Milton Friedman

	Milton Friedman
	americký ekonóm, štatistik; a univerzitný pedagóg
Dielo
Polia pôsobnosti	ekonómia
Vedecké pôsobenie	National Bureau of Economic Research (1937 – 1940) ; Columbia University (1937 – 1941, 1943 – 1945, 1964 – 1965) ; University of Chicago (1946 – 1977) ; Hoover Institution (1977 – 2006)
Alma mater	Rutgers University (B.A., 1932) ; University of Chicago (M.A., 1933) ; Columbia University (PhD., 1946)
Vplyvy	Adam Smith, Friedrich August von Hayek a i.
Ovplyvnil	Gary Becker, Margaret Thatcherová, Ronald Reagan, chicagski chlapci a i.
Ocenenia
	Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela (1976)
Osobné informácie
Narodenie	31. júl 1912; Brooklyn, New York, USA
Úmrtie	16. november 2006 (94 rokov); San Francisco, Kalifornia, USA
Štátna príslušnosť	Spojené štáty
Národnosť	americká
Manželka	Rose Friedman
Deti	David D. Friedman ; Janet Friedman
Podpis
Odkazy
	Milton Friedman; (multimediálne súbory na commons)
	Biografický portál

Nositeľ Nobelovej ceny

Milton Friedman (* 31. júl 1912, Brooklyn, New York – † 16. november 2006, San Francisco, Kalifornia) bol americký ekonóm, štatistik a univerzitný profesor, významný predstaviteľ chicagskej školy. V roku 1976 mu bola udelená Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela. Spolu s Keynesom je najznámejší a najvplyvnejším ekonómom 20. storočia.

Detstvo a mladosť[upraviť | upraviť zdroj]

Milton Friedman sa narodil 31. júla 1912 v Brooklyne, mestskej štvrti New Yorku, ako štvrté dieťa v rodine židovských imigrantov Jenő Saula Friedmana (1878 – ) a Sarah Ethel rod. Landauovej (1881 – ),^[1]^{[pozn 1]} ktorí pochádzali z Berehova (maď. Beregszász) v Podkarpatskej Rusi (dnes súčasť Ukrajiny).^[2]

Milton Friedman priznal, že „ako mnoho prisťahovaleckých rodín, sme boli veľmi chudobní. Nikdy sme nemali rodinný príjem, ktorý by nás na súčasné štandardy posunul nad úroveň chudoby.“^[3] Do základnej školy nastúpil o rok skôr, vo veku piatich rokov (1917). Ako talentovaný žiak bol v šiestom ročníku posunutý o ročník vyššie.^[4] V roku 1924 nastúpil na strednú školu Rahway High School.^[5]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Bol to liberál (v podstate predstaviteľ tzv. kapitalizmu laissez-faire), predstaviteľ tzv. chicagskej školy, monetarizmu, oponent raného keynesovstva (kritizoval ignorovanie peňazí ako faktora v raných keynesovských modeloch, odmietal možnosť stimulácie ekonomiky fiškálnou politikou, zaviedol pojem prirodzenej nezamestnanosti). Obhajoval čistý floating (plávajúci kurz meny), presadzoval zápornú daň. Zaoberal sa infláciou a rastom miezd. K najvýznamnejším patrí jeho (mnohými ekonómami kritizovaná) štúdia o dôležitosti peňazí pri vysvetľovaní inflácie a jeho štúdie zaoberajúce sa časovými oneskoreniami vo všetkých typoch hospodárskej politiky.

Študoval matematiku na Rutgers University a neskôr ekonómiu na univerzite v Chicagu. V roku 1935 pracoval vo Washingtone na príprave rozsiahlej štúdie o rozpočtoch spotrebiteľov. V rokoch 1941 – 1943 pracoval na ministerstve financií, kde sa zaoberal daňovou politikou vojnového obdobia, pracoval ako matematický štatistik, venoval sa problémom návrhov zbraní, experimentom v metalurgii a vojnovej taktike. Na jeseň roku 1950 pôsobil ako konzultant agentúry vlády Spojených štátov, ktorá realizovala plnenie Marshallovho plánu.

Nobelovu cenu za ekonómiu získal v roku 1976 za výsledky v oblasti analýzy spotreby, histórie a teórie peňazí a za predvedenie zložitosti stabilizačnej politiky.

Diela[upraviť | upraviť zdroj]

K jeho najznámejším dielam patria napríklad:

Za všetkým hľadaj peniaze (Money Mischief) – 1992
Kapitalizmus a sloboda (Capitalism and Freedom) – 1962
Sloboda voľby (Free to Choose) – 1990 – napísal ju spoločne so svojou ženou Rose Friedmanovou

Napísal tiež slávny text pojednávajúci o metóde ekonomickej vedy – Metodológia pozitívnej ekonómie, známy je taktiež vďaka Liberálnemu inštitútu. Platnosť teórie overí len totožnosť s realitou.

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

↑ Friedman nebolo pôvodné meno jeho otca – získal ho po svojom nevlastnom bratovi (z matkinej strany). Podľa Miltona Friedmana pôvodné priezvisko jeho otca začínalo na Green- (Greenberg, Greenstein alebo pod.). Pozri Ebenstein 2007, s. 5-6.