Swissmetro
 |
Tento článok je potrebné aktualizovať, pretože môže obsahovať zastarané informácie. Prosím, pozrite si stránky v kategórii návody a článok vhodne aktualizujte. Projekt bol zastavený |
Swissmetro je projekt bezdotykovej magneticky uloženej vysokorýchlostnej dráhy, spočiatku na území Švajčiarska, neskôr aj Európy, na ktorej by súpravy jazdili v tuneloch zbavených vzduchu až k technicky možnej hranici vákua.
Tým by bolo možné dosiahnuť cestovnú rýchlosť vyššiu než pri dnešných pozemných rýchlodráhach, až 500 km/h, pri zachovaní jednoduchej dostupnosti staníc v centre miest. Vlakové súpravy Swissmetra by jazdili v minimálnych intervaloch 5 až 10 minút, ako pri metre.
Podzemné spojenie by malo radikálne skrátiť čas cestovania medzi centrami aglomerácií, letiskami a dopravnými uzlami. Centrá Zürichu a Ženevy by sa priblížili na niečo cez pol hodiny, vrátane zastávok v Berne a Lausanne. Dnes to diaľnicou trvá okolo 3 hodín, lietadlom podobne. Cesta zo Zurichu do Bazileja by mala trvať niečo cez 10 minút, dnes je to asi hodina.
Podzemná poloha má výhodu aj v tom, že dráhu by nebolo počuť a bolo by možné vyhnúť sa dlhodobým politickým procesom a vysokým finančným odškodneniam na zaistenie trasy. Ochrana pred hlukom a ochrana majetku, zakotvená v zákonoch, je v husto obývanom Švajčiarsku z hľadiska prevádzkovateľov dopravných systémov jedným z hlavných problémov.
V rokoch 2004 a 2005 bol na ETH Lausanne projektom Histar (High Speed Train Aerodynamic Rig) začatý výskum a testy, ktoré majú za cieľ pripraviť prvú etapu realizácie okolo roku 2020.
Technológia[upraviť | upraviť zdroj]
Swissmetro je koncipované ako magnetická dráha vo dvojici jednosmerných tunelov, každý s priemerom iba 5 metrov. Problém odporu vzduchu by bol vyriešený technicky zvládnuteľným zriedením vzduchu v tuneloch. Tým by bola umožnená vysoká rýchlosť a nižšia spotreba energie, asi polovica oproti tradičnej železničnej dráhy.
Vozne Swissmetra by boli poháňané lineárnymi elektrickými motormi, ktoré by spolu s magnetickým nosným a riadiacim systémom zaručovali bezdotykový let na vankúši magnetického poľa rýchlosťou 500 – 600 km/h vo vákuu tunelov.
Sieť[upraviť | upraviť zdroj]
Projekt predpokladá spočiatku dve hlavné linky. Spojenie východ-západ, St. Gallen–Ženeva a sever–juh, Bazilej–Bellinzona (jedna z tradičných križovatiek Európy). V druhej etape by prišli spojenia do Sionu a Churu (turizmus a rozvoj regiónov).
Ako pilotná trasa je plánované spojenie Bazilej–Zurich, s počiatočnou skúšobnou prevádzkou prvých 20 kilometrov, ktoré by mali byť realizované v roku 2020.
Eurometro[upraviť | upraviť zdroj]
Ďalšou víziou, pokračovaním Swissmetra, je Eurometro. Cesta Bazilej-Hannover 1 a pol hodiny (dnes lietadlom 3 hodiny, InterCity Expresom 5 hodín).
Hlavne by išlo o dnes ešte zanedbávané spojenie na osi západ-východ. Priame spojenie, s cestovnou rýchlosťou okolo 600 km/h, Lyon–Mníchov by sa skrátilo na 1 hodinu 20 minút (dnes dráhou 9 a 1/2 hodiny), Lyon–Viedeň na 2 1/4 hodiny (dnes dráhou 15 hodín). Pomalšie spojenie so zastávkami vo všetkých dôležitých mestách s cestovnou rýchlosťou okolo 450 km/h by bolo Lyon–Mníchov 2 hodiny 10 minút, Lyon–Viedeň 3 1/2 hodiny.
Ďalšie osi Eurometra by boli Madrid–Viedeň a Paríž–Rím.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Swissmetro
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
http://swissmetro.com – portál Swissmetra
- Swissmetro: [1] (po nemecky), (po francúzsky), (po anglicky)
- Spolok Pro Swissmetro: de (po nemecky)fr (po francúzsky)