Kónstantinos Manasses
Kónstantinos Manasses | |
spisovateľ, historik, diplomat | |
Prvá miniatúra z bulharského prekladu kroniky Chroniké synopsis zobrazuje autora (vpravo) vedľa cára Ivana Alexandra a Ježiša Krista, 14. storočie, Vatikánsky rukopis | |
Osobné informácie | |
---|---|
Narodenie | 1130 |
Konštantínopol | |
Úmrtie | 1187 |
Nafpaktos | |
Národnosť | grécka |
Dielo | |
Žánre | kronika |
Témy | dejiny sveta a Byzantskej ríše |
Významné práce | kronika Chroniké synopsis, Aristandros a Kallithea, Hodoiporikon |
Odkazy | |
Kónstantinos Manasses (multimediálne súbory na commons) | |
Kónstantinos Manasses[p 1] alebo Konštantín Manasses (*1130, Konštantínopol – † 1187, Nafpaktos) bol byzantský spisovateľ, historik a diplomat. Svoj život prežil na dvore byzantského cisára Manuela I. Ku koncu života bol ustanovený metropolitom v Nafpakte (na kresťanskom Západe neskôr známe ako Lepanto).[2]
Dielo[upraviť | upraviť zdroj]
- Hodoiporikon
Cestopis opisujúci autorovo putovanie do Jeruzalema v roku 1160 v rámci cisárskej diplomatickej misie. Obsahuje viacero zážitkov a komentárov.[2]
Ľúbostný veršovaný román založený na antickej predlohe, zachoval sa len v zlomkoch. Písaný je päťnásťslabičným jambom, t. j. veršom ľudovej poézie.[1][2]
- Chroniké synopsis[3]
Svetová kronika popisujúca historické udalosti do nástupu Komnénovcov na byzantský trón v roku 1081. Dielo je napísané veršovanou formou, skladá sa z 6733 päťnásťslabičných jambových veršov a vyznačuje sa najmä vysoko umeleckým rétorickým štýlom. Kronika vznikla na popud švagrinej Manuela I., princeznej Ireny. Dielo je pomerne hodnoverné, favorizuje ale byzantskú dvorskú aristokraciu (odsudzuje meštiansky orientovaného Nikefora III.) a nachádza sa v ňom aj niekoľko zidealizovaných pasáží (Zóé a Michal IV.). Dielo sa tešilo veľkej obľube a vyšla i jeho prozaická verzia, a neskôr aj pokračovanie. V 14. storočí bolo dielo v Bulharsku preložené do slovanského jazyka a doplnené o miestne dejiny.[1][2][3]
- popisy umeleckých diel (ekfraseisy)[2]
- oslavné reči (panegyriky)[2]
Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d DOSTÁLOVÁ, Růžena. Byzantská vzdělanost. Praha : Vyšehrad, 1990. ISBN 80-7021-034-6. S. 72, 209, 211, 236.
- ↑ a b c d e f g Manasses, Konstantinos. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 298.
- ↑ a b MANASSES, CONSTANTINE. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. ISBN 0-19-504652-8. S. 1280.