heger [online]. Národná rada Slovenskej republiky, [cit. 2017-11-26]. Dostupné online.
  8. ↑ a b TASR. ZOZNÁMTE SA: Toto sú členovia novej vlády. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2020-03-21. Dostupné online [cit. 2023-03-08].
  9. ↑ TREND. Heger: riadil reštaurácie, reformoval armádu a predával drahú vodku. Trend (Bratislava: News and Media Holding), 2020-03-16. Dostupné online [cit. 2023-03-08]. ISSN 1336-2674.
  10. ↑ ČIKOVSKÝ, Konštantín; NAGYOVÁ, Petra. Poslanec OĽaNO Heger: Podľa mňa sa Matovič do parlamentu čoskoro vráti. Denník N (Bratislava: N Press), 2017-07-27. Dostupné online [cit. 2023-03-08]. ISSN 1339-844X.
  11. ↑ Eduard Heger: Sme pripravení prevziať zodpovednosť za Slovensko. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media). Dostupné online [cit. 2021-04-02]. ISSN 1336-720X.
  12. ↑ TASR. Čaputová prijala Hegera, riešili plán obnovy i situáciu v koalícii. SME : INDEX (Bratislava: Petit Press), 2021-03-04. Dostupné online [cit. 2023-03-08].
  13. ↑ TASR. Prezidentka prijala demisiu Mareka Krajčího. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2021-03-12. Dostupné online [cit. 2021-03-12].
  14. ↑ Pravda. Prezidentka prijala demisiu Matoviča, zostavením novej vlády poverila Hegera. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2021-03-30. Dostupné online [cit. 2023-03-08]. ISSN 1336-197X.
  15. ↑ TASR. Slovensko má novú vládu, Zuzana Čaputová vymenovala kabinet Eduarda Hegera. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2021-04-01. Dostupné online [cit. 2023-03-08]. ISSN 1336-1996.
  16. ↑ TASR. Sulík: Hegerova vláda priniesla upokojenie vzťahov. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2021-07-09. Dostupné online [cit. 2023-03-08].
  17. ↑ TASR. Koalícia je funkčná, stmelila ju aj vojna, určite dovládneme do konca, tvrdí Sulík. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2022-04-09. Dostupné online [cit. 2023-03-09].
  18. ↑ TASR. Eduard Heger je lepší premiér ako ja, priznal Igor Matovič. Trend (Bratislava: News and Media Holding), 2022-06-19. Dostupné online [cit. 2023-03-16]. ISSN 1336-2674.
  19. ↑ SITA. Heger: Ak Ukrajina padne, sme ďalší na rade. Kyjev musí vyhrať. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2022-05-25. Dostupné online [cit. 2023-03-09]. ISSN 1336-197X.
  20. ↑ TASR. Inflácia najvyššia od roku 1993. O koľko sa v priemere zvýšili ceny potravín za minulý rok?. Forbes (Bratislava: Barecz & Conrad Media), 2023-01-13. Dostupné online [cit. 2023-03-09].
  21. ↑ JENČOVÁ, Irena. Energetika v roku 2023: Kríza pokračuje, Slovensku pomôže nový klimazákon (ANKETA). Euractiv (Bratislava: I – Europa), 2023-01-26. Dostupné online [cit. 2023-03-09]. ISSN 1337-0235.
  22. ↑ a b TASR. Heger bol v situácii ako Radičová. Matovič sa však zachoval inak ako Dzurinda, tvrdí politologička. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2022-12-28. Dostupné online [cit. 2023-03-16]. ISSN 1336-1996.
  23. ↑ Heger zostane zapísaný ako slabý premiér, ktorý po vyslovení nedôvery stratil kontakt s realitou, tvrdí politológ [online]. standard.sk, [cit. 2023-03-16]. Dostupné online.
  24. ↑ Heger bol slabý premiér, stranícky podriadený Matovičovi, myslí si politologička. TA3 (Bratislava: C.E.N.), 2022-12-28. Dostupné online [cit. 2023-03-16].
  25. ↑ Eduard Heger nemá ambíciu stať sa lídrom OĽaNO, nie je čas na zmenu predsedu. SITA Webnoviny (Bratislava: SITA Slovenská tlačová agentúra), 2021-12-19. Dostupné online [cit. 2023-03-16].
  26. ↑ SITA. Vetovať Matovičov rodinný balíček nebolo podľa SaS možné. OĽaNO to považuje za úsmevné. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2022-08-15. Dostupné online [cit. 2023-03-09]. ISSN 1336-197X.
  27. ↑ cr. Čaputová vracia Matovičov balíček do parlamentu a je pripravená obrátiť sa na súd. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2022-06-07. Dostupné online [cit. 2023-03-09]. ISSN 1336-197X.
  28. ↑ BIRÓ, Marek. Premiér Heger ocenil prelomenie veta prezidentky pri Matovičovom balíku. Pochválil SaS, že zákon nevetovala. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2022-06-22. Dostupné online [cit. 2023-03-09].
  29. ↑ JANEŠÍKOVÁ, Nina. Vzbura liberálov v OĽANO spľasla. Poslanci prelomili Čaputovej veto, Matovičov balíček prešiel. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2022-06-22. Dostupné online [cit. 2023-03-09]. ISSN 1336-1996.
  30. ↑ RTVS, mh. SaS vypovedala koaličnú zmluvu [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2022-07-06, [cit. 2023-03-09]. Dostupné online.
  31. ↑ RTVS, al. Ministri SaS podali demisiu, strana ohlásila odchod do opozície [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2022-09-05, [cit. 2023-03-09]. Dostupné online.
  32. ↑ TASR. SaS podá návrh na vyslovenie nedôvery vláde. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2022-12-01. Dostupné online [cit. 2023-03-09].
  33. ↑ JANEŠÍKOVÁ, Nina. Sulík neprijal Matovičove podmienky. Dosť bolo chaosu, odmietame sa na tom podieľať, odkazuje šéf SaS. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2022-12-15. Dostupné online [cit. 2023-03-09]. ISSN 1336-1996.
  34. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan; KERN, Miro; ŠTEFANKOVÁ, Eva. Hegerova vláda padla, Matovič v poslednej chvíli vytrhol svoju demisiu z rúk pracovníka paláca. Čo bude nasledovať. Denník N (Bratislava: N Press), 2022-12-15. Dostupné online [cit. 2023-03-08]. ISSN 1339-844X.
  35. ↑ TASR. Prezidentka odvolala vládu, predčasné voľby chce v prvom polroku 2023. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-12-16. Dostupné online [cit. 2023-03-08].
  36. ↑ KATUŠKA, Michal; TASR. Matovič ako minister skončil, prezidentka poverila riadením financií Hegera. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-12-23. Dostupné online [cit. 2023-03-09]. ISSN 1335-4418.
  37. ↑ Heger má pri novej 76-ke podporu OĽaNO, Remišovej a prísľub od Sme rodina. Otázkou ostáva, ako zareaguje SaS. SITA Webnoviny (Bratislava: SITA Slovenská tlačová agentúra), 2023-01-11. Dostupné online [cit. 2023-03-09].
  38. ↑ TASR. Premiér Heger: Pokúsim sa o to, aby Slovensko predčasné voľby nečakali. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2023-01-08. Dostupné online [cit. 2023-03-09].
  39. ↑ KERN, Miro. Heger uznal, že nová 76-ka nebude, začína rokovať o predčasných voľbách. Prezidentka je pripravená konať. Denník N (Bratislava: N Press), 2023-01-17. Dostupné online [cit. 2023-03-16]. ISSN 1339-844X.
  40. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan. Predčasné voľby budú 30. septembra, oznámil premiér Heger. 90 hlasov majú dodať strany bývalej koalície. Denník N (Bratislava: N Press), 2023-01-22. Dostupné online [cit. 2023-03-16]. ISSN 1339-844X.
  41. ↑ KERN, Miro. Parlament umožnil predčasné voľby: čo bude nasledovať? Dokedy musia vzniknúť nové strany? (otázky a odpovede). Denník N (Bratislava: N Press), 2023-01-25. Dostupné online [cit. 2023-03-16]. ISSN 1339-844X.
  42. ↑ KERN, Miro. Septembrové voľby: vláda si dala ešte osem mesiacov, kampaň bude v lete. Denník N (Bratislava: N Press), 2023-01-31. Dostupné online [cit. 2023-03-16]. ISSN 1339-844X.
  43. ↑ TASR. Prezidentka poverila premiéra Hegera vedením rezortu zdravotníctva. SME (Bratislava: Petit Press), 2023-03-03. Dostupné online [cit. 2023-03-08]. ISSN 1335-4418.
  44. ↑ MAJERČÍNOVÁ, Adriána Belej. Heger povedie do volieb stranu Demokrati. Tajný snem ho zvolil za lídra, členmi budú, Naď, Budaj aj Hirman. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2023-03-07. Dostupné online [cit. 2023-03-07]. ISSN 1336-197X.
  45. ↑ TASR. E. HEGER POŽIADAL PREZIDENTKU O ZBAVENIE POVERENIA VIESŤ VLÁDU. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-05-07. Dostupné online [cit. 2023-10-19].
  46. ↑ TASR. Demokrati aj SaS vyslovia dôveru úradníckej vláde, poslanci Sme rodina sa pri hlasovaní zdržia. SME (Bratislava: Petit Press), 2023-06-13. Dostupné online [cit. 2023-10-19]. ISSN 1335-4418.
  47. ↑ MAJERČÍNOVÁ, Adriána Belej. V parlamente sú štyria expremiéri. Sily sa preskupili, Matovič má konkurenta: Heger si musí vyboxovať priestor. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2023-05-17. Dostupné online [cit. 2023-05-17]. ISSN 1336-197X.
  48. ↑ KREMPASKÝ, Ján. Je nevýrazná a neskoro ju nasadili. Experti o volebnej líderke Demokratov pochybujú. SME (Bratislava: Petit Press), 2023-06-22. Dostupné online [cit. 2023-10-19]. ISSN 1335-4418.
  49. ↑ SITA; TASR. Mocensky to nezvládol. Heger urobil podľa Kollára chybu, keď pustil prvé miesto na kandidátke. SME (Bratislava: Petit Press), 2023-06-25. Dostupné online [cit. 2023-10-19]. ISSN 1335-4418.
  50. ↑ Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky 2023 [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2023-10-02, [cit. 2023-10-19]. Dostupné online. Archivované 2023-12-03 z originálu.
  51. ↑ cho. Volebná bitka expremiérov: Prepadák aj absolútne víťazstvo, ako dopadli bývalí najmocnejší muži Slovenska?. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2023-10-02. Dostupné online [cit. 2023-10-19]. ISSN 1336-1996.
  52. ↑ SITA. Podľa očakávaní. Demokratov povedie exminister obrany, z Hegera podpredseda. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2023-12-02. Dostupné online [cit. 2023-12-03]. ISSN 1336-197X.
  53. ↑ TASR. Slovensko darovalo Ukrajine systém S-300. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-04-08. Dostupné online [cit. 2023-03-09].
  54. ↑ Hans von der Burchard. Slovakia’s PM urges Germany to accept Ukraine as EU candidate (Slovenský premiér vyzval Nemecko, aby akceptovalo Ukrajinu ako kandidáta do EÚ) [online]. politico.eu, 2022-06-14, [cit. 2023-03-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  55. ↑ Heger: Ak Rusko porazí Ukrajinu, Slovensko bude ďalšie na rade. SITA Webnoviny (Bratislava: SITA Slovenská tlačová agentúra), 2022-05-25. Dostupné online [cit. 2023-03-09].
  56. ↑ Uhrík sa pýtal Hegera, či by na Ukrajinu poslal slovenských vojakov v rámci akcie NATO. „Samozrejme,“ odvetil rázne Heger [online]. standard.sk, [cit. 2023-03-09]. Dostupné online.
  57. ↑ FRANTOVÁ, Eva. Heger chystá daňovú reformu. Má vraj motivovať pracovať a nevlastniť. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2021-02-24. Dostupné online [cit. 2023-03-09]. ISSN 1336-197X.
  58. ↑ ODKLADAL, Martin. Ministerstvo financií vyvracia hoax o dramatickom zvyšovaní daní z nehnuteľností, ktorý sa šíri na sociálnych sieťach. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2021-03-16. Dostupné online [cit. 2023-03-09].
  59. ↑ Opozíciu pred voľbami rozdeľuje téma registrovaných partnerstiev. SITA Webnoviny (Bratislava: SITA Slovenská tlačová agentúra), 2020-01-31. Dostupné online [cit. 2023-03-09].
  60. ↑ ONDERČANIN, Lukáš. Dúhový futbal nebol. Orbána kritizuje 17 krajín, Slovensko nie. SME (Bratislava: Petit Press), 2021-06-23. Dostupné online [cit. 2023-03-09]. ISSN 1335-4418.
  61. ↑ KRČMÁRIK, Matúš. Ako má Únia reagovať na Orbánov zákon proti LGBTI? (anketa). SME (Bratislava: Petit Press), 2021-06-30. Dostupné online [cit. 2023-03-09]. ISSN 1335-4418.
  62. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan. Úvodné rozpaky, dúhové vlajky a premiérovo ospravedlnenie. Mnohí politici stále tápu, ako reagovať na útok na Zámockej. Denník N (Bratislava: N Press), 2022-10-14. Dostupné online [cit. 2023-03-09]. ISSN 1339-844X.
  63. ↑ Pravda. Tisíce ľudí sa zišli, aby odsúdili nenávisť voči LGBTI komunite. Prezidentka sa ospravedlnila. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2022-10-14. Dostupné online [cit. 2023-03-09]. ISSN 1336-197X.
  64. ↑ GDOVINOVÁ, Denisa. Neurobili ste pre práva LGBTI+ ľudí nič, vyčítajú Slovensku európski odborníci na ľudské práva. Denník N (Bratislava: N Press), 2023-03-10. Dostupné online [cit. 2023-03-16]. ISSN 1339-844X.
  65. ↑ KERN, Miro. Partnerské spolužitie od SaS sa nedostalo v parlamente ani len do druhého čítania, koalícia chce vlastný návrh. Denník N (Bratislava: N Press), 2022-10-19. Dostupné online [cit. 2023-03-16]. ISSN 1339-844X.
  66. ↑ MAGUŠIN, Michal. Premiér Eduard Heger : Hlasoval by som za Záborskej zákon, život treba chrániť od počatia (video+text). Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media). Dostupné online [cit. 2023-03-09]. ISSN 1336-720X.
  67. ↑ Pravda. Záborskej chýbal opäť jeden hlas. Interrupcie sa sprísňovať nebudú. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2021-11-11. Dostupné online [cit. 2023-03-09]. ISSN 1336-197X.
  68. ↑ ČIKOVSKÝ, Konštantín; NAGYOVÁ, Petra. Poslanec OĽaNO Heger: Podľa mňa sa Matovič do parlamentu čoskoro vráti. Denník N (Bratislava: N Press), 2017-07-27. Dostupné online [cit. 2023-03-09]. ISSN 1339-844X.
  69. ↑ HOLLÁ, Petra. Manželka a susedia o Hegerovi: Čo prezradili na bývalého bytového dôverníka? [online]. Bratislava: bratislava.zoznam.sk, 2021-03-30, [cit. 2021-04-02]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eduard_Heger&oldid=7830414“