Kónstantinos Manasses

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Konštantín Manasses)
Kónstantinos Manasses
spisovateľ, historik, diplomat
Prvá miniatúra z bulharského prekladu kroniky Chroniké synopsis zobrazuje autora (vpravo) vedľa cára Ivana Alexandra a Ježiša Krista, 14. storočie, Vatikánsky rukopis
Prvá miniatúra z bulharského prekladu kroniky Chroniké synopsis zobrazuje autora (vpravo) vedľa cára Ivana Alexandra a Ježiša Krista, 14. storočie, Vatikánsky rukopis
Osobné informácie
Narodenie1130
 Konštantínopol
Úmrtie1187
 Nafpaktos
Národnosťgrécka
Dielo
Žánrekronika
Témydejiny sveta a Byzantskej ríše
Významné prácekronika Chroniké synopsis, Aristandros a Kallithea, Hodoiporikon
Odkazy
Spolupracuj na CommonsKónstantinos Manasses
(multimediálne súbory na commons)

Kónstantinos Manasses[p 1] alebo Konštantín Manasses (*1130, Konštantínopol – † 1187, Nafpaktos) bol byzantský spisovateľ, historik a diplomat. Svoj život prežil na dvore byzantského cisára Manuela I. Ku koncu života bol ustanovený metropolitom v Nafpakte (na kresťanskom Západe neskôr známe ako Lepanto).[2]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hodoiporikon

Cestopis opisujúci autorovo putovanie do Jeruzalema v roku 1160 v rámci cisárskej diplomatickej misie. Obsahuje viacero zážitkov a komentárov.[2]

  • Aristandros a Kallithea[2] (Ek tón kata Aristandron kai Kallithean – O Aristandrovi a Kallithei)[1]

Ľúbostný veršovaný román založený na antickej predlohe, zachoval sa len v zlomkoch. Písaný je päťnásťslabičným jambom, t. j. veršom ľudovej poézie.[1][2]

  • Chroniké synopsis[3]

Svetová kronika popisujúca historické udalosti do nástupu Komnénovcov na byzantský trón v roku 1081. Dielo je napísané veršovanou formou, skladá sa z 6733 päťnásťslabičných jambových veršov a vyznačuje sa najmä vysoko umeleckým rétorickým štýlom. Kronika vznikla na popud švagrinej Manuela I., princeznej Ireny. Dielo je pomerne hodnoverné, favorizuje ale byzantskú dvorskú aristokraciu (odsudzuje meštiansky orientovaného Nikefora III.) a nachádza sa v ňom aj niekoľko zidealizovaných pasáží (Zóé a Michal IV.). Dielo sa tešilo veľkej obľube a vyšla i jeho prozaická verzia, a neskôr aj pokračovanie. V 14. storočí bolo dielo v Bulharsku preložené do slovanského jazyka a doplnené o miestne dejiny.[1][2][3]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1.  – prepis podľa PSP; byzant. Κωνσταντῖνος Μανασσῆς, iné prepisy: Kónstantinos Manassés, Konstantinos Manasses, Konstantinos Manassis; Konštantín Manassés[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d DOSTÁLOVÁ, Růžena. Byzantská vzdělanost. Praha : Vyšehrad, 1990. ISBN 80-7021-034-6. S. 72, 209, 211, 236.
  2. a b c d e f g Manasses, Konstantinos. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 298.
  3. a b MANASSES, CONSTANTINE. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. ISBN 0-19-504652-8. S. 1280.