Nosná raketa

Nosná raketa alebo kozmický nosič je dopravný prostriedok poháňaný raketovými motormi a určený na vynášanie užitočných nákladov (umelých družíc, kozmických sond, kozmických lodí) do kozmického priestoru.

Po technickej stránke predstavuje nosná raketa jednostupňovú alebo viacstupňovú raketu. Väčšinou sú tieto dopravné prostriedky určené na jedno použitie, niektoré časti nosiča sú viacnásobne použiteľné (napr. kozmický raketoplán), prvý stupeň alebo arodynamický kryt^[1]. Aby nosná raketa mohla dopraviť užitočný náklad na obežnú dráhu, musí dosiahnúť minimálne prvú kozmickú rýchlosť a určitú minimálnu výšku nad hustými vrstvami atmosféry (v zásade aspoň 120 – 200 km nad povrchom).

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšina prvých nosných rakiet vyvinutých v druhej polovici päťdesiatych rokov 20. storočia bola odvodená od vojenských balistických rakiet, najmä medzikontinentálnych. Výnimkou vtedy bola iba nosná raketa Vanguard, ktorá bola vyvíjaná na vynesenie amerických vedeckých družíc rovnakého mena v rámci Medzinárodného geofyzikálneho roku 1957 – 1958.

Až v šesťdesiatych rokoch boli vyvíjané nosiče, ktoré neboli odvodené od vojenských rakiet (napr. Proton v ZSSR, Diamant vo Francúzsku, Scout v USA). Napriek tomu však boli vyvíjané firmami, ktoré mali skúsenosti so stavbou vojenských balistických rakiet a ich vývoj bol väčšinou financovaný z prostriedkov určených na obranu.

V osemdesiatych rokoch 20. storočia začali prenikať na toto pole aj komerčné organizácie, najmä v súvislosti s rastúcimi požiadavkami na vypúšťanie stacionárnych telekomunikačných družíc.

V súčasnosti disponuje vlastnými nosnými prostriedkami 9 štátov sveta (Spojené kráľovstvo svoj vlastný program po jednom úspešnom štarte ukončila) a jedna nadnárodná organizácia (ESA) a ďalšie krajiny svoje nosné prostriedky vyvíjajú. Prehľad je uvedený v nasledujúcej tabuľke:

Prvé úspešné použitie vlastných nosných rakiet[upraviť | upraviť zdroj]

Štát	Dátum	Nosná raketa	Kozmodróm	Družica
ZSSR	3. október 1957	Sputnik	Bajkonur	Sputnik 1
USA	31. január 1958	Juno I (Jupiter-C)	Cape Canaveral	Explorer 1
Francúzsko	26. november 1965	Diamant A	Hammaguir	Astérix 1
Japonsko	11. február 1970	Lambda 4S	Kagošima	Ohsumi (Ósumi)
Čína	24. apríl 1970	Čchang Čeng CZ-1	Ťiou-čchüan	DFH-1
Spojené kráľovstvo	28. október 1971	Black Arrow	Woomera	Prospero X-3
ESA	24. december 1979	Ariane 1	Kourou	CAT-1
India	18. júl 1980	SLV-03	Šríharikota	Rohini 1
Izrael	19. september 1988	Šavit	Palmachim	Ofek 1
Irán	2. február 2009	Safir 2	Semnan	Omid
Severná Kórea	12. december 2012	Unha 3	Sohae	Kwangmjongsong 3-2

Zoznam základných typov nosných rakiet[upraviť | upraviť zdroj]

V nasledujúcom zozname sú abecedne uvedené všetky typy (rodiny) nosných rakiet, ktoré boli aspoň raz úspešné vo vynesení nákladu na obežnú dráhu. Pri názve rodiny rakiet je uvedená krajina pôvodu a nosnosť na nízku obežnú dráhu Zeme (pri najsilnejšej verzii), prípadne ďalší opis. V rámci uvedených rodín mohli byť vytvorené niekedy až desiatky rôznych modifikácii nosných rakiet, ktoré sa v rámci jednej rodiny môžu veľmi odlišovať, takže nejde o kompletný zoznam všetkých druhov nosných rakiet.

Angara - Rusko, maximálna nosnosť 24 000 kg na nízku obežnú dráhu
Ariane – spoločný projekt ESA (prevažne Francúzsko), nosnosť od 1 400 kg (pri Ariane 1) až po 21 000 kg (Ariane 5) na nízku obežnú dráhu
ASLV – India, ľahká nosná raketa (nosnosť 150 kg), len 1 úspešný štart
Athena – USA, nosnosť 800 – 2 000 kg
Atlas – USA, rozsiahla rodina nosných rakiet s nosnosťou až 20 000 kg (Atlas 5)
Black Arrow – Spojené kráľovstvo, historická britská raketa, len 1 úspešný štart
Cyklon – Sovietsky zväz (Rusko), max. nosnosť 4 100 kg
Čchang-čeng – Čína, rozsiahla rodina nosných rakiet s max. nosnosťou 12 000 kg
Delta – USA, rozsiahla rodina nosných rakiet, nosnosť medzi 700 až 23 000 kg
Diamant – Francúzsko, ľahká nosná raketa s max. nosnosťou 160 kg
Dnepr – Rusko, modifikovaná medzikontinentálna raketa s nosnosťou 3 700 kg
Energija – Sovietsky zväz (Rusko), super ťažký nosič s nosnosťou až 100 ton
Falcon 1, Falcon 5, Falcon 9 – USA, rodina komerčných rakiet vyvinutých spoločnosťou SpaceX, súčasná nosnosť od 670 do 10 500 kg
LVM 3 – India, max. nosnosť 10 000 kg
H-I, H-II – Japonsko, max. nosnosť 19 000 kg
Juno 1, Juno 2 – USA, historický ľahký nosič s max. nosnosťou len niekoľko desiatok kg
Kosmos – Sovietsky zväz (Rusko), nosnosť 1 500 kg
Lambda 4S – Japonsko, ľahký historický nosič s nosnosťou len okolo 50 kg
M-V – Japonsko, nosnosť 1 800 kg
Minotaur – USA, max. nosnosť 1 700 kg
Mu – Japonsko, max. nosnosť 700 kg
N – Japonsko, rakety odvodené od americkej Delty, max. nosnosť 2 000 kg
Naro – Južná Kórea (v spolupráci s Ruskom), nosnosť okolo 100 kg
Pegasus – USA, max. nosnosť 500 kg
Proton – Sovietsky zväz (Rusko), ťažké nosné rakety s nosnosťou až 22 000 kg
PSLV – India, max. nosnosť vyše 3 000 kg
R-7 – Sovietsky zväz (Rusko), táto modifikovaná medzikontinentálna raketa sa stala základom pre najpoužívanejšiu a najrozsiahlejšiu rodinu nosných rakiet v histórii kozmonautiky. Dodnes bolo vytvorených viac ako 20 verzii tejto rakety (napr. Sojuz, či Molnija). V závislosti od modifikácie môže na obežnú dráhu vyniesť náklad o hmotnosti 2 – 7 ton.
Rokot – Rusko, nosnosť takmer 2 000 kg
Safír – Irán, ľahká raketa s nosnosťou len niekoľko desiatok kilogramov
Saturn – USA, historická rodina super ťažkých nosičov s nosnosťou až 118 ton pri verzii Saturn V (dodnes najsilnejší nosič v histórii)
Scout – USA, ľahký nosič s max. nosnosťou 200 kg
SLV – India, historická ľahká nosná raketa s max. nosnosťou len niekoľko desiatok kg
Šavit – Izrael, ľahký nosič s nosnosťou 800 kg
Štiľ – Rusko, ľahký nosič s max. nosnosťou 400 kg
Space Shuttle – USA, raketoplán s nosnosťou až 24 400 kg
Start – Rusko, modifikovaná balistická raketa s nosnosťou vyše 500 kg
Strela – Rusko, raketa s nosnosťou až 1 700 kg
Taurus – USA, max. nosnosť 1 300 kg
Thor – USA, historická rodina nosných rakiet, stala sa základom pre neskoršiu rodinu Delta
Titan – USA, rozsiahla rodina nosných rakiet s nosnosťou až 22 ton
Unha – Severná Kórea, ľahká nosná raketa s nosnosťou asi 100 kg
Vanguard – USA, historická ľahká nosná raketa s max. nosnosťou len 20 kg
Vega – spoločný projekt ESA (prevažne Taliansko), max. nosnosť 2 500 kg
Zenit – Rusko, max. nosnosť 14 000 kg